Prečo sa voliči Smerohlasu môžu za seba hanbiť
Smerohlas musí byť odstavený od vládnutia minimálne dve celé volebné obdobia, aby sa tu niečo zmenilo…
Drahí voliči Smerohlasu,
chcem vás vopred poprosiť, aby ste túto kritiku nebrali osobne. Sám som ľavičiar, sociálny demokrat škandinávskeho typu a tiež som dlho nemal koho voliť. To však nebol argument preto, aby som to hádzal Smeru, zlodejskej „sociálnej demokracii“ karpatského typu. Chodil som k voľbám a riešil som to neplatnými hlasmi. Časť ľudí neovplyvním, lebo nestrácajú čas rozmýšľaním, ale chcel by som apelovať na racionálnejších voličov Smerohlasu, ktorí by sa mohli poučiť z vlastných chýb, mohli by začať intenzívnejšie vnímať politické dianie na Slovensku a prehnitosť systému „našich ľudí“, ktorý vytvorili práve predstavitelia Smerohlasu.
Kedysi som zvykol hovoriť, že bežný volič ma ročnú voličskú pamäť. Ľudia sa zvykli pousmiať a znižovali môj odhad. Realita je však taká, že väčšina krajiny nemá prehľad o kauzách, ktoré sa tu udiali za ostatné tri desaťročia. Rozhľadenejšia časť populácie žije vo falošnej predstave, že to tu nie je až také zlé. Nuž, je… Môžu za to aj samotné politické strany, ktoré v dostatočnej miere needukujú občanov a nerobili to ani pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Namiesto toho, aby bola krajina oblepená billboardami s úryvkami z Threemy, Gorily a iných dôležitých materiálov, voľby boli štandardne sterilné a v tomto ohľade zlyhalo aj Progresívne Slovensko, ktorého som členom.
Aj vďaka týmto zlyhaniam si Smer zaknihoval dobrý výsledok 18,29% a ľudia si mysleli, že došlo k jeho porážke, čo však bolo ďaleko od reality. Smer prežil aj vďaka tomu, že v roku 2018, po obrovských protestoch Za slušné Slovensko, došlo len k reštrukturalizácii vlády a neprebehli predčasné voľby. Andrej Kiska si sledoval vlastné záujmy, lebo po ukončení prezidentovania chcel preraziť vo veľkej politike, avšak v tých momentoch ešte nemal stranu a nemal ľudí. Preto primäl bratislavskú centrálu, aby rušila demonštrácie a upravila svoje podmienky, čo bol podraz na ľuďoch. Ťažil z toho Pellegrini, ktorý sa stal novým de facto lídrom Smeru a Kiska sa v roku 2020 ledva dostal do parlamentu.
Andrej Kiska takto ukázal Smeráckej oligarchii cestu von z tohto marazmu, aby mohli zabezpečiť kontinuitu udržania sa pri moci prostredníctvom charizmatickejšieho politika, ktorý však držal starú líniu štýlu vládnutia. Viac už Smeru pomohol asi len Sulík, ktorý istý čas paktoval s Kočnerom, povalil vlastnú vládu a v roku 2012 umožnil vznik jednofarebnej smeráckej vlády. Oligarchia si všetko poistila a dokonca mala svojho človeka aj na kandidátke OĽANO, ktorý donášal na vlastných kolegov. To nevymyslíš… na Slovensku je to proste tak.
Čo predstavovalo záchranu pri voľbách v roku 2020, by však z dlhodobého hľadiska Smeru nestačilo, lebo sa nestal súčasťou vlády a rabovačiek bolo také kvantum, že by Smer už len klesal a klesal. A tak si oligarchia zmyslela, že vytvorí aj druhú stranu a bude robiť politiku dvoma smermi. Možno sa nechali inšpirovať vojenskými stratégiami, kde je bežné, že dôjde k rozdeleniu síl, ktoré vedie k lepším výsledkom v boji. Po úspešnom ťažení sa však sily znovu spoja, a preto neprekvapuje, že Smer a Hlas hovoria o spoločnom vládnutí, ako keby sa ani nechumelilo.
