Vianoce

Druhý rok vo väzení pomaly končí a sú tu už druhé Vianoce, ktoré trávim bez tých,na ktorých mi najviac záleží. Dal by som čokokoľvek za pár hodín strávených s mamkou, bratmi a rodinou. Už som v tejto diere skoro druhý rok a vôbec sa neteším na obdobie sviatkov. Je to najťažšie obdobie vo väzbe. Trhá mi srdce, keď si predstavím ako moja mamka a bračekovia trpia, pretože nemôžem byť pri štedrovečernom stole s nimi. Nie je nič horšie,ako nemôcť byť s blízkymi a o to viac na Vianoce. Neviem,ako by som to tu vydržal a ako by bolo smutno mojej mamke,keby som im aspoň na chvíĺu nemohol každý deň zavolať. Ďakujem mamke za ohňostroj,ktorý mi zapálila na Štedrý deň a ktorý môžem vidieť spoza mreží cez okno. Aspoň na chvíľu som mal pocit,že som s ňou a priateľmi na opačnej strane väzenského múru. Aspoň na chvíľu som zabudol, aké je to ťažké nebyť s nimi aj keď sme od seba vzdialení čo by som kameňom dohodil. Čo by som dal za ich dotyk,objatie alebo aspoň ich blízkosť. Všetko! Dúfam,že sa to už čo najskôr skončí. Ĺudia sa sťažujú na maličkosti,ale toto tu je naozajstné peklo na Zemi.To,čo je pre ľudí bežné, je pre mňa nedostupný sen. Všetko a všetci mi veľmi chýbajú 😪. Len jedno by som chcel na Vianoce, byť doma.