Denník N

Prečo mačky pradú

Odborníci na mačacie hlasové prejavy zistili, že mačky dokážu vydávať až šestnásť rôznych zvukov. Viaceré z nich úzko súvisia s momentálnou situáciou, v ktorej sa mačka nachádza. Patrí sem známe prskanie, syčanie, vrešťanie, mňaukanie, pradenie alebo volanie rujnej mačky. Hlasné a zároveň vysoké až piskľavé vrau-vrau, ktoré miestami preskakuje ako hlas pubertiaka, je, podobne ako pradenie, odrazom maximálnej spokojnosti a maximálního rozrušenia. Mačka ho môže použiť aj v prípade, že si už dlhší čas vyžaduje našu pozornosť. Najjednoduchšie k tomu vyprovokujete mačku intenzívnym hladkaním, ale sú mačky, ktoré sa takto prejavujú celkom bežne.

Pradenie

Pradenie je typický mačací prejav. Tento zvuk má rád hádam každý majiteľ mačky, pretože máme pevne zafixované, že ide o prejav vrcholnej mačacej spokojnosti. Existuje viac teórií o dôvodoch pradenia. Pradenie sa objavuje už u malých mačiatok, čo pravdepodobne matke signalizuje, že sú v poriadku a matka pradie zase preto, aby uistila mláďatá o tom, že sú v bezpečí. Mačky dokážu priasť veľmi dlho bezo zmeny hlasitosti a pradú, na rozdiel od veľkých mačkovitých šeliem aj pri nádychu aj pri výdychu. Najčastejším vysvetlením mechanizmu pradenia je, že vzniká prerušovaným sťahovaním hrtanových a bránicových svalov. Iná teória hovorí, že pradenie vzniká vibráciou nepravých hlasiviek uložených za hlasivkami pravými. Predstavu spokojnosti a príjemných pocitov však nabúrava fakt, že mačky často pradú aj v situáciách, keď je na ne vyvíjaný nepríjemný nátlak, napríklad pri veterinárnych zákrokoch, alebo keď sa zotavujú po bolestivých zraneniach. Podobne pradú mačky aj v iných stresových situáciách, pri pôrode alebo s cieľom odviesť pozornosť od deprimujúcej situácie. Táto hádanka priviedla výskumníkov k serióznemu štúdiu zameranému na to ako a prečo mačky pradú.

Samoliečenie

Pomerne dávno sa vie, že keď mačka pradie, vylučujú sa jej do tela endorfíny, ktoré jej pomáhajú lepšie znášať bolesť. Frekvencia mačacieho pradenia (25 – 150 hertzov), pomáha spevnovať kosti a podporuje hojenie rán. To by vysvetľovalo pradenie pri nepríjemných či bolestivých situáciách. Ako je to možné? Mačky vyznávajú pohodový štýl života, ak im to okolnosti dovolia, uprednostnia skôr sladké ničnerobenie, pokojne prespia aj šestnásť hodín denne. Vedú teda energeticky veľmi úsporný život. Takýto relatívny nedostatok záťaže by u ľudí spôsobil svalovú atrofiu a rednutie kostí. U mačiek sa tak počas evolúcie vyvinul revolučný mechanizmus, ktorý stimuluje svaly a kosti jemnými vibráciami prostredníctvom pradenia. Tejto teórii nahráva aj fakt, že napríklad psovité šelmy majú oveľa viac kostných a svalových abnormalít ako mačky, pritom ich štýl života je oveľa aktívnejší.

Pradúci kozmonauti 

Pradenie je teda pre mačky prostriedkom k zlepšeniu kondície a upevňovaniu zdravia. A práve tieto liečebné účinky sú veľkou výzvou pre lekárske výskumy v budúcnosti. Strata pevnosti kostí a svalová atrofia je napríklad vážnou komplikáciou pri dlhodobých vesmírnych pobytoch kozmonautov. V beztiažovom stave dochádza k rýchlemu odvápňovaniu a rednutiu kostí a svalovej atrofii. Pri nulovej gravitácii nie sú ich kosti a svaly vystavené fyzickej záťaži, ktorá vzniká za normálnych podmienok aj pri bežnom sedení alebo státí. Určitá sila je na Zemi potrebná aj k obyčajnému vzpriamenému držaniu tela. Mačacie pradenie má veľmi dobrý vplyv aj na ľudskú psychiku. Francúzsky veterinár Jean-Yves Gauchet nahral dvojminútové pradenie svojej mačky, namixoval ho dvadsaťkrát za sebou a vznikla nahrávka, ktorá podľa neskorších experimentov citeľne znižovala úzkostné stavy, stres, nervozitu a mala dokonca pozitívny vplyv na zaspávanie.

