Denník N

Trnavský primátor promuje mesto cez gýč. Ľuďom stačí emócia, vysmial sa galeristom

Trnavský primátor Bročka obhajuje veľkoplošnú maľbu vo verejnom priestore. Namiesto toho, aby vysvetlil ako a prečo vznikla, poučuje a zosmiešňuje odborníkov na umenie. Napísal som mu preto otvorený list.

Doplnené 5.1.2021 o 8:50 o reakciu Petra Bročku na konci článku

Milý Peter, budem ti tykať, aj tak mám pocit že sme si vždy predtým tykali. Sme rovnako starí, patríme do jednej trnavskej generácie, máme desiatky spoločných priateľov a tucty spoločných známych. Ešte predtým, ako si začal byť primátorom, chodili sme do rovnakých krčiem a občas spolu prehodili pár slov.

Ako u svojho voleného zástupcu si, samozrejme, všímam, ako s väčším či menším úspechom komunikuješ na sociálnych sieťach. Musím konštatovať, že dlhodobo si najviac ťarbavý pri témach ohľadne kultúry. Nech, veď nie je každý majster sveta vo všetkých odboroch.

Do poslednej diskusie pod tvojim príspevkom o nešťastnej maľbe na paneláku si však vtrhol ako diviak do zemiakov – tá energia je možno obdivuhodná, ale ten štýl a výsledok – celé zle. Na jednom mieste si popísal toľko hlúpostí a toľkokrát sa opakovane strelil do kolena, že som sa rozhodol pomôcť ti v kultúrnych otázkach týmto otvoreným listom. Aby si nám s tvojim entuziazmom náhodou celkom neporozrýval tú našu malomestskú trnavskú kultúrnu záhradku. A o ňu nám – koniec koncov – všetkým ide, nie?

Patrí gýč do verejného priestoru?

Volil som ťa dvakrát a doteraz svoju voľbu neoľutoval. A je veľmi pravdepodobné, že ak sa niekto šikovnejší neobjaví, budem ťa voliť opäť. V Trnave si spravil obrovský kus dobrej roboty, ten progres si všímajú domáci aj turisti. To len na margo toho, že tento list nie je hejterská kampaň.

Ale k veci čo ma tak vytočila: Tá maľba na paneláku za mestské peniaze, ktorú tak vehementne obhajuješ a propaguješ, bola omyl od samého začiatku. Neviem, ako a či vôbec prebehlo nejaké výberové konanie (mesto na tento typ projektov výberové konania nerobí, viď doplnenú reakciu P. Bročku na konci článku), nechce sa mi po tom ani pátrať, lebo je to také zlé že je mi to jedno. Som presvedčený, že tých desať litrov z mestskej kasy sa dalo určite investovať lepšie a do väčšej kvality. Predovšetkým, tá maľba (rovnako ako predchádzajúca) dokonale napĺňa definíciu gýča. Ak neveríš wikipédii, spýtaj sa kohokoľvek s výtvarným vzdelaním (v meste máš napríklad fakultu s akreditovaným odborom, kde študujú budúci výtvarní pedagógovia). Naozaj neviem, prečo by mesto malo z našich peňazí financovať veľkoplošné gýče a prečo by gýč mal byť „kompromisom“ ako „priblížiť umenie“ širšej verejnosti.

Aby bolo jasné: netreba sa hneď urážať keď poviem, že sa ti páčia gýče. Gýč je úplne normálny pojem, gýče tu s nami vždy boli a budú. Sám mám k niektorým gýčom sentimentálny vzťah. Niektoré gýčové maľby mi nostalgicky pripomínajú babkinu záhradku, a vždy si rád pozriem príšerne gýčový film Top Gun. Zásadný rozdiel je v tom, že svoj gýčový sentiment a „guilty pleasures“ nevnucujem širokému okoliu, ale maximálne ním pobavím privátny okruh priateľov. Gýč patrí do súkromia, ale rozhodne nie do verejného priestoru.

