Denník N

poľnohospodárstvo: boj o pozemky bude pokračovať

nechcem byť zlým prorokom, ale problém prístupu k pôde sa nerieši. stratilo sa odhodlanie vstúpiť do sporov medzi užívateľmi pôdy a ani pripravovaná novela zákona č.504/2003 Z.z. neprinesie riešenie. možno prinesie len ďalšie spory. užívanie pôdy nemožno oddeliť od pozemkových úprav, ktoré by mali zohrávať rozhodujúcu úlohu aj pri užívaní pozemkov.

Súčet výmer a výmera

Základným princípom všetkých problémov v poľnohospodárstve a užívaní pôdy je rozpor medzi aplikáciou absolutistických predstáv o vlastníctve, rozdrobenosťou vlastníckych vzťahov, chýbajúcou verejne kontrolovateľnou evidenciou nájomných zmlúv a nepochopením rozdielu medzi súčtom výmer podielov parcely a výmerou parcely.

Historický vývoj vytvoril neprehľadné vlastnícke vzťahy, ktoré spôsobujú problémy. Všetkým, od vlastníkov, užívateľov, samosprávam, ochrane prírody a v neposlednom rade aj samotnému štátu. Doplácame na to všetci a rozdrobenosť vlastníctva je aj brzdou rozvoja poľnohospodárstva. Máme riešenie, ale ktoré štát doteraz skutočne nevyužíval, pritom na jednej strane hovorí, o tom, ako sa problémy musia riešiť cez pozemkové úpravy, na druhej strane ich sabotuje. Z konania ministerstva pôdohospodárstva nevidieť za horizont udalostí siahajúci ďalej ako do najbližších sviatkov, hoci by sme ho chceli vidieť aspoň 10-15 rokov dopredu.

Rozpor je hlavne v nepochopení a neriešení problémov, ktoré nevidieť. Všetci vidia ako sa farmári na poliach bijú o úrodu alebo úrodu, ako sa niekde márne snažia nastoliť poriadok. A na druhej strane je ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré svojím postojom kriminalizuje poľnohospodárov a vytvára podmienky na ich kriminalizáciu. Vidíme vrchol ľadovca, ale len málokomu sa chce pozrieť pod hladinu, kde tieto problémy vznikajú. Problém §12a zákona č.504/2003 Z.z. je riešený len pre sporné strany, hoci by mal byť riešený pre všetkých užívateľov v danom katastrálnom území alebo územiach (bloky LPIS alebo hranice užívania nie sú determinované administratívnymi hranicami katastrálnych území).

Prístup k pôde

Asi najdôležitejšou otázkou a problémom je prístup k pôde. Súčasný, a možno aj budúci stav (podľa návrhu zmien zákona č.504/2003 Z.z., č.330/1991 Zb.č.140/2014 Z.z.) vytvárajú podhubie pre vznik konfliktov a v mnohom zachovávajú doteraz kritizované znenia zákonov predchádzajúcej vládnej garnitúry.

Tieto zákony (v aktuálnom znení)  umožňujú vlastníkom, nájomcom a správcom pozemkov uzatvárať nájomné zmluvy k spoluvlastníckym podielom k pozemkom, zlučovať rozdrobené a rozptýlené vlastnícke podiely k pôvodným pozemkom do funkčných celkov, ktoré umožňujú vlastníkovi a nájomcovi začatie a vykonávanie hospodárenia na nich a zlepšujú možnosti vlastníka, aby podľa svojho uváženia s majetkom nakladal, rozhodoval o jeho využití podľa výšky svojho podielu na parcele a po pozemkových úpravách len na základe svojho vlastného rozhodnutia ako výlučný vlastník pozemkov. Aj keď cieľ týchto zákonov je jasný, samotná realizácia predstavy naráža na samotné znenie zákona. Konanie podľa §12a je realizovateľné len asi v 2 konaniach z desiatich. Vždy, keď sa medializovali problémy užívania alebo autor narazil na problém, zverejnený na sociálnych sieťach, autor článku spravil analýzu problémov. Predchádzajúci údaj vychádza asi z 50 prípadov v rôznych katastrálnych územiach po celom Slovensku. Pozitívnou správou je to, že v niektorých prípadoch postačovalo len vypracovať dokumentáciu a dohoda bola bez problémov na svete.

