Umenie z novín (a jeho 250-ročná história v skratke)
V 60. rokoch 18. storčia, keď boli noviny a novinové letáky ešte stále na vzostupe, ich zalomenie a grafická úprava, povedzme, pokrivkávali. Áno, tony textu v niekoľkých úzkych stĺpčekoch plných vecných a chladných informácií a – bez obrázkov.
Orientácia v texte teda nie vždy bola ľahká a hľadať v ňom niečo zaujímavé, umelecky hodnotné či zábavné bolo ešte ťažšie (pozn.: táto veta neobsahuje žiadne skryté paralely s dnešnou tlačou). Diplomat, sused a blízky priateľ Benjamina Franklina Caleb Whitefoord sa však z tejto ponurej situácie celkom elegantne vymotal: slová v stĺpcoch začal namiesto po riadkoch čítať odhora dole. Najskôr vytvorenými textami zabával priateľov, časom ale v tejto technike (ktorú pomenoval „crossreading“) objavil umenie a vybrané texty dokonca knižne vydal. Výsledný text vyzeral nejako takto:
„At the meeting at Newcastle, Sir B. F. D. was in the chair—and appeared like a dull, faint nebulous star.“
O takmer dve storočia neskôr, niekedy v 30. rokoch 20. storočia, prišiel s podobnou myšlienkou francúzsky básnik a jeden zo zakladateľov dadaizmu – Tristan Tzara. Ten však novinové slová nečítal zaradom, ale po jednom ich rozstrihoval a vkladal do klobúka. Z klobúka ich potom postupne vyberal, spojil do vety či viet a nakoniec vytvorené dielo predniesol ako báseň.
V 60. rokoch pokračoval v tomto smere britský umelec Tom Phillips. Po prečítaní rozhovoru „The Art of Fiction No. 36“ so spisovateľom Williamom S. Burroughsom (mimochodom: všetko najlepšie k dnešným 107. narodeninám, majstre) zašiel do najbližšieho kníhkupectva, vybral si tu náhodnú viktoriánsku novelu a doma z nej vyčiarkoval niektoré slová. A o tom, že nešlo len o krátkodobú eufóriu z prečítaného rozhovoru nasvedčuje fakt, že Phillips sa vyčiarkovaniu slov z kníh a novín venoval ďalších 40 rokov. Výsledkom jeho práce bola aj kniha s názvom A Humument.
Dnes (konkrétne od roku 2010) nadviazal na tradíciu umenia z novín americký autor Austin Kleon, ktorý okrem známej trilógie kreatívnych kníh vydal tiež dielko s názvom Newspaper Blackout. Ide o súbor jeho krátkych básní a aforizmov (sám ich nazval „blackoutpoems“), ktoré vznikli z novinových článkov New York Times , a to „začiernením“ vybraných slov.
Kleonovu techniku „blackoutpoems“ som dávnejšie vyskúšal aj ja. Síce si už nepamätám, aké to boli noviny (rozhodne nie New York Times), no mám pocit, že išlo o nejaký regionálny týždenník, ktorý mi prišiel do schránky. Tu je výsledok:
A pointa tohto blogu? Zostáva skrytá, stratená.
Možno len toľko, že na svete je málo myšlienok a veľa ľudí.
Alebo inak: vyberte poštu a škrtajte, až pokým nás neotvoria.