V čom všetkom sa hlboko mýliš

Tvoj status komentovali okrem laickej verejnosti aj viacerí ľudia z umeleckého fachu. Mimo iných Ľudmila Kasaj-Poláčková z Nitriankej galérie či Vladimíra Büngerová zo SNG. Nebolo im jasné, na základe akých kritérií prejdú takéto neprehliadnuteľné katastrofy do verejného priestoru. Namiesto toho, aby si vysvetľoval, tvojou prvou reakciou na kritiku bol výsmech:Ako odpoveď si len prekopíroval kritický status kurátorky a k nemu úplne nepochopiteľne prilepil fotografiu, na ktorej dotyčná dáva pre médiá výklad k výstave pred dielom jedného z najväčších slovenských sochárov – Jozefa Jankoviča. A vedľa na porovnanie pridal fotografiu maľby na paneláku. Plus pripojil tri smajlíky. Čo je tu na smiech, ale hlavne čo tu, preboha, vôbec porovnávaš? Top sochárstvo s podpriemerným lokálnym streetartom? Očividne si nemal ani páru o tom, že tá smiešna a nepochopiteľná plastika za kurátorkou je akurát Jankovič, ale prišlo ti to ako vtipné a nezrozumiteľné „umelečno“. Nech, vravím si, primátor neskoro večer otvoril fľašu vína a ráno to zmaže. Ale ty si pokračoval ďalej.

Okrem iného kurátorom píšeš: „…čo ste žiaľ evidentne vôbec nepochopili a to je rozdiel medzi vašim hoch umením (pre 99, 9% populácie úplne nepochopiteľné a obsahovo absolútne nezrozumiteľné) a streetartom, ktorého jediný cieľ je pozitívna emócia. (ktorú evidentne pozitívne navnímalo práve tých 99,9% ľudí, ktorým je to určené)“

Tak po prvé. Neexistuje žiadne „naše“ hoch umenie. Ako protiklad je potom čo? „Vaše“ (echt?) umenie? Je len jedno umenie. Bodka. Kultúrne dedičstvo patrí všetkým a všetci majú právo za svoje dane pýtať si lepšie umenie. Pretože lepšie umenie je dlhodobá investícia. A horšie umenie sú naše peniaze vyhodené do koša. Nikto ti nevnucuje „hoch“ umenie, ktorému očividne nerozumieš. Výstave v galérii s Jankovičom sa môžeš slobodne vyhnúť. Naopak, to ty si nám vnútil tvoj gýč na obrovskej verejnej ploche, okolo ktorej teraz musíme všetci chodiť.

„Väčšine sa to páči.“ No a?

Prosím ťa, neoháňaj sa tu vkusom 99,9% populácie či podpornými lajkami na fejsbúku. Jednak je to úplná hovadina (máš štatistiku?) Mali sme tu raz takú smiešnu stranu – 99%, a tiež pod tým názvom zakrývala úplnú prázdnotu. A jednak: to, že sa ľuďom niečo páči, neznamená, že sa im rovnako nemôže páčiť aj niečo hodnotnejšie. A nie je úplne chyba tých ľudí, ak nevedia, že môžu a majú s čím porovnávať. Vážne sa tu teraz ideme hrať na internetové hlasovania ohľadne kultúry? Pamätáš na most Chucka Norrisa? Ja som inak veľký fanúšik toho názvu, len si nemyslím, že to je ideálny spôsob na spravovanie vecí verejných. Rovnako dobre môžeš dať anketu, či chceme platiť dane. Či ideme dať na počet lajkov hlasovať koho najprv zaočkujeme, ako náš premiér? Naozaj ti stačí počet lajkov ako jediné kritérium kvality verejného priestoru? Daj nabudúce ľuďom hlasovať, ako esteticky vylepšiť radnicu. Aby si nebol prekvapený, keď skončíš s nádvorím plným sadrových trpaslíkov – ja za nich určite rád zahlasujem. Nič proti názoru verejnosti, len potom reálne hrozí, že na výber dostaneš alebo samé pseudo-zátišia, alebo podnikateľské baroko (na harakiri je jedno aj druhé):

Ak by v minulosti o kultúre rozhodovali lajky na fejsbúku, tak dnes namiesto Koniarka máme v Trnave len panenky Márie na morových stĺpikoch. Je notoricky známy príklad Eifelovky v Paríži. Ľudia sa s ňou najprv nevedeli stotožniť, chceli ju rozobrať a písali proti nej petície. Ale postupne si ju obľúbili a teraz je symbolom Paríža. Ale nie, v Trnave úplne stačí podliezať latku a keď ťa za to odborníci kritizujú, oplieskavaš im o hlavy počet lajkov na facebooku…