Dnes nájdete napríklad na serveri youtube stovky hodín mačacieho pradenia.

Rafinovaní žobráci

Domácim miláčikom sa podarilo infikovať hlboko geneticky fixované vzorce nášho správania, predovšetkým sklony starať sa o potomstvo. Mačky, psy či škrečky sú vlastne sociálne parazity, ktoré si dobrovoľne a radi vodíme do príbytkov, pričom im nezištne obetujeme priestor, čas, peniaze, často dokonca aj zdravie a vlastný rozmnožovací potenciál. Keď sa nezainteresovane pozrieme na niektoré bizarné indoorové plemená, hneď je nám jasné, že vyzerajú ako viac či menej vydarené atrapy ľudských mláďat. Ploché okrúhle tváričky, veľké oči a tak trocha mumácke nesamostatné správanie.
Práve mačky sú také komunikačne rafinované, že dokážu cracknúť aj našu vrodenú komunikáciu. Ako zistila Karen McComb zo Sussexskej univerzity, mačky, keď skutočne niečo chcú, dokážu rafinovane meniť tón pradenia tak, aby útočilo na vrodené ľudské inštinkty kŕmiť plačúcich potomkov. Nič netušiaci milovníci mačiek sú znenazdajky znepokojení žalostným pradením mačky. A tie týmto nehanebným trikom často dosiahnu, čo chcú. Výskumníci nahrali pradenie desiatich mačiek pri žobraní o potravu a potom aj ich pradenie v ľubovoľne odlišnej situácii. Nahrávky pustili päťdesiatim dobrovoľníkom, ktorí hodnotili, ako je im to-ktoré mačacie pradenie príjemné a ako znepokojujúco na nich pôsobí. Ako už iste tušíte, ako jednoznačne najmenej príjemné a zároveň naliehavejšie zvíťazilo žobravé pradenie. Rovnako pravdepodobne nikoho neprekvapí, že na rozdiel medzi bežnýmžobravým pradením zvlášť dobre reagovali majitelia mačiek.
Analýza spektra mačacích zvukov odhalila pozoruhodnú vec. Žobravé pradenie malo nezvyčajné maximum na frekvenciách 220 až 520 hertzov, čo je o dosť vyššie, než frekvencia zvukov zvyčajných pre bežné mačacie pradenie. Práve na týchto frekvenciách však plačú naše malé deti a naše gény nás nekompromisne nútia práve týmto zvukom venovať pozornosť nejakým spôsobom ich riešiť. Čím hlasnejšie bolo v tejto oblasti zvukového spektra mačacie pradenie, tým menej sa zdalo poslucháčom príjemné a naliehavejšie.

Vidno, že mačky nie sú hlúpe ľahko sa naučia využívať naše slabiny. Hoci sa mačací mozog s našim zdanlivo nemôže rovnať, nakoniec aj tak skáčeme tak, ako mačky pradú.

Tomáš Čejka

Botanický ústav CBRB SAV

Hudobný epilóg — mačka s najhlasnejším pradením na svete:

Literatúra

  • McComb K, Taylor  AM, Wilson C & Charlton BD (2009) The cry embedded within the purr. Current Biology, 19(13), R507-R508.
  • Gauchet JY (2014) Mon chat et moi, on se soigne! Le Courrier du Livre, Paris, 31 s. ISBN 978-2-7029-1130-3.
  • Remmers JE & Gautier H (1972) Neural and mechanical mechanisms of feline purring. Respiration physiology, 16(3): 351-361.

Teraz najčítanejšie