Denník N

Filmové, knižné a iné drobné radosti života v roku 2020

Minuloročné domasedectvo malo vplyv nielen na zvýšenie objednávok pizze, ale aj na čas, ktorý sme mohli venovať malým kultúrnym radostiam. Toto sú tie moje.

Literatúra
V čase všeobecného spochybňovania pravdy a pofidérnych tendencií v spoločnosti ma potešila argumentačne silná Sila rozumu v bláznivej dobe. Nesklamali ani reportážne absyntovky, najsilnejšie boli tento krát úvahy o Čechoch Urob si raj a, samozrejme, Capoteho legendárna rekonštrukcia amerického zločinu v Chladnokrvne.

Veľmi ma potešil nádherný Ilustrovaný atlas neuveriteľných faktov o zvieratách (už sa rozrástol na trilógiu!) a po dlhých rokoch som sa vrátil aj na Rokfort, kde sme spolu s Harrym, Ronom a Hermionou hľadali Kameň mudrcov. Ani po tridsiatke ma neprešlo to očarenie, ktoré začalo v jedenástich. Skúste to. Mrazivú výpravu lode HMS Erebus, ktorá hľadala severozápadnú obchodnú trasu (a nikdy sa nevrátila späť) zas opísal Michael Palin v rovnomennej knihe — aj vďaka bohatej zásobe fotiek a dobových dokumentov som ňou bol úplne pohltený.

Podarilo sa mi dočítať čínsku trilógiu Problém tří těles. Prostredný diel, Temný les, je asi najvydarenejší — poctivá hĺbavá hard sci-fi riešiaca zaujímavé otázky. Tie nastoľuje aj Tim Keller vo svojej Modlitbe, kde skúma súčasnú zbožnosť, a C. S. Lewis hľadiaci do Starého zákona v Úvahách nad žalmy. Knihou roka je ale pre mňa Bonhoeffer — kazateľ, špión a martýr. Eric Metaxas napísal detailný životopis silnej a inšpiratívnej osobnosti, ktorá žila i zomrela v súlade so svojou vierou a svedomím. A postavila sa zlu, aké Európa ešte nikdy predtým nevidela.

Comics
V januári všetci milovníci sekvenčného územia neprestajne refrešovali stránky vydavateľstva Argo, ktoré prisľúbilo vydanie najnovšieho diela Alana Moorea Providence. Nakoniec sa to podarilo (aj keď s menšou tlačovou chybou, ktorá však zvyšuje jeho unikátnosť) a niekoľkokilový zväzok vzdávajúci poctu H. P. Lovecraftovi potešil mnohých zberateľov. Vrátane mňa.

Aj po skončení hlavnej dejovej linky sledujem naďalej Sandmanov príbeh, poviedkové Věčné noci opäť spojili kopec šikovných výtvarníkov. Zberateľským kúskom je aj comicsová adaptácia Coppolovho Drákulu, ktorú nakreslil mladý a neznámy Mike Mignola. S nostalgiou som listoval — a zistil, že už mám akú-takú politickú pamäť — Shootyho Rokmi Fica I., preveľmi ma pobavili aj vtípky Poorlier Drawn LinesŽivot a doba Skrblíka McKváka. Mimochodom, vedeli ste, že najbohatšiemu káčerovi sveta venoval celý metalový album člen kapely Nightwish?

Dlho som si myslel, že najväčším comicsovým zážitkom roka bude Russellova adaptácia Kouzelná flétna a a další operní příběhy. Poetickú atmosféru však porazil heroizmus, osudovosť a akvarelový coloring epickej 300 Franka Millera.

Film
Do kina sa nám s mojou pani podarilo zavítať len dva krát — poirotovská detektívka Na nože bola celkom fajn, kamerové finty Rogera Deakinsa nás však vo vojnovom pekle 1917 dokonale vrazili do sedačiek. Jeden z najlepších kinozážitkov a ukážka toho, že ho naše domáce mikro monitory nikdy dostatočne nenahradia.

