Kultúra prežívania človeka na Zemi a SR
Teda páčil sa mi rozhovor v TV Bratislava na tému rešpektovania individuálnych potreb občanov, ktorí sú z nevyhnutných dôvodov ubytovaní dlhodobo v zariadeniach sociálnych služieb. Teda, nezverejňujem tu len rozhovory, relácie, v ktorých – náhodou – vystupujem ak opredstaviteľ OZ Presadíme…
Dozvedel som sa, že je tu projekt v rámci národneho programu i to, že Slovensko podpísalo rôzne zaväzujúce dokumenty v otázkych zvyšovania kvality občanov. Pán pekne hovorí, ako vplýva dlhodobý pobyt, izolácia na ľudí.
Sú to všetko veci, hodné pozornosti. Zhodou okolnosti s manželkou sme túto tému preberali pár dní pred touto reláciou.
Išlo o pohľad na príležitosti a hrozby, ktoré sa v čase vyvíjajú a spoločnosť sa musí zamýšľať, v čase COVID, či je správne, keď rodina nemôže byť v osobnom kontakte s príbuzným v DSS.
Teda i veta o obmedzenom kontakte, ktorá občas zaznie v správach, že má význam i taký, že za rodinu, riskuje svoj život prakticky cudzí človek. Má svoju pracovnú zmluvy, je nedostatočne ohodnotený i spoločensky i platovo a doslova riskuje svoj život, dennodenne. Možno čaká na očkovanie, v strese…
Teda otázky … i o tom, čo je dlhodobo udržateľné, prijateľné pre všetky strany – i s garanciou štátu…
Teda v závere tohto blogu uvediem znova i náš manifest kultúry – toho nášho komunitno – kultúrneho centra INFINITY.
Už z úvodu je možno jasné, že mám určité skúsenosti i poznatky z filozofie i zo sociálnej práce. Teda práve preto, že výsledky z oblasti kultúry máme v rámci OZ Presadíme a chceme sa tomu venovať naozaj komplexne a inak, i ten manifest kultúry INFINITY je tak trochu iný.
Je to naozaj o človeku, o jeho prežívaní v čase, v rámci rešpektovania toho, čo dovolia podmienky života, prežívania, …očakávania, potreby, mentálna hladina…
Hľadáme partnerov, ktorí by boli ochotní pomôcť…nech nerobíme len takéto sošky z lipového dreva – na kolene….
A samozrejme je tu perspektíva i toho, že to nebude úsilie vynaložené zdarma.
I kultúra i umenie si zaslúži ocenenie. Veď kultúrna priemysel vie priniesť i do ekonomiky nezanedbateľnú hodnotu v podobe HDP (keď sa robí dobre).
Manifest kultúry, Komunitno – kultúrne centrum INFINITY, Medveďovej 21, Bratislava – Petržalka.
1.Úspech s iNFINITY to si možno i ty. Úspech s infinity je spojený s inými. V správnom postoji, v dobrom konaní, v porozumení sebe samému, v obci, v priestore medzi nami. I medzi vami, v prírode okolo nás, v prirodzenom dávaní, v tom verejnom, čo nás presahuje. Ako strom, ktorý si zasadíme. O ktorý sa staráme. Pri ktorom svorne rastieme…naplnení spevom, tancom, pohybom…
- Citlivé vnímanie neustálej zmeny a energií v nás nás v živote sprevádza a spôsob, akým sa snažíme o stálosť hodnôt, ktoré udržujú to podstatné, to môže prinášať múdrosť – tú pravú kultúru. Chápanie tradície. My, tu a teraz, ako jedno z ohniviek tejto večnej „reťaze života“, s tradíciami Európy, tu, na Slovensku, v Bratislave, slobodne a zodpovedne sa môžeme pokúsiť o to, k čomu smerujeme ako k dobru.
- Chceme vytvárať prostredie, podmienky, kde by sa mohli vo večnom procese uskutočňovania riešiť potreby, sebarozvoj, poznanie a osobnostný rast. Vnímanie a okolia a úsilie udržiavať základné a nevyhnutné potreby pre zdravý život uskutočňujúc náklonnosť k šťastiu, trpezlivosť k zlu, keď ho vnímame ako neutrálne, pokojne a s láskavosťou, ako s prirodzeným stavom v rámci toho, čo popisuje i teória tzv. nenásilnej komunikácie. Kľúč je nezávislosť i rešpekt. Vnímanie trpezlivosti vody, pri vnímaní otázky zmeny klímy. Vnímanie tvorivej sily ohňa a pohybu duše. Poznávanie dymu a znečistenia, tieňa, závoja klamu, javov, ktoré bránia v procese poznávania, konania v súlade s prirodzenou povahou a našou psyché smerujúcou v horizont uskutočňovania, zamerania, v sile vetra a v stálosti zeme.