§12a

§12a je vrcholom ľadovca, ktorý skrýva problémy pod hladinou a sústreďuje pozornosť len na jeho vrchol, kde sa problém prezentuje ako problém sporu dvoch farmárov. Riešenie problému sa však skrýva v riešení rozdelenia užívacích vzťahov v predchádzajúcom období, keď sa §12a nepoužíval alebo neexistoval. Vtedy došlo k procesu „divide et impera“, kde si užívatelia rozdelili kataster, hlavne v dobách pred reálnym použitím §12a a súčasne vytvorili aj stav, kedy nie je možné ho aplikovať. Pôvodné poľnohospodárske družstvá naďalej využívajú inštitút zákonného nájmu, ktorý tiež neprispieva k stabilite užívania poľnohospodárskej pôdy. Preto je žiadúci jednotný prístup a evidencia nájomných vzťahov a minimalizácia možností právnych vzťahov k užívaniu pôdy – len vlastná alebo prenajatá.

z prednášok na stretnutí komory pozemkových úprav a ministerstva pôdohospodárstva

Typickým príkladom je zánik, účelový alebo nútený prechod poľnohospodárskych družstiev na systém poľnohospodárskych podnikov, ktoré stratili väzby na pôvodné poľnohospodárske družstvá (a ktorým v mnohých prípadoch zanechali len ťarchy a záväzky). Na nové subjekty prešli nájomné vzťahy a vzhľadom na pasivitu vlastníkov bez problémov prekonali aj §12, ods.6, teda možnosť ukončenia nájomných zmlúv pri zmene vlastníckych pomerov v štruktúre nájomcu. Podstatným tovarom pri prevodoch poľnohospodárskych podnikov tak nebol majetok poľnohospodárskych družstiev, ale portfólio nájomných zmlúv.

A tak sa očakávania, že zánikom práva družstevného užívania  začnú na pôde hospodáriť vlastníci poľnohospodárskej pôdy sa nenaplnilo. Väčšina vlastníkov v súčasnosti poľnohospodársku pôdu prenajíma. Významná skupina poľnohospodárskych podnikov, ktorá sa podieľa na produkčnej výkonnosti,  pridanej hodnote, na priamych podporách a na celkovom zisku poľnohospodárstva hospodári najmä na prenajatej pôde.

Ak poľnohospodárske družstvo sa rozdelilo na dva subjekty, máte nájomnú zmluvu len s jedným z týchto subjektov a ak chcete vstúpiť do užívania vlastných pozemkov, môžte mať problém sa dostať k vlastnej pôde aj v prípade vlastníctva v 1/1. Ak sú (topograficky) v užívaní druhého užívateľa, tak máte smolu, k svojim pozemkov sa podľa §12a nedostanete. Užíva ich niekto, s kým ste nemali nájomnú zmluvu (nehľadiac na to, že už neexistuje pôvodný užívateľ vašich pozemkov). Ak si budete nárokovať, tak ak vám poskytne výmeru, tak ju poskytne na svoj úkor (lebo užíva vaše pozemky bez nájomnej zmluvy), ale výmeru, ktorú užíva ma pokrytú nájomnými zmluvami na 100%, takže ak ho budete hoci križovať na svojich pozemkoch, tak neuspejete. Prakticky by sa výmera užívaných pozemkov mala zmenšiť prvému užívateľovi, ale na toho je §12a krátky. Preto je nutné, aby sa §12a aplikoval naraz na celé katastrálne územie.

Ďalší príklad sa týka užívateľov pozemkov zo susedných katastrov. Existujú užívatelia, ktorí si na základe neformálnej dohody vymenia desiatky až stovky hektárov kvôli tomu, aby si zvýšili efektívnosť výroby, V zásade sa to dá pochopiť, ale bez formálnych postupov, informovania vlastníkov a evidencie by k tomu nemalo dôjsť. A tak sa stáva, že užívateľ zo susedného katastra užíva pozemky vlastníkov, ku ktorým nemá žiadny právny vzťah. Proste stačí neformálna dohoda užívateľov. Z tohto vyplýva aj drobná poznámka k blokom LPIS alebo hraniciam užívania – mali by byť rozdelené aj administratívnymi hranicami.

Aplikácia §12a okrem iného prináša aj možnosť užívania pozemkov, ktoré má užívateľ prenajaté, ale nemá väčšinu.

roztrúsené vlastníctvo a nájom pozemkov, celková výmera podielov je skoro 14 hektárov, cez aplikáciu GSAA žiadal len asi 6 hektárov na parcelách, kde mal väčšinový podiel (niekde mal na ten istý vlastnícky podiel v údajoch katastra nehnuteľností zapísaných viacero nájomných zmlúv na spriaznené firmy).

