Matovič a ostatní lídri stredoeurópskych krajín podcenili jesennú vlnu pandémie covid-19. Čo bolo a je potrebné urobiť?
Dnes je posledný deň roka 2020. Roka, ktorý počas svojho trvania vo svete zmenil množstvo vecí a ktorý bol predovšetkým kvôli pandémii covid-19 rokom utrpenia, bolesti a straty. Svet už nikdy nebude taký, aký bol pred pandémiou. Ani by takým byť nemal. Aj keď nás s najvyššou pravdepodobnosťou nové vakcíny zachránia, z predchádzajúceho roka by sme sa mali v maximálne možnej miere poučiť, zotaviť a mal by byť pre nás nielen mementom ale predovšetkým tiež príležitosťou na ďalší odraz a na ďalšie prehodnotenie a určenie smerovania ľudstva, jednotlivých medzinárodných spoločenstiev, krajín, spoločností i samotných rodín a jednotlivcov. No na to, aby sme sa vedeli poučiť a pohnúť správnym smerom vpred, potrebujeme sa obzrieť späť a vedieť uplynulé situácie vyhodnotiť. Rovnako by to malo byť s pandémiou covid-19 a s jednotlivými vlnami ešte stále prebiehajúcej pandémie.
Koncoročné čísla za včerajší deň, keď sa obnovilo testovanie po sviatkoch, pripomenuli pochmúrny a zhoršujúci sa obraz o situácii na Slovensku. Za stredu 30.12. pribudlo celkovo 12 269 nových prípadov nákazy, z toho bolo 6 315 pozitívnych PCR testov. Ide o najvyšší denný prírastok na Slovensku od začiatku celej epidémie; v PCR testovaní, aj celkovo spolu s testovaním antigénovými testami. Incidenčná krivka po sviatočnom výpadku v testovaní znova rastie. Za posledných 7 dní pribudlo na Slovensku nových 38 459 pozitívnych prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2. Ako uvádza Daniel Kerekes v článku Denníka N, v slovenských nemocniciach je podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) s potvrdeným covidom-19 rekordných 2 659 ľudí, z nich si 196 vyžaduje intenzívnu starostlivosť a ďalších – tiež rekordných – 220 pacientov je pripojených na pľúcnu ventiláciu. Spolu s pacientmi s podozrením na covid-19 je celkovo v nemocniciach 2 945 pacientov. Aktuálne má neustále rastúci sedemdňový kĺzavý priemer úmrtí hodnotu 58, čo znamená, že na Slovensku umiera v priemere 58 ľudí denne na covid-19 ako priamu príčinu. Rýchlo rastie aj pozitivita testovania. Aktuálna hodnota sedemdňovej pozitivity PCR testovania je 25,2 percenta. Pozitivita je pritom jedným z kľúčových ukazovateľov pandémie. Narastajúci podiel pozitívnych testov na všetkých testoch znamená, že sa testuje málo alebo že sa epidémia ďalej zhoršuje.
Čo sa týka obsadenosti nemocníc, reprofilizované lôžka sa rýchlo zapĺňajú novými hospitalizovanými pacientmi s covid-19. Niektoré nemocnice už majú viac pacientov s novým koronavírusom než lôžok reprofilizovaných pre pacientov s covid-19. Ide napríklad o bratislavskú ružinovskú nemocnicu (101%) a o nemocnicu sv. Cyrila a Metoda (106%), Univerzitnú nemocnicu v Košiciach (110%) či o nemocnicu v Michalovciach (116%). Rýchlo sa zapĺňajú aj ďalšie nemocnice po celom Slovensku.
Pozrel som sa na niektoré ďalšie štatistiky a predovšetkým na porovnanie situácie na Slovensku s niektorými ďalšími krajinami a s priemerom krajín Európskej únie. Ako vzorku som si vybral geograficky, historicky a kultúrne niektoré nám blízke krajiny (Česko, Rakúsko a predovšetkým najväčšiu krajinu nášho regiónu Poľsko) aj veľké krajiny západnej Európy (Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko).
