Denník N

Všetkým, ktorých zaujíma tunelovanie

My sa tu pidlikáme s tunelom Višňové už temer štvrťstoročie, pretože Ficovlády neváhali, tunelovali. V Škandinávii sa ale tuneluje tak trochu inak. Doslovne.

Tak napríklad v Nórsku nedávno (2013) postavili nádherný Hardangerbrua:

Po anglicky Hardanger Bridge:

To je visutý most cez fjord, akých tam majú niekoľko, hoci stále väčšinu dopravy cez jednotlivé fjordy zabezpečujú kompy. No a ako sa pristupuje k tomuto mostu? Nuž, keďže ide o fjord so strmými svahmi, tak tunelmi z oboch strán. Z jednej strany má ten prístupový tunel dokonca 7,5 km! To ale nie je všetko. Keďže je to dosť centrálny most, riešiaci pomerne veľa dopravy (a s 1,3 km rozpätím najdlhší visutý most v Nórsku), tak sa k nemu zbiehajú cesty z viacerých strán (miest), napr. Bergen, Stavanger a Oslo. Je to riešené križovatkami – kruhovými objazdmi – priamo v tuneli! Z obidvoch strán! Pričom z jednej strany boli príjazd a k nemu prináležiaci kruhový objazd vstavané do už predtým existujúceho tunela!

Kruhový objazd v temer osemkilometrovom tuneli Vallavik | © Elena Giglia (Flickr)

Keďže hovorím o visutých mostoch a k tomu aj najdlhších, tak pridám na margo, že najdlhším visutým mostom na svete je temer štvorkilometrový japonský Akaši-kaikjó (明石海峡大橋), súčasť diaľnice medzi najväčším ostrovom Honšú a najmenším Šikoku.

Ono sa to nezdá z tohto pohľadu, ale to hlavné rozpätie má dĺžku temer 2 km | © Tysto (Wikimedia)

V Európe zase máme Storebæltsbroen (most cez Veľký Belt) v dĺžke 6,8 km (hlavné rozpätie má 1 624 m), ktorý spája dva najväčšie dánske ostrovy, a síce Sjælland a Fyn.

© Sendelbach (Wikimedia)

Platí sa tam nehorázne vysoké mýtne (oholia vás tam o tisíc našich bývalých v blahej pamäti korún, čiže asi tak 33 eur), ale zase na obranu Dánov treba povedať, že nikde inde za svoje diaľnice neplatia; tie sú financované z ešte nehoráznejšej dane na autá.

A keď už hovorím o škandinávskych mostoch, a navyše ešte aj visutých, tak tu, hľa, ponúkam aj druhý najdlhší visutý most v Nórsku Hålogalandsbrua z roku 2018 s dĺžkou 1,5 km (hoci hlavné rozpätie má len 1 145m). Mám ho na snímke z jesene 2017, keď sa vo vzduchu hompáľala ešte len stredná časť mostovky:

No ale o inom som pôvodne chcel diskutovať, a síce o tunelovaní. Keď už sme pri tom Nórsku, tak tu je aj zďaleka najdlhší cestný tunel na svete – 25 kilometrov dlhý Lærdal:

Vnútri esotericky osvetlený… | Zdroj: Torw (Wikimedia)

Ak chce niekto cestovať v Nórsku medzi Gudvangenom a Lærdalom, tak sa musí pripraviť, že z celkovej vzdialenosti 52 km pôjde pod zemou 43 km, čiže takmer päť šestín celkového času, resp. vzdialenosti, a teda nórsku scenériu Nærøyfjordu, mimo iného zapísaného aj v svetovom dedičstve UNESCO, si tak prirodzene neveľmi užije. Nečudo, veď Nóri majú 5 ďalších cestných tunelov s dĺžkou nad 10 km: Jondal, Gudvanga, Toven, Folgefonna a napokon aj najdlhší a najhlbší podmorský (a zároveň aj podvodný) tunel na svete, 14,4-kilometrový Ryfylke, ktorý otvorili sotva čo rok dozadu.

Ja som bol prekvapený, ale najdlhšie tunely na svete, či už železničné alebo cestné, sú prakticky výlučne vo vyspelých krajinách, mnohé z nich sú pritom úplne nové.

Enter Faerské ostrovy.

Pre vysvetlenie treba ozrejmiť, že Faerské ostrovy je vlastne súbor niekoľkých fjordov, len o trošku viac zatopených (morská hladina je vyššie, vrchy sú nižšie a sú medzi nimi väčšie rozostupy), a preto je medzi nimi aj more búrlivejšie a hlbšie. Nie presne najpriateľskejšie prostredie na výstavbu tunelov.