Stačí ti emócia? Choď na Maledivy…

Ďalej píšeš, že jediným cieľom streetartu má byť „pozitívna emócia ktorú evidentne pozitívne navnímalo práve tých 99,9% ľudí“. Akože, nie som odborník na streetart, ale pouč ma, v ktorej múdrej knihe sa preboha píše, že jediným cieľom streetartu má byť pozitívna emócia? V živote som nič také nepočul. Ak by v streetarte išlo len o pozitívnu emóciu, tak za oveľa menej ako desať litrov vycapím na panelák veľkoplošnú fotku západu slnka na Maledivách, a ver tomu, že vyčarí úsmev u veľa okoloidúcich. Nebol by lepší streetart, ktorý má okrem pozitívnych emócií aj tri – štyri ďalšie roviny?  Nemusí to byť nič extra hoch avantgardné, vo svete majú aj také skromnejšie a stále úplne uchopiteľné pre každého truľa.

Inak je pomerne veľký prúser, ak primátor mesta, ktoré ašpiruje na Európske hlavné mesto kultúry, verejne označí vysoké umenie za „nepochopiteľné a obsahovo absolútne nezrozumiteľné“. Načo chceš potom ťahať práve takéto umenie do mesta? Len kvôli eurofondom a zahraničným turistom? Ako som spomínal, v Trnave máš študijný odbor a kvalitnú galériu, ktoré práve súčasné umenie roky úspešne propagujú. Ak ho nevieš spropagovať ty, aspoň buď ticho a nechaj to na odborníkov. Ak by si odborníkov zapojil do procesu výberu, kvalitnejšie panelákové maľby by  pokojne mohli tvoriť „druhú líniu“ pri kandidovaní na EHMK… Teraz radšej zháňaj plachtu, ktorou to zakryješ keď okolo pôjde nejaká delegácia či autobus s gramotnejšími turistami.

Kurátorom ďalej píšeš, že „neviem kde v akom vesmíre ste zobrali utkvelú predstavu o tom, že (paneláková maľba) ašpiruje na čokoľvek iné alebo, že by to malo byt posudzované vašimi „štandardami pre umeleckú tvorbu“, zrejme v rovnakom vesmíre ste sa presvedčili o tom, že do verejného priestoru patria len tvorby so štempľom z galérie.“

Predovšetkým, nikto v diskusii ti nepísal, že maľba na paneláku má spĺňať vysoké umelecké štandardy. Mohla by ale spĺňať aspoň tie úplne základné.  Ja fakt nemám prehnané nároky na panelákové umenie. Nemusí to byt žiadna brutálna súčasná avantgarda so „štempľom od galérie“. Na tej príšernej maľbe nekritizujem proporcie ani farby – je mi to srdečne jedno. Ale úplne by stačil nejaký lokálny šikovný strednoprúdový Banksy, ktorý by na panelák namaľoval čosi vtipné a menej prvoplánové. Niečo, čo by pochopila a postupne si adoptovala aj laická verejnosť, a zároveň by to pobavilo aj odbornú verejnosť. Ale prečo až takto podliezať latku?

To, že niekto chodí aj do galérií, ešte neznamená, že je snob. Napríklad úplne akceptujem nápad s milou turisticou pascou na pešej zóne – hashtagom #Trnava. Je síce trochu nevkusný, ale nie prehnane veľký. Väčšina turistov neodolá a spraví si pri ňom selfie, tí zvedavejší si možno aj všimnú, že každé písmeno vyzdobil nejaký lokálny umelec. A prečítajú si niečo o autorovi na zadnej strane. Autori (a tým aj kvalita) na hashtagu pravidelne rotujú, a možno raz niekto aj s jeho prispením prerazí za hranice Trnavy. Hashtag ako prvoplánové selfie – celkom fajn. Hashtag ako nástroj na zviditeľnenie  a masové zdieľanie lokálnych autorov – ešte lepšie! S tým panelákom si ale dosiahol čo presne?

Ešte niečo o ľuďoch, ktorým sa posmievaš

Kurátorom píšeš: „Viete čo je paradox? Že ste extrémne osamotení v negatívnom vnímaní toho diela práve preto, že v ňom hľadáte niečo čim nikdy nechcelo byť. Žijete v utkvelej predstave, že iba to, čo vy považujete za „kvalitu“ je spôsobilé priniesť pozitívnu emóciu alebo „umelecký posun“ v rozvoji osobnosti aj bežnej populácie (99,9%). Tu je dokaz, že to tak nie je.“