Keďže som na nich bol ale po zvyšok roka odkázaný, vďaka aj za ne. Dohnal som tak staré resty v podobe životopisného PollockaMalcolma X, pobavil sa Ritchieho The Gentlemen a utvrdil v tom, že z S. Craig Zahlera nám rastie nový, menej rozujachaný, Tarantino (jeho krimi Drag Across Concrete je však len pre silné žalúdky, upozorňujem dopredu).

Vďaka online festivalu Jeden svet som objavil príbeh košického disentu v Komúne. Odhodlal som sa pustiť si aj čiernobiely dokument z roku 1972 — a dostal tak silný zážitok v podobe Hanákových Obrazov starého sveta. Poéziu monotónnej každodennosti krásne zobrazil autobusár Paterson, parádne tanečné choreografie (ale aj realistický pohľad na vzťahy) zas zažiarili v La La Lande, a krásnu írsku prírodu s čarom ručnej animácie zas koncoroční Wolfwalkers. Škoda len toho banálneho príbehu.

Film, ktorý ma svojou formou i obsahom zasiahol najhlbšie, bol Malickov A Hidden Life. Pomaly plynúci príbeh rakúskeho sedliaka, ktorý odmietne prisahať vernosť Hitlerovi, patrí k tomu najlepšiemu a najsilnejšiemu, čo som kedy vo forme filmu videl. Scenár, kamera, soundtrack, herci — všetko minimalistické. A dokonalé.

Seriály
Srandičky, že kvôli pandémii všetci nakoniec skončíme pri Netflixe, neboli ďaleko od pravdy. Teda aspoň v našej domácnosti. Príbehy britkej kráľovskej rodiny v The Crown patria dlhodobo k našim najobľúbenejším, výborná štvrtá séria s Dianou a Tatcherkou to len potvrdili. Starú fantasy The Dark Crystal táto streamovacia služba taktiež preklopila do podoby seriálu — zdola vedené bábky človek už tak často nevidí. Odporúčam aj krátky dokument o tom, ako sa niečo také vôbec natáča. Basketbalový dokument The Last Dance mi zas ukázal, že ak sa nejakej (akokoľvek nezaujímavej) témy chopia šikovní filmári, môže z toho vzniknúť výborné dielo.

Konečne sme sa odhodlali aj na mysterióznu klasiku Twin Peaks. Čakal som, že to bude väčší bizár, ale Lynch si ho zrejme schoval na tretiu sériu. Agent Cooper však dáva lajk a teší sa na ďalšie dobrodružstvá. Po dlhých rokoch som nakoniec dopozeral aj mafiánsku ságu rodiny Sopranovcov — škoda, že rovnakú kvalitu si do posledných sérii nezachovali aj iné seriály z dielne HBO (John Snow, uč sa!). Ranný tielkový outfit Tonyho Soprana mi bude chýbať.

Albumy
Nórska folková diva, ktorá už dávno nebrnká len na španielku, ale ku krásnemu a hlbokému prejavu pridáva aj elektronické mašinky a sláčiky — to je Ane Brun na dvojici tohtoročných albumov After the Great Storm & How Beauty Holds the Hand of Sorrow. Výborný návrat k folkovej jednoduchosti je Zapadákov Archívneho chlapca, na podobnú nôtu hrá aj jeden z mojich čerstvých objavov Bon Iver v klasike For Emma, Forever Ago.

Ku klasike určite patrí aj teatrálny Bat Out of Hell I. (fešák Meat Loaf ho nahral v roku 1977, nepovedal by som) a From the Choirgirl Hotel od Tori Amos. Bruce Springsteen so svojou kapelou vydal silný Letter To You, švédski progmetalisti Pain of Salvation opäť podarene experimentovali na čiernom Pantherovi a samostatnú kapitolu tvoria moji obľúbení veteráni Pearl Jam — aj keď som vďaka sľubnému singlu čakal väčší posun mimo zabehaných koľají, nakoniec som od nich predsa len dostal najlepší album za posledných osemnásť rokov. Volá sa Gigaton.