Neboli by Faerskí ostrovania Faerskými ostrovanmi, aby sa medzi jednotlivými ostrovmi kompletne nepretunelovali:

výkladu č. 3 existujúcich tunelov som vybral cukrovinky Čierny princ tieto:

  • Päťkilometrový Vágatunnilin, podmorský cestný tunel, ktorý spája letisko s hlavným mestom
  • Ešte dlhší Norðoyatunnilin (6,2 km) do druhého najväčšieho mesta krajiny Klaksvíku (aj keď to je relatívne, lebo Klaksvík je – a teraz pozor – menší ako kysucká dzedzyna Oščadnica).

Aha, a aby som nezabudol dodať, Faerské ostrovy sú počtom obyvateľov tak dobrá polovica Žiliny, ktorá jeden tunel fakt, na rozdiel od tých Faercov, potrebuje. Medzi Faerskými ostrovmi sa totižto dá prepravovať aj kompami či helikoptérou.

Jeden takýto medziostrovný „skok“ vyjde bežného smrteľníka na, no nech nežerem, zhruba desať eur.

Ale ani toto Faerskoostrovanom nestačilo a pred týždňom otvorili vyše 11-kilometrový Eysturoyartunnilin aj s (podmorským!) kruhovým objazdom. Ten kruháč tam má svoj význam, pretože tento tunel spája ostrov Streymoy (tam je hlavné mesto) a centrálny Eysturoy, na ktorom prepája dve strany jedného fjordu.

A áno, výstavba im trvala štyri roky.

Patrilo by sa spomenúť aj ďalšie podobné tunely vo svete. Donedávna bol najdlhším podvodným cestným tunelom na svete mostotunel (alebo tunelomost?) Aqua Line v Tokijskom zálive (東京湾アクアライン) s 4,4 km dlhým mostom a 9,6 km podvodnou časťou.

© Hideyuki Kamon (Wikimedia)

A keď už hovorím o tých mostotuneloch, nedá mi nespomenúť dva v Číne:

© N509FZ (Wikimedia)

V Európe máme zase notorický známy zázrak moderného inžinierstva, a síce mostotunel medzi Dánskom a Švédskom Øresund (alebo Öresund, ak ste zo Švédska), s temer osemkilometrovou mostovou časťou a štvorkilometrovým tunelom Drogden.

© Nick-D (Wikimedia)

Mostom prechádza aj železnica a povestný je najmä vďaka svojmu nenormálne vysokému mýtnemu (54 eur). Človek sa však za to na nich ani veľmi hnevať nemôže, pretože to celé stihli postaviť, podobne ako Faerčania, za štyri roky.

No a okruhom sa cez Dánsko a Švédsko vraciame do Nórska, kde sú ďalšie pozoruhodne dlhé podmorské tunely, a síce:

Uvedené však Nórom očividne nestačí (zrejme nemajú čo robiť so svojimi peniažkami z ropných fondov). Dopočuli sa totiž nedávno, že Faerci zvažujú výhľadovo do roku 2030 postaviť podmorský tunel aj na svoj najvzdialenejší ostrov Suðuroy. Ten má merať temer 23 km (ak sa pôjde priamo) alebo bude mať prinajmenšom 17 km dlhý úsek (ak trasa pôjde cez ostrovček Skúvoy).

No a akí by to boli Nóri čuráci čudáci, aby Faercov pre istotu preventívne neprečúrali a nezačali stavať 27-kilometrový podmorský cestný tunel Rogfast, ktorý sa zavŕta do hĺbky až temer 400m. Plánujú ho otvoriť, na potvoru, v r. 2029. Pre istotu, aby im nikto nesiahol na ich prvenstvá.

Aha, a to som spomenul, že Nóri idú postaviť vôbec prvý tunel na svete pre lode?


Tu je vizualizácia vstupného portálu:

Viac vizualizácií nájdete v materiáli od ABC.

A keď už blúdim po tej Škandinávii, na záver sa ako bonus pristavím na Islande. Podmorský tunel tam tuším majú len jeden – bezmála šesťkilometrový Hvalfjörður, ktorým sa dá ušetriť zhruba trištvrtehodina. Mýtne sa tam už od roku 2018 neplatí, keďže sa prevádzkou tunela náklady do 20 rokov bohato splatili. Vôbec, vidí sa mi, že na Islande sa mýtne platí len v jedinom, dva roky dozadu otvorenom 7,5 km dlhom tuneli Vaðlaheiðargöng.

Ale iný tunel je zaujímavejší – najdlhší, presnejšie vyše deväťkilometrový Vestfjarðagöng. V ňom je uprostred – normálne na hulváta – križovatka:

© 2020 Google Maps

A tu je pohľad z auta:

© Bromr (Wikimedia)

Teraz najčítanejšie

Tomas Tkac

Väčšine vecí sa rozumiem ako hus do piva a nikoho nenútim moje výplody čítať. Nikto o to aj tak nemá záujem (s výnimkou jednej reakcie Richarda S.), ale mne je to jedno, lebo si to tu beztak kompilujem len ako taký akýsi archív mojich myšlienok.