2020 – rok pandémie, lockdownov a času na čítanie
Tento blogový príspevok je jubilejný piaty v poradí a zatiaľ si môžem pogratulovať, že sa mi zakaždým podarilo do Silvestra spísať výber toho naj, čo ma zaujalo v literárnom svete. Chcela by som sa však najprv vrátiť k záveru blogu z minulého roka, lebo som si v ňom dala pár predsavzatí:
V Novom roku chcem zabehnúť Devín-Bratislava, začať písať nový román, ísť do Španielska a odškrtnúť si tak Madrid zo zoznamu všetkých európskych hlavných miest, ktoré chcem vidieť, veľa-preveľa sa smiať s manželom a na ňom, cvičiť kaligrafiu a bulletjournaling, udržať si zdravý životný štýl a hlavne zarobiť dosť na to, aby sa mal náš pes dobre a mal kvalitné krmivo. Popritom samozrejme čítať veľa kníh, ale to predsa nie je predsavzatie. To je jednoducho fakt :)
Plány nie až také odvážne, možno tak na 90% splniteľné v roku, aký som očakávala, t. j. žiadne veľké životné zmeny ani katastrofy. O pár mesiacov sa však udialo to, čo sa udialo a plány sa rozplynuli v obláčiku covidového oparu. Veľké behy sa zrušili, Španielsko sme zamenili za výlety po Slovensku a veľa času sme trávili doma. Výborne, poviete si, ideálne pracovné prostredie pre písanie. Teoreticky áno, ale… Prakticky som od začiatku zo stresu mala problém spať a kompulzívne som upratovala. Ja. Upratovanie. Dobrovoľné ešte k tomu. Nemysliteľné! Postupom času sa to zlepšilo, ale stále som nemala motiváciu ani inšpiráciu písať, hlavne keď som videla do akej nepriaznivej situácie sa dostala kultúra a vydavateľstvá už tobôž. Akú šancu má na vydanie prvotina počas ekonomickej krízy? Asi toľko k motivácii.
Čo však na prvom lockdowne bolo pre mňa najlepšie, bol čas na knihy. Hojne som preriedila poličky s knižkami, ktoré už zaprášené zopár rokov čakali, kým sa dostanú na rad. Niektoré som prelúskala celé, iné odložila po pár stranách, ale hltala som jedno dielo za druhým v nádeji, že prídem na iné myšlienky a sem-tam sa to aj podarilo. Tie, čo ma najviac chytili za srdce alebo donútili nespať, len aby som sa dostala na poslednú stránku, som zaradila do nasledujúceho zoznamu a na konci doplnila o vydavateľstvo, ktoré by tu bolo zastúpené viackrát, nebyť pár detailov, ktoré mi pokazili dojem. Ak Vás tipy zaujali a chcete sa dočítať aj o takých dielach, ktoré som skritizovala a niektoré aj znosila pod čiernu zem, odporúčam navštíviť môj Instagram zameraný len na recenzie. Mimochodom, ja väčšinou čerpám inšpiráciu od Sama Marca a Jany Šlinskej, ktorých vkus sedí s tým mojim tak na 90%.
Československá scéna
Z čoho sa najviac teším je, že som objavila svoju druhú najobľúbenejšiu slovenskú knihu a tou je Rukojemník z pera Petra Pišťánka. Autora som sa, priznávam, trochu obávala, keďže som bola na Rivers of Babylon v SND a ten jazyk mi bol nanajvýš nesympatický, ale Rukojemník je úplne iná káva. Detstvo za železnou oponou vo vtedy rurálnej Devínskej je popretkávané veselými príhodami a hlavne fantasticky napísanými postavami. Podobná tématika ako moja naj kniha Moja studená vojna od Reného Bendu, ale v nej už autor opisuje pubertu a dospievanie. Obe sú však fantastické iným spôsobom.