Stále sa nájdu naivní ľudia, ktorí si myslia, že vznik Hlasu je výsledkom rozkolu v strane Smer, pričom opak je pravdou. Smerácka oligarchia to vymyslela šikovne a vďaka dvom stranám, ktoré kontroluje, si dokáže podchytiť omnoho širšie voličské skupiny s cieľom triumfálneho návratu ku korytám. Smer to hrá na ľudí, ktorí volia stranu zo zotrvačnosti a naberá (slušne povedané) tzv. „alternatívu“ s cieľom udržať sa nad hranicou 5%, kdežto Hlas ide po nových voličoch a snaží sa tváriť ako príčetnejšia alternatíva. Nanešťastie, Smerohlasu to vychádza a v decembrovom prieskume Focusu získali 30,7%, čo predstavuje nárast od volieb o vyše 12%.
Voľbou Smerohlasu volíte Smerácku oligarchiu, ktorá si prostredníctvom politických bielych koní rozširuje a udržiava svoj biznis. Značná časť Slovenskej republiky patrí hŕstke oligarchov a finančným skupinám, ktorým dovolili Smerácke a aj nesmerácke vlády, aby vytvárali monopoly vo viacerých sektoroch – niečo nereálne vo vyspelejších krajinách sveta…
Politické biele kone riadili krajinu podľa požiadaviek oligarchie a človeka až mrazí, keď vidí, ako sa postupne dotvára táto horibilná mozaika. Prechádzalo im to tak dlho, až oligarchovia uverili v svoju nekonečnú beztrestnosť a dovolili si popraviť novinára, ktorý sa intenzívne venoval práve ich kauzám. Mohol to byť váš syn alebo vnuk…
Ľudia nevedia o týchto kauzách a ignorujú žalostný stav našej krajiny, za ktorý nesie veľký diel zodpovednosti práve Smer, ktorý tu vládol 12 rokov. Ak vás už netrápia kauzy, tak sa len zamyslite, čo vlastne funguje v tejto krajine na jednotku? Zdravotníctvo? Školstvo? Veda a výskum? Vymožiteľnosť práva? Ochrana životného prostredia? Služby? Informatizácia? Máme dobudovanú a zmodernizovanú infraštruktúru? Funguje tu vôbec niečo ako by malo, ako je to bežné vo vyspelejších krajinách?
Faktom je, že sa bojíte skončiť v nemocnici a nie ani tak kvôli vášmu zdravotnému stavu, ale hlavne kvôli stavu nášho zdravotníctva. Školy produkujú v priemere slabých absolventov, výskum máme minimálny, vymožiteľnosť práva na bode mrazu, životné prostredie drancujeme, ako keby sme sa „zajtra sťahovali“, máme biedne služby, informatizácia je na smutnej úrovni a infraštruktúru… možno raz niekedy nejako dolepíme a zmodernizujeme… Možno.
Slovensko je na tom biedne, lebo sa permanentne a systematicky rozkrádali zdroje, ktoré sme do systému vkladali prostredníctvom našich daní. Najvyššie postavení straníci, ktorí sú teraz roztrúsení po Smerohlase, vedeli o rozsahu kšeftov. Chápem, že o úplnej hĺbke rozkrádačiek nemuseli tušiť radoví členovia, ktorí pôsobia napríklad ako starostovia obcí alebo ako poslanci zastupiteľstiev. Ale ak čítali noviny, tak vedeli, že sú členmi problematickej strany, ktorá síce robí pre ľudí, ale pod ľuďmi sa myslia oligarchovia.
Súčasná vláda nie je ani zďaleka ideálna, ale mala by dovládnuť. Iba tak dôjde k historickému znemožneniu sa niektorých politikov, čo nás ako krajinu v konečnom dôsledku posunie ďalej, inak by tu kazili vzduch donekonečna. Nanešťastie, deje sa tak aj počas pandémie… Na druhú stranu, Smerohlas musí byť odstavený od vládnutia minimálne dve celé volebné obdobia, aby sa tu niečo zmenilo…
Voliť Smerohlas po tom všetkom nie je hrdinstvo a ani najmenšie zlo, je to len a len na hanbu.