Je to z tvoje strany alebo hlboká nevedomosť, alebo arogancia. Pevne verím že to prvé.  Vieš komu si takto odpísal? Ľudmile Kasaj-Poláčkovej. Tá baba spáchala v posledných rokoch jedny z komerčne najúspešnejších výstav súčasného umenia na Slovensku: Príbehy o smrtiPríbehy (p)o živote.  Zdôrazňujem slovko „komerčne“. Na slovenské pomery boli návštevnosťou tie výstavy mega-úspešné. Videli ich tisíce ľudí. Nečudoval by som sa, kebyže mnohí z tých, ktorí sa Ľudmile pod tvojim statusom vysmievali („a ty si čo namaľovala?“), možno ani len netušili, že za výstavou, ktorú pred rokom navštívili, stála práve ona. Ľudmila nerobí nepochopiteľné „hoch“ projekty do šuplíku pre piatich kamošov, ako sa zrejme domnievaš. Nemyslíš si, že študovaná osoba, ktorá je veľmi úspešná práve v komerčnom promovaní súčasného umenia, by mohla o maľbe vo verejnom priestore vedieť viac ako ty?

Z tvojich slov cítiť dešpekt ku kurátorom; píšeš, že majú „utkvelé predstavy“ o „domnelej kvalite“ v umení. A Ľudmile v ďalšom príspevku ešte naznačíš, že je zrejme vo svojom osamotenom pocite nešťastná. Len podporuješ hlúpu predstavu o ľuďoch, ktorí makajú na umení, že sú to nejakí nepochopení nešťastníci. Bodaj by nie, keď ich v oblasti umenia vie takto v komentároch na sociálnych sieťach „zotrieť“ hocijaký primátor alebo internetový laik zo sídliska.

Nemal by si náhodou ako verejná osoba ľudí spájať? Obrusovať hrany a trochu chrániť odborníkov, ktorí sa snažia posunúť kultúru v tvojom meste na vyššiu úroveň? Namiesto toho sa radšej pohodlne vezieš na výsmešnej vlne. Nie si žiadny rímsky cisár, ktorý sa s pospolitým ľudom spája na dostihoch štvorzáprahov proti elite a aristokracii.

Osobne poznám desiatky ľudí ktorí študovali umelecké odbory. Väčšina z nich je dnes v komerčnej sfére, živí sa marketingom alebo reklamou a zarábajú slušné peniaze. Ver tomu, že ich spolužiaci, ktorí v kultúrnej sfére nejakým zázrakom vydržali, nie sú o nič menej šikovní, ale robia to z presvedčenia. A zaslúžia si od teba rešpekt a nie laické poučovanie na Facebooku o tom, čo je to streetart.

O bežných ľuďoch, ktorých podceňuješ

A ideme do finále, toto si skutočne zaklincoval:

„A ja si skutočne vychutnaaaaam, keď práve vďaka tomuto „gýčovému“ „obalu na čokoládku“ získame k dispozícii ďalšie súkromné steny v meste a kedy sa „niekto adekvátne vzdelaný v obore“ chopí kurátorstva a koncepcie mestskej outdoorurbangallery a odborná (ideálne medzinárodná) porota vyberie v dvojročných cykloch diela na realizáciu. Budem sa s úsmevom na tvári tešiť, že som za 200 tácov umožnil vytvoriť najkompaktnejší mestský komplex muralov v Európe a dal vzniknúť novej vetve urban art turizmu #milujemmalomesto

Wau! Wannabe kurátor Peter Bročka má fakt vysoké ambície! A veľkoryso prezrádza návod nešikovným lokálnym kurátorom, ako v Trnave vo veľkom rozbehnúť urban gallery, ktorá dokonca pritiahne turistov! Robí sa to takto:

  1. Najprv namotáš nešťastníkov bez vkusu na brutálny gýč na ich paneláku, ktorý im budú závidieť susedia. Tí ti následne zveria na výzdobu aj ďalšie domy.
  2. A keď bude k dispozícii viacero plôch, tak postupne panelákovým vlastníkom zákerne podsunieme aj čosi kvalitnejšie. Ale to si už zodpovie niekto „adekvátne vzdelaný v odbore“, ktorému veľkomyseľne a alibisticky predáš štafetu. Nech chudák vysvetľuje, že prečo nerobí pekné obaly na čokoládu ako Bročka. Dobre tomu rozumiem?

Je úplne na smiech, že chceš ľudí robiť šťastnejšími pomocou gýča, a že zároveň chceš pomocou gýča dotiahnuť do Trnavy skutočnú kvalitu. Ak by sa to robilo takto, na toto sa ti každá medzinárodná porota zvysoka vykašle a Trnave radšej oblúkom vyhne.