 

stav, ktorý sme navrhli na konanie podľa §12a, celková výmera parciel, na ktoré si mohol žiadať priame platby je 11 hektárov, z toho necelé dva hektáre sa vyčlenili mimo blokov LPIS (je to plocha s prístupom k vode, použiteľné napríklad pre agrolesnícky systém hospodárenia).

Rozdiel medzi väčšinovým prístupom a konaním podľa §12a je 6 hektárov. stojí takáto plocha za investíciu do konania podľa §12a? Tento postup môže použiť aj dominantný užívateľ, aby si upratal menšinových užívateľov. Aj keď v tomto prípade stratí časť výmery, ktorú mohol užívať, tak sa dá predpokladať, že investícia do konania podľa §12a sa mu vráti v efektívnosti prác na poli.

Ekosystémové služby

V konaní o pozemkových úpravách je potrebné vysporiadať sa s ďalšími protirečeniami, vrátane riešenia práva na priaznivé životné prostredie. Vytváranie ekosystémových služieb, zvyšovanie biodiverzity a opatreniam v súvislosti s klimatickými zmenami a s ním spojené možnosti čerpania dotácií a podpôr budú ďalším prvkom, ktorý bude zvyšovať napätie medzi užívateľmi a ochranármi. Na jednej strane užívatelia nevyužívajú všetky možnosti, ktoré im systém umožňuje a v mnohých prípadoch majú prenajaté aj ostatné plochy, na ktorých sú realizované alebo môžu realizovať ekosystémové služby. Na druhej strane sú to ochranárske združenia, ktoré investujú nemalé prostriedky do nákupu pozemkov, aby získali kontrolu práve na plochami, ktoré majú potenciál poskytovania ekosystémových služieb. Z takéhoto konania by si mali vziať príklad aj poľnohospodári, ktorí sa takýchto pozemkov relatívne ľahko zbavujú (lebo v tomto okamihu neprinášajú úžitok). Keď začnú prinášať benefity pre svojich nových vlastníkov, bude pre nich neskoro.

Spoločný postup pri podávaní žiadostí o priame platby

Základný princíp riešenia problému prístupu k pôde je aplikácia §12a na celé územie katastrálneho územia. Princíp §12a je rovnako použiteľný aj na nepoľnohospodárske a lesné pozemky. Detailnejšie som návrh postupu popísal a nazval ako spoločný postup pre podávanie žiadostí o priame podpory, ktorý využíva aj princípy pozemkových úprav, hlavne primeranosť.

Najväčšou slabinou sú informácie o všetkých nájomných vzťahov. Ministerstvo pôdohospodárstva niekoľkokrát prezentovalo (aj v minulosti) nutnosť spraviť komplexný informačný systém o nájme pôdy. Na jeho vytvorenie potrebuje asi dva milióny a jeho vytvorenie plánuje v horizonte dvoch rokov, inými slovami asi nikdy. Register však naráža na neochotu a možno aj odpor užívateľov a čas jeho vytvorenia. Pritom informačný systém evidencie nájomných vzťahov ministerstvo pôdohospodárstva má k dispozícii. A trestuhodne ho nevyužíva. Je to §14 a vyhláška č.172/2018 Z.z., teda ustanovenie podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného. Túto evidenciu môže viesť okresný úrad, pozemkový a lesný odbor a na základe jeho žiadosti užívateľ musí poskytnúť údaje podľa tejto vyhlášky. Nájomcovia nemusia predkladať nájomné zmluvy, predkladajú len súpis vlastníckych vzťahov a výmer užívaných podielov v tabuľkovej forme. A môže ju viesť okamžite.

V prípade sporu a bitky farmárov vo Vyšnom a Nižnom Tvarožci malo ministerstvo pôdohospodárstva rázne konať, využiť §14 a na základe predložených podkladov a konania podľa §12a, o ktorý by zdvorilo užívateľov požiadala, navrhla by riešenie sporu a v procese konania vytvorila podnájomné pozemky pre všetkých užívateľov. Ak by aplikovala takýto postup, tak by vytvorila precedens a užívatelia by sa radšej dohodli alebo by začali spory alebo nesúlady riešiť cez konanie podľa §12a. Takto ministerstvo pôdohospodárstva vytvorilo precedens, že na poliach sa môžte biť, ale nič sa nestane.

