T. Keller: Márnotratný Boh & Zabudni na seba a získaj slobodu (Čitateľský denník 66 — 67/2020)
„Pred niekoľkými rokmi som stretol ženu, ktorá začala chodiť do nášho zboru. Povedala, že v detstve chodila do kostola, kde počula, že nás Boh prijme, iba ak sme dostatočne dobrí a mravní. Nikdy nepočula zvesť ako teraz, že Boh nás prijíma z čistej milosti cez dielo Ježiša Krista, bez ohľadu na to, čo robíme alebo čo sme spravili. Povedala: ‚Tá myšlienka naháňa strach! Oh, je to dobrý strach, ale stále je to strach.‘
To ma zaujalo. Opýtal som sa, čo je desivé na nezaslúženej milosti zdarma. Povedala asi toto: ‚Keby som bola spasená pre moje dobré skutky, existovala by hranica toho, o čo by ma Boh mohol žiadať alebo čomu by ma mohol podrobiť. Bola by som ako daňovník so svojimi právami. Splnila by som si povinnosti a zaslúžila by som si určitú kvalitu života. Ale ak je to naozaj pravda, že som hriešnik spasený z čistej milosti, ale Boh za to zaplatil nekonečnú cenu, potom neexistuje nič, čo by nemohol odo mňa žiadať.‘ Okamžite pochopila, že nádherné účenie o vykúpení len z milosti má dve strany.“
Dvojica kelleroviek, ktorú som si ponechal na vianočný čas, má istým spôsobom podobnú tému — obe knihy hovoria o dvoch zdanlivo odlišných skupinách ľudí, medzi ktorých sa bežne v spoločnosti delíme. Konzervatívci a liberáli, podecňujúci a preceňujúci sa. Existujú naozaj len tieto vzájomne vyhrotené dvojice? Ako sa na na to pozerá Biblia?
Márnotratný Boh ukazuje známe Ježišovo podobenstvo o Márnotratnom synovi. Jeho klasický výklad hovorí najmä o mladom, svetsky zmýšľajúcom synovi, ktorý sa po prehajdákaní dedičstva pokorne vracia k svojmu odpúšťajúceme otcovi. Keller však upozorňuje na to, že v podobenstve máme rovnako aj staršieho, verného, no zároveň zatvrdeného brata, ktorého otec rovnako napomína. Ba možno aj viac, než mladého svetáka.
Podobenstvo určené pravoverným a zákona dodržiavajúcim farizejom nás vystríha, že nielen voľnomyšlienkárstvo, ale aj tradicionalizmus a moralizmus rovnako nevedú k Bohu. Mladší i starší brat potrebujú otcovo odpustenie, a vydať sa na cestu toho tretieho — Krista.
V krátkej kázni Zabudni na seba a získaj slobodu Keller rozoberá časť Pavlovho listu do Korintu, kde sa venuje pýche a ľudskému egu. Spejeme naozaj len k prílišnému preceňovaniu, alebo naopak, podceňovaniu sa? Dokáže vôbec niečo zaplniť tú večnú prázdnotu v nás, ktorá túži po uznaní a potľapkávaní po ramenách? A z čoho pramení naša hodnota?
Ako vo všetkých svojich dielach, aj tu Keller cituje okrem Písma aj klasickú literatúru, mysliteľov a popkultúrne fenomény (napríklad Madonnin rozovor pre Vogue je výborný). Svojim intelektuálne poctivým prístupom tak dokáže zrozumiteľne komunikovať staré biblické pravdy. A to mám veľmi rád.
T. Keller: Márnotratný Boh
EVS, 2011
122 strán
*
85 %
T. Keller: Zabudni na seba a získaj slobodu
EVS, 2014
42 strán
*
70 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.
