Denník N

Poškodzuje palmový olej životné prostredie? Alternatívy sú ešte horšie

Palmová plantáž
Palmová plantáž

Škodí produkcia palmového oleja životnému prostrediu? Ak nám k tomu konštatovaniu postačuje fakt, že každá hromadná výroba cielených plodín poškodzuje životné prostredie, tak áno. Palmový olej má však voči jeho iným rastlinným alternatívam aj nesporné výhody.

Pred niekoľkými rokmi sa začala stupňovať globálna ekologická vlna kritiky voči priemyslu s palmovým olejom. Podľa kritikov vedie k odlesňovaniu, odvodňovaniu rašelinísk, stratám biodiverzity, emisiám skleníkových plynov a k znečisťovaniu ovzdušia.

Predpokladá sa, že globálny dopyt po rastlinných olejoch sa do roku 2050 zvýši až o 46 %.

Aké zelenšie možnosti teda máme? Fakty naznačujú, že ani v prípade využívania palmového oleja a jeho nahradenia údajne ekologickejšími alternatívami nie je všetko čierno-biele.

Podľa výsledkov výskumu, ktorý bol začiatkom decembra zverejnený v odbornom časopise Nature Plants, môže bojkot palmového oleja a jeho náhrada alternatívami zhoršiť životné prostredie. O výsledkoch štúdie referoval aj portál Science Alert.

Sója či repka nie sú lepšou alternatívou

Autori štúdie zdôrazňujú, že palmový olej pokrýva asi 40 % súčasného globálneho ročného dopytu po rastlinnom oleji ako potravinách, krmivách pre zvieratá a palive (210 Mt), no samotné palmy pokrývajú menej ako 5,5 % z celkovej globálnej plochy olejnatých plodín. Je to najmä vďaka relatívne vysokej úrodnosti.

Podobný postoj má aj Európsky parlament, ktorý prijal v roku 2017 uznesenie. v ktorom tiež konštatuje, že iné rastlinné oleje vyrobené zo sójových bôbov, z repky a ďalších plodín, majú oveľa väčší vplyv na životné prostredie a vyžadujú si oveľa rozsiahlejšie využitie pôdy než palmový olej; konštatuje, že iné olejniny obvykle vyžadujú intenzívnejšie využívanie pesticídov a hnojív.

Na druhej strane palmy poskytujú až desaťkrát viac produktu na jednotku pôdy a môžu sa pestovať na miestach nevhodných pre mnoho iných plodín.

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov už v roku 2018 zdôraznila, že bojkot palmového oleja by s najväčšou pravdepodobnosťou zvýšil produkciu ďalších olejnín, aby došlo k uspokojeniu dopytu. Bojkot by tak strate biodiverzity, ktorú bezpopchyby spôsobuje aj produkcia palmového oleja, nezabránil, len by presunul problém inde.

Palmový olej nie je hlavným vinníkom odlesňovania

Produkcia palmového oleja hrala kľúčovú úlohu pri odlesňovaní na celom svete najmä v začiatkoch, keď pribúdali nové plantáže.

Autori zo Science Alert však zdôrazňujú, že v rokoch 2000 až 2013 iba 0,2 percenta globálneho odlesňovania spôsobil rozvoj priemyslu s palmovým olejom.

Napríklad alternatívne plodiny ako sója dnes spôsobujú dvojnásobné odlesňovanie, a to najmä vo vzácnych ekosystémoch, medzi ktoré patrí práve oblasť Amazonského pralesa. Poškodzujú teda životné prostredie.

Je teda vidieť, že s rastúcim tlakom proti odvetviu palmového oleja svet ignoroval negatívne vplyvy jeho alternatív. Autori štúdie tvrdia, že zastavenie ďalšieho odlesňovania a straty biodiverzity si bude pravdepodobne vyžadovať kombináciu viacerých prístupov.

Správny prístup zníži emisie

Írska štúdia z roku 2008 konštatuje, že pestovanie palmového oleja generuje viac bionafty na hektár ako pestovanie repky olejnej a je pritom menej parazitické. Pre pestovanie repkového bolo vypočítané zníženie skleníkových plynov o 29%, u palmového oleja až o 55%.

Mimochodom, biopalivá. Európsky parlament vo svojom vyššie spomenutom uznesení tiež konštatoval, že zo všetkých biopalív, ktoré sa spotrebujú v EÚ, sa 70 % dopestuje/vyrobí v EÚ, ale až 23 % biopalív dovezených do EÚ tvorí práve palmový olej, predovšetkým z Indonézie. Ďalších 6 % predstavuje sója.

Aj v tomto prípade vidíme, že nie vždy je dobrý úmysel politikov dláždený dobrým riešením a spôsobiť môže aj viac škody ako úžitku.

V každom prípade môžeme dôvodne predpokladať, že každý, kto v domácnosti bojkotuje palmový olej a snaží sa ho nahradiť inými rastlinnými náhradami, tým zvyšuje emisie skleníkových plynov aj nápor na využitie poľnohospodárskej pôdy.

Cesta k zlepšeniu životného prostredia nevedie cez zákaz výroby či dovozu palmového oleja, ale cez sprísňovanie environmentálnych podmienok jeho výroby.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS.

Spolupráca na podkladoch: Diana Motúzová

Teraz najčítanejšie

Radovan Kazda

Poslanec NR SR za SaS. Venujem sa hospodárstvu a environmentálnym reguláciám. Som členom Občianskej konzervatívnej strany.