Neriešenie problémov tzv. nájazdníkov, ktorí si na základe absolutistických predstáv o nadradenosti vlastníctva prisvojujú právo nerešpektovať existujúce zákonné postupy bude viesť k znižovaniu produkcie tých užívateľov, na úkor ktorých sa dostávajú k pôde. Niektoré algoritmy takéhoto správania vidieť aj cez aplikáciu GSAA, napríklad niektorí užívatelia nechávajú menších užívateľov zakresliť si svoje hranice užívania a potom „obsadia“ zvyšnú časť, aby nekrižovali malých užívateľov, ktorí si hranice užívania určujú podľa parciel právneho stavu, kde majú väčšinový podiel.

pre veľkého užívateľa bolo dvojmetrové „ochranné pásmo“ spôsobom, ako predchádzať sporom, podľa týchto snímok to nevyzerá, že by na pozemkoch, ktoré sú neprístupné hospodáril. dá sa predpokladať, že jediným motívom sú a boli dotácie
v roku 2020 sa situácia zmenila. toto je aj dôvodom, aby si dominantný užívateľ upratal menších užívateľov (§12a, ods.20)

V prípade sporov Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor vyzve všetkých nájomcov na predloženie evidencie podľa §14, teda údajov podľa vyhlášky č.172/2018 Z.z. v elektronickej strojovo spracovateľnej podobe, kde sa doplní, že v katastri, kde bola podaná žiadosť o konanie podľa §12a poskytnú povinne podklady podľa vyhlášky všetci užívatelia pozemkov. V týchto údajoch budú aj evidované pozemky, alebo podiely, ktoré užívateľ užíva bez nájomnej zmluvy. Dôvodom je práve kontrola nájomných zmlúv v kontexte všetkých užívateľov, prípadne riešenie problému navrhnutých nájomných zmlúv (§12, ods.4).

Podľa ods.2 je  nájomca povinný poskytnúť evidenciu podľa špecifikácie, ktorú určilo alebo určí ministerstvo pôdohospodárstva. V súčasnosti sa evidencia vedie podľa vyhlášky č.172/2018 Z.z. a nájomca by ju mal poskytnúť v elektronickej a strojovo spracovateľnej forme (napríklad súbory vo formáte XLS alebo súboru vo formáte FUVI/FPU definovanom pre potreby tohto účelu). Export údajov vo veľkých objemoch alebo spracovanie týchto údajov v menších rozsahoch nie je problém ani technický (väčšina programov, ktoré poľnohospodári používajú to vie bez problémov spraviť), pri malých farmároch nie je problém vyplniť súbor o rozsahu niekoľko desiatok riadkov.

Na druhej strane z týchto údajov sa dajú spraviť aj cenové mapy na určenie obvyklej výšky nájmu pre parcely právneho stavu, ktoré sú poľnohospodárskymi pozemkami.

V prípade vlastníkov, ktorí neuzavreli nájomné zmluvy (vyššie uvedeným procesom sa dajú zistiť) by ich mal zastupovať Slovenský pozemkový fond, ktorý by mohol takúto pôdu ponúknuť užívateľom rovnomerne v pomere k veľkosti nimi užívaných poľnohospodárskych pozemkov.

Ukončenie nájomných zmlúv

Súčasná vláda sa rozhodla posilniť vlastnícke vzťahy a povýšiť ich nad užívacie a výsledok je ukončenie nájomných zmlúv pri zápise projektu pozemkových úprav (zákon č.330/1991 Zb.) a zrušenie prednostného práva na uzavretie nájomných zmlúv (v zákone č.504/2003 Z.z.). Myslím, že by mala byť zachovaná nejaká forma prednostného práva na uzavretie nájomnej zmluvy, prípadne jej prechod na nájomnú zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou dobou jeden rok (a to pre všetky typy nájomných zmlúv). V zásade dôjde k podobnej situácii ako pri pozemkových úpravách a vznikne za prvé vyšší záujem o pozemkové úpravy (lebo k pôde sa dostanú užívatelia s dostatočnými zdrojmi), vyšší záujem o konanie podľa §12a, ktoré bude musia mať mäkšie pravidlá, kedy sa bude dať aplikovať, postupne pomocou väčšinového práva dôjde k prevzatiu správy pozemkov a postupne sa bude situácia obracať proti pôvodným užívateľom.