Ako som už v predchádzajúcich blogoch spomínala, české autorky sú pre mňa stávkou na istotu. Alenu Mornštajnovú sme stihli na besede v Martinuse a je to pre mňa jedna inteligentná a distingvovaná dáma, ktorá píše spôsobom, aký u nás na Slovensku nemá obdobu. Tento rok som od nej prečítala starší román Hotýlek, ktorý ma rovnako ako Hana či Tiché roky zaujal svojou časozbernosťou – roky plynú, režimy sa menia a my sa postupne dozvedáme, ako sa vyvíjajú osudy postáv a ako na nich dolieha história. Postavy sú uveriteľné, tým-ktorým držíte palce a dúfate, že to pre nich skončí dobre, čo sa nie vždy musí splniť.
Ďalšia talentovaná Češka je Viktorie Hanišová a jej dielo Houbařka. Nie je to ľahké čítanie, keďže hlavná postava je traumatizovaná udalosťami v rodine a autorka nás núti všetko prežívať spolu s ňou. Príbeh je plný názvov húb, pre mňa skoro neznámych a preto by som knižku uvítala aj v slovenskom preklade. Otvorený koniec ma síce sklamal, ale aj tak je to jedna z najlepších kníh na našej scéne a určite ju odporúčam prečítať každému, kto sa nezľakne smutnejšej atmosféry.
Ako bonus by som chcela doplniť aj druhotinu Vyšetrovateľka od mojej kamarátky Márie Mikitovej-Janoškovej. Nedajte sa oklamať názvom či obálkou, nejde o krimi, hoci hlavná postava (ako aj autorka) sú policajné vyšetrovateľky. Príbeh síce rieši aj jej profesiu, sústredí sa však na osobné peripetie a na prerod začínajúcej policajtky na vyzretú profesionálku. Určite prečítajte!
Svetová beletria
Na úvod tejto časti asi začnem s tým temnejším príbehom od Kate Elizabeth Russell – Ty krásna, temná Vanessa. Názory na ňu sa rôznia, no ja som sa nevedela odtrhnúť od toxického vzťahu medzi stredoškolským učiteľom a jeho študentkou. Autorka nie je skúpa na odkazy na literatúru a hoci je to jej prvotina, na ktorej pracovala veľmi dlho, myslím si, že odviedla fakt dobrú prácu na postavách. Za mňa super.
Nesúď knihu podľa obalu, to počúvame až pričasto. Na knižnom trhu však obálka vie často zachrániť chabý obsah vnútrajška a naopak odradiť čitateľov od kvalitného príbehu. Romain Gary a jeho Šarkany sú tým druhým prípadom (v slovenskom vydaní samozrejme), lákajúcim najmä ženské čitateľky na evitovský štýl kníh. Vnútri však nájdete druhú svetovú vojnu a dospievanie rozprávača a jeho lásky, ktorý si začínajú uvedomovať krutú realitu sveta. Autor pracuje aj s francúzskou haute cuisine a nemôžu chýbať ani úžasné šarkany.
Krásnu obálku a hlavne hrúbku, ktorá vie na prvý pohľad odstrašiť, má Nina Haratischwili a jej Osmý život (pro Brilku). Na vydanie tejto 800-stranovej gruzínskej ságy si trúflo české vydavateľstvo Host a ja som im za to veľmi vďačná. Kniha mi osviežila znalosti z histórie, keďže chronologicky prechádzame jednotlivými generáciami ženských hrdiniek a vidíme, ako boli tlačené okolnosťami a konvenciami do rolí, aby zapadali. Ja som pri čítaní mala jednostaj chuť na čokoládu a precestovať krásy Gruzínska, keďže autorka ich parádne ospevuje. Takéto buchle stoja za prečítanie.
Jedným z faktorov, ktorý ma prinúti sa do knižky či filmu zamilovať, je to, či ma rozplačú. Automaticky to pre mňa znamená obdiv k autorom a ich schopnosti vyvolať v čitateľovi city a túžbu prežívať dej s postavami. Benedict Wells – Na konci samoty túto kvalitu určite má, keďže príbeh osiroteného Julesa a jeho súrodencov sa mi páčil už od začiatku a preplakaný koniec ma len utvrdil v tom, že hneď ako budú autorove iné knižky vydané v slovenčine, rada si ich prečítam, lebo toto sa čítalo perfektne.
