Denník N

Lekcie slovenskej politiky: rok 2020

Zdroj: Kane Reinholdtsen - Unsplash
Zdroj: Kane Reinholdtsen – Unsplash

Slovenská politika v roku 2020 nezaháľala a poskytuje tri udalosti, ktoré ju definovali, a ktoré môžu ovplyvniť jej vývoj.

Začiatok nového roka umožňuje posledné ohliadnutie sa za minulým rokom, štedrým na udalosti, ktoré sa objavia v učebniciach dejepisu. Ani slovenská politika v roku 2020 nezaháľala a pri spätnom pohľade na ňu sa vynímajú tri udalosti, ktoré ju definovali, a ktoré môžu ovplyvniť jej vývoj.

  1. Volebný program je strata času

Februárové voľby pripomenuli, že verejnosť nečíta a nerozhoduje sa podľa volebných programov. Môžeme dokonca hypotetizovať, že komplexnosť volebného programu je nepriamo úmerná volebnému zisku. V širšom kontexte je, samozrejme, nepriaznivé, ak sú odborné dokumenty (akými volebné programy sú) verejnosťou ignorované, no odráža to konanie bežného voliča.

Nové politické strany by sa pri tvorbe svojich volebných programov mali vzdať predstavy racionálneho voliča, ktorý si pozorne číta a porovnáva volebné programy. Je vhodné mať ideovú mustru a poskytnúť odpovede na základné sociálne, ekonomické a zahraničnopolitické otázky, no komplexné volebné programy, aké ponúkla napríklad dvojkoalícia PS-Spolu sú stratou času a prostriedkov.

  1. Vyhraj voľby, nauč sa komunikovať

Ak bol v niečom Igor Matovič výborný, bola to schopnosť upútať na seba pozornosť a strhnúť verejnú diskusiu vo svoj prospech. Nakoniec, práve táto komunikácia ho usadila do premiérskeho kresla. Preto by bolo nanajvýš ironické, ak ho rovnaký štýl komunikácie o jeho pozíciu pripraví.

Igor Matovič nastúpil do funkcie premiéra v náročnej situácii. Dalo sa očakávať, že prijímané opatrenia sa prejavia v poklesu preferencií. Avšak tak strmý povolebný prepad preferencií, aký hnutiu Oľano namerali prieskumné agentúry nie je len výsledkom protipandemických opatrení, ale aj premiérovej komunikácie.

Zatiaľ čo čo volebný líder Matovič svojou nespútanou, občas infantilnou a pričasto buričskou komunikáciou udával tempo predvolebného obdobia, premiér Matovič ňou vyvoláva neistotu, hnev, nepochopenie a stráca ňou dôveru. Igor Matovič akoby zabudol, že volebný líder Matovič a premiér Matovič sa nemôžu správať rovnako. Vzhľadom na náladu v koalícii a fakt, že predvolebná komunikácia je stále sympatická 15% voličom je nepravdepodobné, že Igor Matovič svoju komunikáciu skoriguje.

  1. Vytriezvenie z politickej farbosleposti

Pri komunikácii Igora Matoviča môžeme ostať. Môžeme oprávnene tvrdiť, že má zásadný podiel na radikalizácii politickej a spoločenskej diskusie. Pri ohliadnutí sa na ostatné desaťročie by sme začiatok hrubnutia a vulgarizácie politickej diskusie mohli spojiť so súčasným premiérom. V jeho politickej kariére nechýba sypanie injekčných striekačiek na hlavu vtedajšieho poslanca Poliačika, či vyrukovanie s informáciou o tom, že dostal ponuku povaliť vládu Ivety Radičovej.

V širšom spoločenskom kontexte je však najproblematickejšie vytrvalé budovanie čiernobieleho videnia politiky, v ktorom sa príslušnosť k inej politickej strane nekompromisne a neodpustiteľne spája so zlodejstvom a mafiou. Vlády Smeru boli premrhané príležitosti (obzvlášť dekadentná tretia vláda) s množstvom chýb a káuz, avšak stavanie ich členov na úroveň diablov znemožňuje prípadnú budúcu politickú spoluprácu (v tom je vidieť diametrálny rozdiel v Richardovi Sulíkovi, ktorý sa v politických reláciách pravidelne zhoduje s budúcim koaličným partnerom Pellegrinim) a vytvára nerealistické očakávania verejnosti od novej vlády.

A keď sa vtedajšia opozícia, sľubujúca vysoko odbornú a morálnu politiku, dostala k vláde, ukázala svoju podobnosť s jej predchodcami, nastalo pre veľkú časť spoločnosti trpké vytriezvenie. Pripomína nenaplnené nerealistické očakávania československej verejnosti po páde režimu, kvôli ktorým slovenská spoločnosť dodnes lavíruje medzi stagnáciou a pokrokom. Otázka je, aké stopy na vývoji slovenskej spoločnosti zanechá vytriezvenie z čiernobieleho videnia politiky.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.