Podľa dát z výsledkov testovania a následných grafov, ktoré prikladám aj v tomto blogu (7-dňový kĺzavý priemer nových prípadov), vyplýva, že zatiaľ čo jarnú vlnu pandémie covid-19 zvládli stredoeurópske krajiny veľmi dobre, s relatívne nízkym počtom nakazených aj mŕtvych oproti západoeurópskym štátom, jesenná vlna z pohľadu stredoeurópskych krajín taká úspešná zďaleka nebola a nie je ani teraz, počas zimy. Počas jari na Európu udrela pandémia predovšetkým cez severné regióny Talianska a alpské lyžiarske strediská, kde sa bez akýchkoľvek opatrení stretávalo veľké množstvo ľudí. Takisto boli najskôr zasiahnuté západoeurópske krajiny a veľké a hlavné mestá s letiskami, kde sa koncentrovalo veľké množstvo ľudí pricestovaných z rôznych častí sveta, aj z Ázie, kde epidémia vypukla. V strednej Európe s menšou hustotou obyvateľstva a nižšou sociálnou mobilitou ako mnohé zasiahnuté regióny v západnej Európe, sme mali ešte čas. Vlády, vrátane našich, pod vedením dosluhujúceho premiéra Petra Pellegriniho a nastupujúceho Igora Matoviča, sa tak trocha vývoja v Taliansku a inde zľakli a zaviedli prísny lockdown. To sa ukázalo ako správna cesta.
Momentálne na Slovensku zažívame už tretiu vlnu epidémie covid-19. Ako som spomenul, prvú jarnú sme prežili bez výraznejšej ujmy a kritického náporu na zdravotníctvo. Druhá vlna pandémie sa na Slovensku začala výraznejšie presadzovať koncom septembra a začiatkom októbra, kulminovala v prvých dňoch novembra. Po následnom znížení nových prírastkov nákazy, čo bolo pravdepodobne zapríčinené izoláciou nakazených ľudí odhalenými plošným testovaním obyvateľstva (prelom októbra a novembra), PCR testami a ďalším antigénovým testovaním ale takisto cez októbrový a novembrový mierny lockdown, začala krivka nových prípadov začiatkom decembra opäť výraznejšie stúpať. Tretia vlna zatiaľ kulminovala cez Vianoce a počet prípadov bol vyšší ako počas druhej vlny. Presnejšie je vhodné povedať, že tretia vlna ešte zrejme nekulminovala, keďže, ako som spomenul vyššie, cez sviatky došlo k zníženiu počtu vykonaných testov a obnovené testovanie zatiaľ neveští nič dobré.
Výraznejšiu druhú vlnu ako Slovensko zaznamenalo Česko, Poľsko a z mnou vybraných krajín ďalej Francúzsko, Taliansko, Rakúsko a Španielsko. Lepšie čísla počas druhej vlny zaznamenali len v Nemecku a Veľkej Británii. Potom však západoeurópske krajiny zaviedli lockdown a momentálne počas tretej vlny sú na tom všetky sledované krajiny s výnimkou Česka a Veľkej Británie na tom číselne lepšie ako Slovensko. U nás premiér Matovič tvrdil, že na boj s pandémiou je potrebný buď lockdown alebo ním predstavené a velebené plošné testovanie obyvateľstva. Nepripúšťal, žeby existovala aj tretia cesta alebo ešte ďalšie možnosti, aj kombinované z dovtedajších a všetkých možných prístupov. Tvrdil, že minister hospodárstva Richard Sulík, prezidentka Zuzana Čaputová aj rôzne ďalšie elity, médiá a občania, ktorí sú proti plošnému testovaniu, mu jeho prácu kazia a práve kvôli nim Slovensko voči covid-19 začne prehrávať. Velebil plošné testovanie ako jeho atómovú bombu, zatiaľ čo Slovensko nemalo žiaden semafor ani plán na boj s koronavírusom. Nevedeli sme, čo bude nasledovať, ak počet nakazených a hospitalizovaných dosiahne stanovené míľniky. Za rovnakú absenciu plánu vo vláde Pellegriniho súčasný premiér Matovič expremiéra tvrdo kritizoval. Pritom za celú jar, leto a veľkú časť jesene čo bol pri moci, ho nedokázal s vládou zostaviť. Matovič si neuvedomil, že práve zodpovedný lockdown s veľkou vládnou pomocou zasiahnutým ekonomickým sektorom a vybalansovaním opatrení tak, aby boli zdravotnícky a ekonomicky čo najvýhodnejšie, ale tak, aby kvôli ekonomickému zisku sa nám tu pandémia nevymkla spod kontroly a neumierali zbytočne ľudia, je tým správnym kľúčom. Neuvedomil si a možno si to ani uvedomiť nechcel, že skôr ako plošné testovanie je dôležitejšie testovanie adresné, v ohniskách, v rizikových spoločenstvách a tiež (pre)testovanie pomocou PCR testov, pretože to je presnejšie a má nielen menej falošne pozitívnych ale hlavne falošne negatívnych výsledkov.
