Politická kultúra je útok na úspešné predsedníctvo
Dožadovanie sa politickej kultúry je útokom na úspešné predsedníctvo. Róbert Fico nás naučil za dvanásť rokov veľa. Jednou z vecí je netolerovať akýkoľvek iný názor, ktorý kritizuje súčasnú vládu.
Jednou z požiadaviek na novú vládu bola, aby priniesla novú politickú kultúru. Mali sme totiž na každodennom poriadku, že bývalý premiér bral akúkoľvek kritiku na svoju stranu, ako útok na úspešné predsedníctvo.
Novú politickú kultúru mohla súčasná vláda ukázať hneď na jej začiatku. Plagiátorské prehrešky si vybrali svoju daň v skoro každej koaličnej strane. Táto kauza sa dotkla samotného premiéra, či ministra školstva. Tí však politickú zodpovednosť nevyvodili a ich voličom to nejak nevadilo. Veď tu predsa nechceme naspäť Fica.
To isté sa deje aj dnes. Pri vyslovení názoru, že by mala ministerka spravodlivosti ukázať nejakú politickú kultúru to berú jej, a aj ostatní voliči, ako útok na úspešné predsedníctvo. Nikto pritom nekritizuje ju. Mária Kolíková predsa nemôže za to, že sa pokúsil policajný ex-prezident o samovraždu. Nejaké názory z Fico-Pellegriniho krídla nemôžeme brať do úvahy.
Ide len o vyvodenie politickej zodpovednosti, o prejavenie nejakej politickej kultúry, ktorú sme tu od čias Ivety Radičovej nemohli vidieť. Problémom však je, že nikomu politická kultúra očividne nechýba. Vyslovenie iného názoru je kritika na „úspešnú“ vládu, ktorá zatvára najväčšie ryby, stiahnutie Kolíkovej by znamenalo návrat Fica.
Slováci nemajú záujem o politickú kultúru, je jedno, kto je pri moci, predsa sa tam dostal. Ak chceme jeho odchod, sme proti vláde, chceme určite naspäť tu predošlú. Slováci sa ešte nevyliečili z choroby, ktorú tu doniesol Smer. Stačí im, ak sa zatvárajú významné osobnosti. Nepozerajú ani na to, že má na tom zásluhy polícia, ktorej tak neverili. Nepozerajú na reformy, opatrenia, ktoré ich hnevajú, stačí sa uspokojiť s ľuďmi vo väzení, čo tam po politickej kultúre.
Záver:
Toto nie je útok na úspešné predsedníctvo. Autor článku rešpektuje ministerku Kolíkovú, ktorá je spomedzi všetkých ministrov vo vláde najvýraznejšia, samozrejme v pozitívnom svetle. Blog je len odkazom mladého človeka, ktorý mal zbytočne veľké očakávania od národa a novej vlády. Je to len povzdychnutie, pretože autor blogu sa tešil na tú nenávidenú politickú kultúru, ktorú pozná len z rozprávania.