Invictus / Neporazený
Invictus (Neporazený)
William Ernest Henley
Z noci, ktorá prikrýva ma tmou,
čiernej ako hrob, od pólu tiahnucej sa k pólu,
ďakujem božstvám, ktoré sú,
za moju dušu nezlomnú.
V krutých spároch chvíľ najťažších,
nepohol som brvou, nezaplakal som.
Pod krupobitím rán osudu,
moja tvár krvavá je, však stále hrdo vztýčená.
Za týmto svetom plným hnevu a sĺz,
ničoho niet, len Hrôzy smrti tieň.
I tak ma hrozby rokov plynúcich
nezlomili a nikdy nezlomia.
Jedno je, aká ťažká bude moja cesta,
či zvitok žalobcov plný mojich hriechov je,
pánom môjho osudu som len ja sám:
ja kapitánom mojej duše som.
Anglický originál:
Out of the night that covers me,
Black as the pit from pole to pole,
I thank whatever gods may be
For my unconquerable soul.
In the fell clutch of circumstance
I have not winced nor cried aloud.
Under the bludgeonings of chance
My head is bloody, but unbowed.
Beyond this place of wrath and tears
Looms but the Horror of the shade,
And yet the menace of the years
Finds and shall find me unafraid.
It matters not how strait the gate,
How charged with punishments the scroll,
I am the master of my fate:
I am the captain of my soul.