Európska únia ako celok (28-mička, aj s Veľkou Britániou) zažila aj vďaka lepším číslam zo západnej Európy iba mierne zvýšenie prípadov v rámci tretej vlny, menšie ako počas vlny druhej. Na Slovensku to bolo naopak. Taliansko či Rakúsko tretiu vlnu v tom čase prakticky nezažili, Francúzsko, Nemecko i Španielsko mali tretiu vlnu slabú, v Poľsku prípady stagnovali prípadne klesali, ale v dlhšom horizonte sa nezvyšovali. Výraznejšiu tretiu vlnu zažili okrem Slovenska zo sledovaných krajín ešte Česko a Veľká Británia.
Rastúci počet nakazených sa zhruba za 10 dní až 2 týždne obvykle začína prejavovať na vyššom počte hospitalizovaných pacientov aj úmrtí. To vytvára veľký tlak na zdravotníctvo a najmä na nemocnice a tamojších pracovníkov na pľúcnych, infekčných a tzv. covidových oddeleniach. Na Slovensku to zašlo až tak ďaleko, že ministerstvo zdravotníctva až na niekoľko výnimiek do konca januára 2021 zastavilo v univerzitných, fakultných a okresných nemocniciach inú než akútnu zdravotnú starostlivosť. Podľa informácií Denníka N, „štandardné realizovanie plánovaných zákrokov v nemocniciach bude v bežnom režime pokračovať len pri onkologických pacientoch alebo tých, ktorým sa v nemocniciach poskytuje dialyzačná alebo biologická liečba. Liečba pri týchto diagnózach pokračuje v štandardnom režime,“ vysvetlil minister zdravotníctva Marek Krajčí. Rezort preto prosí o preplánovanie plánovaných úkonov pre pacientov, ktorým sa odsunutím zákroku nezhorší zdravotný stav, po tomto termíne. „Nemocnice sme zároveň požiadali o vyčlenenie minimálne 30 % z voľných nereprofilizovaných lôžok s prívodom kyslíka, aby sme boli pripravení na hospitalizáciu zvýšeného počtu pacientov s covidom-19“, povedal štátny tajomník rezortu Peter Stachura, pod ktorého gescia koordinácie nemocníc v súvislosti s covidom-19 spadá.
Konzílium odborníkov, ktoré radí vláde, podľa informácií Denníka N žiadalo sprísnenie čo najskôr. Členka konzília a epidemiologička Zuzana Krištúfková hovorí, že situácia v nemocniciach je naozaj vážna. Musíme predísť tomu, aby nemuseli zdravotníci volať seniorom s koronou, že majú radšej v pokoji zomrieť doma, varuje. Epidemiologička vyzýva ľudí, aby na Silvestra zostali doma a s nikým sa nestretávali. Ani testovanie ich nemusí ochrániť. „Poznám pani, ktorá bola na rodinnom stretnutí, na ktorom boli všetci testovaní. Dnes leží v ťažkom stave na covidovom oddelení,“ vraví v rozhovore pre Denník N. Rizikové budú podľa nej aj silvestrovské oslavy vonku.
Preto som veľmi rád, že premiér dnes pochopil, aj keď neskoro, že jediným hlavným kľúčom v boji proti pandémii je okrem očkovania len zodpovedný lockdown. Testovanie samozrejme pomôže a je potrebné, rovnako ako množstvo ďalších opatrení, ale lockdown a obmedzenie mobility a možnosti šírenia nákazy je do času keď nie je zaočkovaná dostatočná časť populácie to hlavné. Ostatné opatrenia sa s ním majú dopĺňať a mali by byť zavedené súbežne tak, aby krajina prežila pandémiu a krízu zdravotne aj ekonomicky čo najmenej dotknutá. Nie je to ľahké, ale je to jediná schodná cesta.
Do nového roka 2021 želám všetkým Slovákom, nielen premiérovi a politikom ktorí sú pri moci, aby sme boli zodpovednejší. Pri všetkom, čo som v tomto článku uviedol, platí, že všetky protipandemické opatrenia sú len také silné, ako zodpovední sú občania, ktorí ich dodržiavajú. V blízkej budúcnosti pred nami stoja mnohé výzvy a prekážky a to, ako ich zvládneme, bude určovať našu budúcnosť na mnoho rokov dopredu. Nejde len o zvládnutie pandémie, ale aj o ekonomické zotavenie, použitie peňazí z fondu obnovy EÚ či o potrebné reformy, stanovenie vízie Slovenska a zmenu politických a spoločenských pomerov, zmenu politiky populizmu na politiku zodpovednosti a hodnôt. Želajme si najmä veľa zdravia, šťastia, pokoja, radosti, empatie a to, aby sa nádej, že bude lepšie, stala realitou.
