Denník N

Svedectvo starého otca

Svedectvo sklamaného občana, starého otca, pána učiteľa.

Pýtal som sa ho na politické formovanie jeho osobnosti. Keď bol ešte dieťa, tak pracovali celá rodina na poli vlastníka, zemana, landlorda. Pýtal sa prečo sa niekto narodí a vlastní a iný zase nevlastní – vraj je to už tak. Jemu to ale prišlo akési nespravodlivé. Odtiaľ silný ľavicový a humanistický svetonázor.

Za čias budovania socializmu a komunizmu zažil síce istý materiálny progres (byt v meste s kúrením, vodovodom a kanalizáciou, telefón, chladnička atď.), ale vládnucej vrstve často prekážal. Ako miestny učiteľ v dedine verejne kritizoval predsedu strany za to, že ukradol dvanásť vriec cementu určených na stavbu kultúrneho domu. Za podobné prejavy občianskeho aktivizmu bol niekoľkokrát potrestaný a presunutý na iné miesto.

No a potom prišli deväťdesiate roky a s nimi nádej, že raz sa budeme podobať na škandinávske krajiny.

Jeho osobné sklamanie uverejňujem v nezmenenej beletrizovanej forme nižšie.

Špekulanti

Mám 83 rokov a tiež patrím medzi „špekulantov“, ktorí po Nežnej a následnej šokovej terapii chceli žiť a nekradnúť.

Tento stav mal trvať jeden, maximálne dva roky. Tak sme odhodlane čakali na Malé Švajčiarsko. Aby sa nám ľahšie čakalo na toto bohatstvo, začali sme špekulovať a to sme nemali.

Po Nežnej k nám začali prichádzať poslovia, či predvoj novej bohatej doby ako BMG INVEST, DRUKOS, PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (PDSI) a iné. A tak, v nedočkavosti na toto „bohatstvo“ som aj ja, ako stovky iných, naletel na jednu takú – PDSI. A kto by nechcel byť aspoň trochu bohatý? Veď v tej, tak omieľanej totalite, sme museli čakať v dlhých šoroch na mandarinky.

Po založení PDSI vysnívané bohatstvo nedalo na seba dlho čakať. Zakladatelia tohto družstva boli Ing. Zdenek Jurica a Adriana Darovcová, ktorí opätovne chodili z Bratislavy do Lučenca na zasadnutia družstva a presviedčali nás o nedotknuteľnosti našich vkladov – dozor NBS, platili sme Garančný fond a naše vklady boli poistené francúzskou poisťovňou Chartis.

A tak sme túto káru plnú bohatstva ťahali odhodlane po našich hrboľatých cestách a snívali bohatý sen. Neopatrnou jazdou sa naša kára prevrátila do bezodnej kalnej rieky. Zrazu sme stŕpli prebudení z bohatého sna…

Naši spasitelia, ktorí nám sľubovali nedotknuteľnosť si včas vybrali z kasy vyše 1 milión EUR. Na naše listy neodpovedali a tieto sa vracali – adresa neznáma. Písal som Ficovi trikrát, Kiskovi, Žitňanskej, Dankovi, Jankovskej, Pellegrinimu, generálnemu prokurátorovi, i našej Zuzanke.

Fico pred voľbami sľúbil, že odškodní okradnutých občanov nebankovkami. Len jedna „fajka“ pri revízii sľubov sa kdesi podela. A tak som pevne presvedčený, že ponovembrové vlády urobili z tejto krásnej Zeme, veľké hnojisko. No, žiaľ, táto krajina sa naďalej zamoruje zlodejmi, ktorí sa usídlili na najvyšších poschodiach…

…v nebo neverím a peklo mi nepomôže…

Okradnutý občan, ktorý November 89 vítal s veľkou nádejou.

V Lučenci, September 2019

Teraz najčítanejšie