Ako Matovičova a Pellegriniho vláda reagovali na pandémiu covid-19?

Keď sa vlády rozhodujú o tom, ktoré opatrenia proti pandémii ochorenia covid-19 nasadia, môžu a mali by sa rozhodovať aj podľa doterajších skúseností iných krajín.

Kvalitne prepracovaný, zrozumiteľný a pravidelne aktualizovaný nástroj poskytuje index OxCGRT, ktorý je projektom výskumníkov zo školy Blavatnik School of Government, ktorú založila Oxfordská univerzita.

V tomto indexe nepretržite sumarizujú informácie o tom, akými opatreniami reagovali jednotlivé vlády na pandémiu. Zhromažďujú ich v 18 ukazovateľoch.

OxCGRT má pomôcť vládam pochopiť, či je bezpečné krajinu “otvoriť”, alebo by ju mali v boji proti koronavírusu opäť „zatvoriť“.

Opatrenia vlád rozdelili do troch hlavných kategórií, ktoré sledujú v každej zo 180 monitorovaných krajín:

Prvú tvoria zákazy a príkazy. Tieto regulácie majú okamžitý a často drastický účinok na život v krajine. Ide napríklad o zatvorenie škôl, pracovísk (úrady, divadlá, kiná, športoviská a pod.), zrušenie hromadných podujatí, obmedzenie pre zhromažďovania podľa počtu osôb, požiadavky na home office, obmedzenia vnútorného pohybu alebo obmedzenia cestovania.

Druhú kategóriu tvoria ekonomické regulácie. Tie pôsobia spočiatku neškodne až pozitívne, no z dlhodobého hľadiska devastačne. Napríklad odpustenie dlhu, finančná podpora dotknutých občanov alebo subjektov, či rôzne fiškálne opatrenia vlády.

Tretia kategória sa zaoberá zdravotníctvom. Tieto opatrenia síce tiež spôsobujú značné náklady, no sú výdavkami na účinné adaptovanie sa na pandémiu. Zahŕňa informácie o tom, či vlády zaviedli politiku testovania obyvateľov, sledovania kontaktov, či realizujú núdzové investície do zdravotnej starostlivosti a investície do vakcín Covid-19 a tiež či majú zavedené povinné nosenie rúšok.

Aktuálne reporty za jednotlivé regióny nájdete tu.

Najväčšiu pozornosť venujú vedci v projekte práve prvej kategórii opatrení, ktorá predstavuje okamžité zásahy do slobôd ľudí: zákazy a príkazy. Z tejto prvej kategórie vytvorili aj samostatný ukazovateľ, tzv. “Index prísnosti” (Stringency Index).

S týmto interaktívnym grafom sa dá hrať aj celé predpoludnie. Môžete si porovnať ako prísne jednotlivé krajiny reagovali v čase na rastúci počet prípadov.

Najprehľadnejšia je mapa Stringency Index.

Zdá sa, že vlády často aj nezávisle od seba nachádzali podobné spôsoby, akými oslabiť vplyv pandémie covid-19. Veľa vlád sa rozhodlo ísť aj cestou striktných zákazov a príkazov, ako aj cestou dotovania, pôžičiek a obrovského zadlžovania.

Vábivosť týchto opatrení zvyšuje fakt, že dôsledky týchto rozhodnutí budeme vedieť vyhodnotiť až o niekoľko mesiacov a rokov, kedy ľudia postupne zabudnú, kto o tom rozhodol.