Absyntovky
Každoročná osobitná kapitola, ktorá ma nikdy nesklame a vždy je z čoho vyberať. Začnem dielom od mojej kamarátky Dany Petrigáčovej, ktorá preložila z nemčiny Storočie chirurgov od Jurgena Thorwalda. Dejiny novodobej medicíny sú spracované veľmi explicitným spôsobom a mne sa krútili všetky orgány, keď som čítala opisy pôrodov a neprofesionálnej anestézie. Človek je po prečítaní hneď rád za moderné zdravotníctvo!
John Steinbeck je klasika a jeho knihy mám v láske už od stredoškolských čias. Krásne vydanie Potuliek s Charleym/Po stopách Ameriky aj s mapkou v prebale ma určite nesklamalo a odporúčam všetkým, ktorí chcú mentálne cestovať po USA spolu s autorom a jeho odvážnym pudlíkom, ktorý sa nezľakne ani medveďa v Yellowstonskom parku. Sympatické príhody spojené s cestou ma presvedčili, že takýto roadtrip si dám určite raz aj ja.
Daniel Tammet sa spätne pozerá na svoj život s Aspergerovým syndrómom v knihe Narodený v modrú stredu a spomína, ako postupne nachádzal seba samého a ako ho rodina pripravila na život so savantskými schopnosťami. Z diela cítiť autorovu lásku k matematike a vracia sa k emóciám, ktoré mal v detstve problém vyjadriť a teraz ich už vie zanalyzovať. Veľmi dojímavý príbeh.
Slovenská literatúra faktu
Stav slovenského školstva v marginalizovaných komunitách si vzal na paškál Juraj Čokyna, ktorý v rámci programu Teach for Slovakia zakúsil učenie práve tam a z prvotného nadšenia a zápalu prišlo poznanie, že na druhom stupni sa zmeny zavádzajú ťažko. V diele A okraje máš kde? analyzuje hrôzostrašné štatistiky o dochádzke a gramotnosti a upozorňuje, že štát má so starostlivosťou o budúcich študentov začať hneď po narodení. Školstvo potrebuje prekopať celý systém a začať treba práve poznatkami učiteľov, ktorí v takýchto podmienkach pracujú a nech sú akokoľvek motivovaní, nemusia sa stretnúť s úspechom.
Vydavateľstvo Premedia
Polička sa nám stále rozširuje o diela z tohto vydavateľstva, ale každou knihou sa viac a viac presviedčam, že majú ešte na čom zapracovať. Katastrofálna redakcia, nelogický poznámkový aparát, chýb ako maku, nepresný preklad a keď im niečo človek vytkne v recenzii na Instagrame, tak sa bránia argumentom o financiách. Vydávajú super knihy s krásnymi obálkami a top grafikou a výhovorka o nedostatku peňazí zaberie tak u KK Bagalu, ale nie vo vydavateľstve so skvelým potenciálom. Som ochotná priplatiť si, aby som pri čítaní nechytala nervy na prekladateľa a toho, kto pustí do sveta text s chybami, ktoré vyvolávajú chute schytiť červenú fixku a poslať im nazad do vydavatestva už skorigovanú verziu.
Zhrnutie
Tento rok budem veľmi skromná, aby som rok 2021 náhodou nezakríkla, ale úplne mi bude stačiť zdravá rodina a nič iné ku šťastiu nepotrebujem. Ten beh si rada odbehnem, ale nezrútim sa, ak sa mi to nepodarí. Knižiek mám v zásobe dosť, takže som pripravená aj na ďalšie tri lockdowny.
Ak ste sa dočítali až sem, tak Vám želám veľa dobrých kníh, kritického myslenia a samozrejme zdravie, lebo to je v dnešných dňoch nedostatkovým tovarom. Snáď sa jedného krásneho dňa obzrieme nazad za tým rúškovaním, kváskovaním, či otužovaním a uvedomíme si, že zdravie je len jedno a na ničom inom nezáleží.
PF 2021