Návrh na skrátenie maximálnej dĺžky nájomných zmlúv na 10 rokov je len kozmetickou zmenou, ktorá neprinesie do poľnohospodárstva inovácie, dynamiku a nevčlení vlastníkov a iných účastníkov do procesu zmeny. Dĺžka nájmu je bohužiaľ v tejto chvíli politické rozhodnutie. Ťažko určiť, aký určitý čas je efektívny z pohľadu zabezpečenia kontinuity, stability a zvyšovania produktivity, ale do súčasného stavu nás doviedla aj dlhovekosť nájomných zmlúv. Možno by bolo načase, aby sa systém radikálne zmenil a nájomné zmluvy, ktoré sa uzatvárajú na 5 rokov by boli považované za dlhotrvajúce a štandardné nájomné zmluvy by boli na dva alebo tri roky, čo by platilo aj na existujúce nájomné zmluvy. Krátka doba nájmu by nútila vlastníkov sa zaoberať aktívne správou svojho majetku. Samozrejme, výnimky sa zachovajú, teda vinice, chmeľnice, sady a podobne. Pri skrátení doby nájmu na takéto krátke obdobie by bolo kontraproduktívne zrušenie prednostného práva, ktoré by malo byť zachované aspoň v prípade neaktívnych vlastníkov.

Treba si uvedomiť, že slovenské poľnohospodárstvo má obrovský potenciál rastu a teda možnosti zhodnotenia dlhodobých investícií do pôdy, či už formou nákupu alebo cez nájom. Tomuto trendu nedokáže za súčasného stavu dlhodobo vzdorovať skoro žiadny menší alebo stredný poľnohospodársky podnik.

Preto odhodlanie nastoliť poriadok a právo cez striktné ukončenie nájomných zmlúv bude kontraproduktívne voči zámerom predkladateľov takýchto návrhov. Jedným z pravdepodobných dôsledkov novelou zákona na obmedzenie predaja poľnohospodárskej pôdy (č.140/2014 Z.z.) dôjde k zvýšeniu nájomného nie zo strany vlastníkov, ale silných užívateľov.

Pozemkové úpravy

Dá sa predpokladať, že sa zvýši tlak vlastníkov na vysporiadanie pozemkov pod infraštruktúrou štátu (napríklad vlastnícky nevysporiadané komunikácie), stavby vo vlastníctve štátu a obcí na cudzích pozemkoch, vysporiadanie hospodárskych dvorov, vysporiadanie rómskych osád a podobne, pretože pre vlastníkov predstavujú relatívne jednoduchý spôsob, ako získať peniaze. Ak sa doteraz riešili len „veľké ryby“, teda vlastníci „s konexiami“ alebo veľkými výmerami a možnosťami využitia právnych služieb, tak sa hranica posunie smerom nadol. Odhadom na vysporiadanie tejto infraštruktúry je potrebných zhruba 6 miliárd Euro. A to je aj dôvod, prečo robiť pozemkové úpravy – na konanie pozemkových úprav v katastrálnych územiach, kde ešte neboli vykonané je potrebná len jedna miliarda.

Ďalším prvkom, s ktorým treba počítať je vznik organizácií alebo účelových združení vlastníkov a užívateľov, ktorí budú požadovať majetkoprávne usporiadanie. Vzhľadom na to, že pozemkové úpravy nejde vykonať v relatívne krátkom období, tak zákon č.504/2003 Z.z. by mal rešpektovať a vytvárať podmienky na možnosti vzniku nových foriem hospodárenia, poskytovania ekosystémových služieb a opatreniam voči klimatickým zmenám.

Riešenie nájomných vzťahov pomocou pozemkových úprav nie je ich základným cieľom. Riešenie nájomných vzťahov k pôde je dôsledkom, ktorý musia rešpektovať, a nutnosťou, bez ktorej nebude hospodárenie na pôde efektívne, nezabúdajúc ani na ďalšie aspekty pozemkových úprav súvisiacich s ochranou pôdy, biodiverzitou a opatreniam v dôsledku klimatických zmien.

Treba povedať, že pozemkové úpravy nespravia definitívne riešenie problému užívania pozemkov. Treba si však uvedomiť, že zákon č.504/2003 Z.z. bude efektívny a účinný tak, ako si to zákonodarca predstavuje, až po pozemkových úpravách, lebo vtedy sú vlastnícke vzťahy a identifikácie na poľnohospodársku pôdu jednoznačné.

Do vykonania pozemkových úprav by sa nemalo preto hovoriť o pozemkoch, ale len o výmerách, ktoré majú užívatelia prenajaté a užívaní poľnohospodárskych pozemkov určených hranicami užívania. Po pozemkových úpravách by sa malo hovoriť len o parcelách registra C KN, ktoré sú identické s pozemkami na poľnohospodárske účely.

Teraz najčítanejšie