Denník N

Školy v čase neistoty

foto:eduRoma
foto:eduRoma

Pandémia ochorenia COVID-19 začína aj na Slovensku otvárať potrebu intenzívnejšieho osobného, psychologického prístupu v školách a odporúča začať viesť žiakov k väčšej duševnej flexibilite a rozvíjať u nich schopnosti emocionálne vyvažovať každodenné dôsledky nestáleho prostredia a rýchlo meniacich sa životných okolností v ktorých sa čoraz častejšie ocitáme všetci. Problém je, že minister školstva na aktuálne výzvy vo vzdelávaní vôbec nereaguje.

Do popredia sa viac dostáva potreba rozvíjať u detí v učebných triedach (prostredníctvom štyroch „K“) kritické a kreatívne (tvorivé) myslenie, kooperáciu a komunikáciu, ako účinnú sebaobranu voči narastajúcim nepredvídateľným situáciám. Súčasne sa však do popredia tisnú nové požiadavky na samostatnosť a nezávislosť žiakov od fyzického prostredia školy. To môže narušiť proces socializácie detí a budúcu kohéziu spoločnosti. Podnieti to však optimalizáciu nákladov spojených s výučbou a prevádzkou samotných škôl. V nasledujúcich rokoch sa preto bude odporúčať skôr hybridná forma vzdelávania, kedy prezenčná výuka bude plnohodnotne nahradená, dopĺňaná, kombinovaná dištančnou formou vzdelávania, alebo posilnenie domáceho vzdelávania (home schooling). Atomizácia vzdelávania oslabí školskú inštitúciu aj v oblasti integrácie chudobných žiakov a žiakov z menšín do hlavného prúdu vzdelávania a bude spôsobovať nárast sociálnych rozdielov vo vzdelávaní. Celkom isto pribudnú v školách úvodné vyučovacie hodiny relaxácie, tréningy sústredenia sa, autoregulácie, alebo dokonca reziliencie (odolnosti), na ktorých sa žiaci budú učiť prekonávať nepriaznivé nástrahy osudu a učiť sa schopnosti vymaniť sa zo zlých životných situácií.

foto: eduRoma

Pandémia ochorenia covid-19 nielenže urýchľuje proces globalizácie, no súčasne poukazuje na fakt, ako výhodné je riešiť dosahy kríz v úzkej spolupráci so zvyškom sveta. Európska únia sa preto aj z pragmatických dôvodov začne v nasledujúcich rokoch intenzívnejšie federalizovať a my budeme vďaka vzdelávacím systémom svedkami postupného zrodu nových politických a nadnárodných identít, vrátane vzostupu eurocentrizmu. Naopak, kríza oslabí tradičný nacionalizmu, ktorý je nostalgický a provinčný a ktorý nedokáže flexibilne reagovať na súčasné globálne výzvy (…)  Samozrejme, úvah ktorým smerom sa bude uberať vzdelávanie a školské systémy v postpandemických časoch, bude pribúdať a budú isto zaujímavejšie, poučnejšie a aj rozsiahlejšie. Problém je, že nám takáto debata, prognózovanie zmeny vzdelávania a ďalšieho smerovania škôl na úrovni školskej politiky na Slovensku chýba.

foto:eduRoma

Branislav Gröhling  síce nedávno predstavil verejnosti svoje plány do budúceho roka, ( https://www.minedu.sk/ministerstvo-skolstva-predstavuje-plany-do-buduceho-roka/ ) no všetky heslovite uvedené opatrenia v odrážkach majú skôr charakter nástrojov, prostriedkov, pričom nie je vôbec jasné k čomu vlastne majú a chcú viesť a smerovať. Akoby sa minister snažil kvantifikáciou (zdrojov, opatrení) zakryť chýbajúcu víziu školstva a aktualizovaný moderný obsah vzdelávania. A hoci minister avizoval aj kurikulárnu reformu vzdelávania, je rovnako dobré poznamenať, že ide skôr o zmenu distribúcie a štruktúry vzdelávania v ktorej však starý, pôvodný obsah naďalej zostane. Za potrebnou zmenou musí stáť aj vzdelaný a dobre pripravený učiteľ, ktorý je ochotný sa celoživotne vzdelávať. Časť o budúcej príprave, alebo o kontinuálnom vzdelávaní učiteľov, ministrovi školstva v jeho pláne rovnako chýba.

foto:eduRoma

Stále platí, že nám na Slovensku chýba odborný kompromis v oblasti redukcie a aktualizácie učiva a tiež tvorba a experimentálne overovanie nových, ucelených, moderných vzdelávacích programov v digitalizovanom prostredí škôl, ktoré by napríklad dokázali účinne reagovať na narastajúci problém porúch učenia, správania, alebo duševných ochorení u detí a mladých ľudí. Potrebovali by sme do škôl tiež uviesť nové prístupy a metódy vyučovania, ktoré budú napríklad povzbudzovať vnútornú motiváciu žiakov učiť sa aj v časoch budúcich kríz. Minister školstva sa téme modernizácie obsahu vzdelávania vo svojich verejných vystúpeniach zatiaľ úspešne vyhýba. Preto školy na Slovensku nedostáva do neistoty len prebiehajúca kríza, ale tiež (ne)konanie samotného ministra.

Vlado Rafael

autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma

 

 

Teraz najčítanejšie

eduRoma - Roma Education Project

eduRoma je vzdelávacia mimovládna organizácia, ktorá vznikla v roku 2012 a ktorej víziou je inkluzívna spoločnosť. Za hlavný prameň tvorby inkluzívnej spoločnosti považujeme vzdelávacie inštitúcie. Každý deň sa snažíme podnecovať zmeny v školskom systéme a vzdelávacej praxi tak, aby školy a školské zariadenia poskytovali kvalitné vzdelávanie aj rómskym deťom a aby nikto nebol v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu diskriminovaný. Našim hlavným cieľom je presadzovať prístup rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu a podporovať ich školskú úspešnosť.