O antisokratovom paradoxe, alebo keď vieme, že všetko vieme.

Nedôvera v dlhodobo podhodnocovanú vedu a vedecké myslenie vyplávala na povrch v celej svojej kráse. Prepad v gramotnosti všetkého druhu, ktoré už pár rokov ukazujú testy OECD medzi našimi žiakmi je podľa všetkého v dospelej spoločnosti ešte obludnejší. Výsledkom sú zimné manévre, kde sme popri úprave zasnežovaných plôch pre lyžiarov, či sviatočných kostolných lavíc, paralelne chystali mobilné mraziarenské boxy, či ľadové plochy, čakajúce na hromadné ukladanie vychladnutých tiel našich blížnych.

Naša absurdná doba je typická krízou autorít. Hodnota názorov je v prudkom víre inflácie. Súdružské ponímanie nás uvrhlo do fázy, kde každý názor je rovnako hodnotný ako ten druhý. Slovo relevantného odborníka váži rovnako ako slovo samozvaného influencera. Článok v renomovanom recenzovanom časopise má rovnaký, alebo menší význam, ako článok v bulvárnom plátku, neautorizovaný príspevok v alternatívnom médiu, či status známeho, či neznámeho na sociálnej sieti. Žiaľ do žiaru chaosu kognitívnych omylov prilievajú nejaký olej aj minority titulovaných odborníkov, ktorí navzdory vedeckému poznaniu šíria svoje pseudopravdy. To, že existujú aj inteligentní šarlatáni je obecne známe a existuje viacero sociálnych teórií vysvetľujúcich tento fakt, medzi inými napríklad kultúrna alebo komunitná identita daného jednotlivca, prípadne jeho politické presvedčenie, či evidentný oportunizmus (Mikas). To všetko môže expedovať inak osvojené zručnosti kritického prístupu do úzadia.

Po strastiplnom roku prichádza aj ku nám vakcinácia. Jeden by čakal úľavu, ale keďže farby prvých dvoch odstavcov ostávajú na našom jarme hlúpoty aj v novom roku, výsledný efekt je veľmi otázny. Ani dvestoročná skúsenosť neposunula náš strach ďalej, a tak ako naši predkovia na začiatku, aj my dnes formujeme ligy antivaxerov, ktorí popierajú funkčnosť, alebo rovno hlásia škodlivosť. Prístup k zdrojom poznania na tom nezmenil ani vlas. My predsa vieme, že prešlo príliš málo času, aby to fungovalo, lebo vieme koľko času má prejsť. Vieme aj o vedľajších účinkoch, lebo poznáme zloženie a biochemické reakcie týchto látok. Boli sme tiež pritom, keď sa tieto účinky zisťovali, alebo nezisťovali. Vieme, za ako dlho sa zvyčajne takéto príznaky dostavujú, a tento čas ešte neprešiel. Vieme aj koľko ľudí má byť testovaných, a že neboli. Vieme, že vždy ide o biznis, a na tomto zarobia isté farmaceutické firmy. Vieme aj, že existujú odborníci, ktorí potvrdia náš úsudok, a vieme posúdiť ich odbornosť v tejto problematike. Vieme, že všetko vieme. A najlepšie je, že k tomu stačí pár komentárov na sociálnej sieti, samopotvrdzovanie v kruhu blízkych, a predovšetkým silná intuícia kombinovaná s vierou… Ibaže by nie. Potom nám ale tá jedna hokejová hala a pár mraziarenských vagónov stačiť určite nebude.