Nebolo by lepšie, kebyže to zveríš nejakému odborníkovi so vzdelaním úplne od začiatku? Nech si najprv spraví prieskum ako sa robia úspešné urban galérie v zahraniční (rovnako, ako ty si si robil prieskumy ohľadne cyklodopravy). Nech ti pripraví koncept, navrhne zloženie poroty a spraví predvýber kvalitných kandidátov do verejnej súťaže. Nech priebežne komunikuje prípravy s verejnosťou na sociálnych sieťach aj inde. Nech aktívne pripravuje a vzdeláva ľudí ohľadne pripravovaných zmien. Nepodceňuj bežných ľudí. Pri normálnej, trpezlivej práci budú vedieť oceniť aj kvalitu. V roku 2013 získal špičkový slovenský výtvarník Tomáš Džadoň dvojtretinový súhlas obyvateľov košického paneláku, aby na jeho streche mohol postaviť známe drevenice – Pamätník ľudovej architektúry. Bez „predprípravy“ gýčom. Dielo získalo veľký ohlas u odbornej aj laickej verejnosti a médií, hovorilo sa o ňom aj v rámci európskej kultúrnej scény.

Alebo sa spýtaj kompetentných, ako sa vybudovalo prestížne Trienále plagátu v Trnave. Ak by si to urobil takto, potom by maľbu na paneláku nemusel nejaký nešťastník nakoniec prerábať na základe malého počtu lajkov. A primátor by sa nemusel strápňovať obhajovaním gýča.

Pár tipov namiesto záveru

Nechcem len kritizovať, sľúbil som ti podať pomocnú ruku. Ak mieniš pokračovať v debate o pomaľovanom paneláku, prípadne chystáš ďalšie, skús prosím zvážiť nasledovné:

  • Namiesto hlúpeho poučovania o tom, čo je to umenie, radšej pokojne vysvetli, ako vyzeralo výberové konanie, kto sa súťaže zúčastnil, a kto sedel v porote
  • Šanuj si odborníkov na umenie, keď sa ti na facebooku snažia niečo povedať alebo naznačiť. (Tým nemyslím seba ani internetových vševedkov, ale profíkov s úspešnými výstavami na konte)
  • Pri komunikácii buď viac mediátor, skús ľudí prepájať a nie polarizovať. Ak to nedokážeš, nechaj to na odborníkov. Umelci nech tvoria, kurátori nech vysvetľujú a obhajujú, a ľudia nech si hodnotia a komentujú. A ty sa len staraj o to, aby všetko bolo transparentne financované, a aby sme za čo najmenej peňazí získali najvyššiu možnú kvalitu.
  • Si známy tým, že ako cyklonadšenec si sa pri mestkých projektoch nechal inšpirovať úspešnými príkladmi v zahraničí. Sprav to isté s umením. Pošli niekoho na prieskum ohľadne streetartu. Stačí aj k susedom do Viedne, nech tam naberie inšpiráciu a kontakty. Len prosím nechoď osobne a pošli tam niekoho kvalifikovaného. Lebo aj vo Viedni sa dá nájsť zlé umenie. Potom raz možno Trnava získa streetartové dielo s trvalou (a časom stúpajúcou) hodnotou. Dielo, čo vypovedá o našej dobe, a nie kopíruje dvesto rokov staré gýčové techniky.
  • Ako primátor máš určite nejakých ľudí v kultúrnom odbore. Ak sú kvalitní, tak ich prosím viac počúvaj. Ak nekriticky zdieľajú všetky tvoje názory na umenie, radšej ich vymeň.
  • A ak by si občas potreboval nezávisle poradiť ohľadne umenia vo verejnom priestore, v Trnave poznám tucet kvalitných a šikovných odborníkov, ktorí to radi a zadarmo urobia v rámci svojej pracovnej náplne. Daj vedieť a následne posuniem zoznam. A či ho využiješ, to už je naozaj na tebe.

Srdečne, tvoj spoluobčan a (stále) volič,

Mišo Mironov

AKTUALIZÁCIA 5.1.2021 o reakciu Petra Bročku:

Peter Bročka boľ natoľko slušný, že mi venoval čas a na článok odpísal v dvoch reakciách. Našu konverzáciu uvádzam nekrátenú:

Teraz najčítanejšie