- Nechceme kultúru len pre kultúru, ako zdroj príjmu pre profi umelcov, v rámci schém, ktoré sú také, aké sú. Či kultúru, ktorá je konzumná, povrchná, odtrhnutá od života, ktorá sa nás dotýka len počas predstavenia, nákupu zážitku, počas jeho trvania, zážitku. Kultúrnym životom chceme naplniť konkrétny život tých, ktorí majú o to záujem. Ducha človeka i obce…Zlo môžeme odstraňovať poznaním, zamerať sa na ten poklad presne tam, kde je naše srdce. Sústrediť sa na to podstatné, odkiaľ vietor fúka a čo je tá duša.
- Ponúkame cenný „lístok“ pre tých, ktorí sa chcú tohto dobrodružstva zúčastniť. Pre tých, ktorí chcú s nami nastúpiť na večnú cestu, na ktorej sa nič, čo dosiahneme, hoc nedokonalé, nestratí. Cestujúc s ľahkou batožinou po našej planéte, rýchlosťou 30 km za sekundu, v neustálom kolobehu okolo Slnka, vesmírom, s nekonečným kruhovým pohybom duše, planéty, ktorý nás sprevádza s láskou a s porozumením. Cestujúc skutočným životom, ktorý spolu roztáčame.
6.Riešime veci náhodné, triedime ich, hľadáme podstatné, využívame dar imaginácie a harmónie. Umenie robiť svet lepším. Byť zdravší, otužilý pobytom v prírode, aktívny nielen v tvorbe, …nielen v umení formy.
7.S nádejou kráčame vpred. k tomu, čo sa ukazuje iným v konaní, čo ešte nebolo uskutočnené, v rámci idey, ktorú nás presahujeme, ktorá je večná, k tomu Vnímame citlivo všetko to okolo – život, aký je. Aj zrkadlo, ktoré znázorňuje a i oko, ktoré zrie. Všetko jedno, život, aký je.
8.Komunitu chceme tvoriť v procese pretvárania, nedokonalého na to hodnotné. Kultúra patrí všetkým a je ako každodenných chlieb. Kultúra je umenie žiť slušne a dôstojne – s rešpktom k iným a k inému. Je našou súčasťou, je tým, čo dávame druhým, už v samotnej snahe pochopiť to iné.
9.Otvorenou komunikáciou, sebavedomo, sa snažiíme o obnovu toho dobrého, čo je v nás.O rozvoj a rast. Spoločne dosiahneme viac. Spoločne sme silnejší, žijeme pravdivejšie a plnohodnetnejšie. Aktívne, nielen v malom priestore štyroch stien, ale verejne i s presahom do okolitej prírody, ktorá ponúka svoju náruč. Mother Earth je predsa naša Mother Art…. M.B. V Bratislave 23.12.2020
(A ešte na záver, z toho, čo sme s manželkou počas prechádzky preberali. Možno to trochu nadväzuje na ten národný program…Ide o to, dať život občana do reálnej roviny. Zarábame si na určitú situáciu smerom do budúcnosti. A teda štát, by mal dať hranice, ku ktorým sa realita života približuje. Teda, ak naozaj je normálne, že mladí sa osoamstatnia a rodina platí napr. za dva byty. V jednom sa „starne“ a v druhom sa produkuje HDP a vychovávajú napr. i deti (a tiež sa tam starne). Tak v určitom bode by mal by ť systém tak postavený, že by si dospelé dieťa, či člen rodiny, ktorý cíti potrebu postarať sa o príbuzného (mať kvalitu života i pre seba vyššiu, cítiac, že to je zmysel života („tri groše“), teda mal by byť funkčný mechanizmus, ktorý by ho neobmedzoval. Mal by zabezpečené finančné kryrie tejto činnosti. Napr. za protihodnotu, že štát vstúpi majetkovo do nehnuteľnosti, ktorá raz bude na predaj…
Podpíše sa zmluva a finacuje sa služba pre občana, pre rodinu. Je zabezpečená skôr sociálna zložka a k tomu prichádza pridelený – zaplatený odborník (psychológ, sociálny pracovník, doktor, kouč, denný stacionár a podobne…a plnia sa ciele, ktoré si spoločne dajú, na ktorých sa zhodnú)- Teda obe strany dopredu vedia, že bude o nich postarané. Nemusia žiť v strachu, či im výjde bezbreho sporená suma k dôchodku, ak bude na dôchodky… to sú horizonty pre život dosť podstatné. Je to o kultúre žitia, s ktorým je spojené druhá strana mince (neustále prítomná, ako zrkadlo…či subjekt za zrkadlom…).
I o tom je kultúra i program tzv. celoživotného vzdelávania…