Jemná elektronika v šuflíčku s nápisom indie pop? Oh Wonder a ich No One Else Can Wear Your Crown, ktorý ma prekvapil svojou obrovskou dávkou nadšenia a radosti. Náš gramofón však tento rok najviac točil album Ghosteen, tichú dosku od Nicka Cavea a jeho Temných semienok. Málokto dokáže aj po toľkých rokoch na hudobnej scéne prichádzať stále s novými a neošúchanými nápadmi. Jeho komorný koncert Idiot Prayer, ktorý natočil v koronou vyprázdnenej West Hall Alexandra Palace, to len potvrdzuje.

Stolovky
Hlavolamy, hádanky a kódy v podobe obľúbených escape roomov asi poznáte, dajú sa však preklopiť aj do stolovej podoby? Dajú, a veľmi zaujímavo. Začali sme skúmaním série Exit (Mŕtvy muž v orient Expresse, Faraónova hrobka), ničenie komponentov nám však prišlo ako zbytočné ťahanie peňazí z hráčov. Detektívna trilógia Leopold posunula tento žáner na iný level — krásne veľké karty, appka overujúca vaše rozhodnutia, napínavý príbeh. Najlepší pomer cena/výkon však dosiahol ruský Útěk z blázince — desať navzájom prepojených kapitol, silná atmosféra, úhľadné obálky znázorňujúce jednotlivé miestnosti sanatória.

Nové scenáre, či už v podobe DLC, alebo fyzického rozšírenia Děsivé výpravy, pekne obohatili našu srdcovku Panství hrůzy. Lovecraftovský detektívny ameritrash hráme so Zuzkou už dva roky — meniaci sa hrací plán, šikovná aplikácia nahradzujúca Pána jaskyne a hutná atmosféra nás stále neprestávajú baviť. Taktiež rád natieram figúrky, samozrejme.

Najhranejšou hrou sa u nás stalo Na křídlech, klasická eurovka s krásnou ornitologickou tematikou a spracovaním. Rozšírenie Perutě Evropy ju navyše obohatili aj o karty vtáčikov, ktoré dokážeme pozorovať pri našej každodennej prechádzke. Nikdy by som nepovedal, že stolová hra vo mne vyvolá taký silný záujem o kačky a volavky.

2021
Toto boli moje najväčšie kultúrne radosti uplynulého roka — odhliadnuc od všetkých koncertov, diskusií, kvízov a výletov. Na čo všetko sa teším v tom nasledujúcom? Určite si ku mne nájde cestu súhrnné ilustrované vydanie Čarodeja Zememorí, príbeh Berena a Lúthien, nové vydanie Vzostupu Endymiona,  ďalšie prírastky v sérii hrubých životopisov vydavateľstva Porta Libri (Augustín, Pavol z Tarzu), Moorova comicsová chuťovka Neonomicon a Russellova adaptácia Rozprávok Oscara Wildea. V kine (snáď) uvidím Dunu Denisa Villeneuvea, nového Batmana (videli ste ten peckový trailer?) i bondovku No Time to Die. A keď sa dáme všetci zaočkovať, možno aj ten júnový koncert Iron Maiden vyjde.

Vďaka, že ste to zvládli až sem, ste super. Moje knižné mudrovačky môžete aj v tomto roku čítať pravidelne tu, vo forme nového čitateľského podcastu zas počúvať tuná. Želám vám kultúrny, kreatívny a podnetný rok 2021.

A nezabúdajte — ROR!

PS: Vo filmovej sekcii som úplne zabudol na poľský kúsok Corpus Christi. Vy naň však nezabudnite!

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.