Denník N

Neviditeľná obeť koronavírusu 2. časť

Počas šírenia pandémie Covid-19 si nejeden z nás zabudol vziať rúško do obchodu. Správnemu umývaniu rúk sa mnohí priúčali vďaka videonávodom a infografikám. Po vložení bankoviek do peňaženky či chytenia niečoho v hromadnej doprave, sme po čase automaticky siahli po dezinfekcii. Stačilo si zvyknúť a dané činnosti sme začali robiť automaticky. Tak, ako zamykanie dverí. Mnohé ochorenia však spôsobia, že podvedome vykonávané činnosti sa stanú náročnými a nad postavením sa z postele sa musíte riadne zamyslieť. Umývanie zubov tiež robí problém. Niekedy sa vám zase zle prehĺta. Predstavte si radosť zo dňa, kedy sa vám nepodlomia kolená. Aj tak vyzerá choroba s názvom Amyotrofická laterálna skleróza (ALS). Niektorým pacientom postihne najskôr svaly na nohách, iným na rukách, ale isté je, že po nejakom čase nemôžu viesť plnohodnotný život. Iba čakajú na koniec tohto utrpenia. ALS postihlo aj moju maminku a rozhodli sme sa vyskúšať jedinú možnosť, ktorú sme v danej situácii mali. Podstúpiť experimentálnu liečbu na Klinike Onkológie a hematológie v Mníchove.

Ťažkú zdravotnú situáciu skomplikovali nariadenia, no neodradili nás od potrebného vycestovania. Blízko centra Mníchova sme našli hotel s bezbariérovým prístupom, ktorý fungoval aj počas pandémie, rodičia si objednali Covid test a čakalo sa do dňa, kedy boli všetky prípravy prerušené. Klinika v Mníchove totiž nemala k dispozícii konzervy s kmeňovými bunkami.

Nie z vlastnej nedbanlivosti či pochybenia. Chýbala pečiatka od Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré malo schváliť prevoz kmeňových buniek z krvnej banky, ktorá bola zhodou okolností práve na Slovensku. Niekoľko mesiacov plánovaná liečba teda stála na obyčajnej byrokracii počas koronavírusu. Pečiatka nad zdravie. Nariadenia nad život. Liečba, ktorú si pacient hradí sám, bola pozastavená z dôvodu problémov prepravy materiálov cez hranice, čo nemohla ovplyvniť ani klinika v Mníchove. A tak aj personál aj pacientka museli čakať do druhého týždňa. Nevadí. Prebookovanie hotela, stres, ktorý ťažko chorému nerobí dobre a opäť ďalšie čakanie…

Covid test sa teda tiež presunul na ďalší týždeň a mal ho vybaviť obvodný lekár, ktorý miesto podpory svojej pacientky ukázal, ako vyzerá, keď na stoličke sedí nekompetentný jedinec. Mojej maminke znepríjemnil deň, keď jej položil otázku, na čo tam cestuje a prečo nepočká do úplného uvoľnenia opatrení. Pretože môže byť neskoro? Hm? Všeobecný lekár pochopiteľne nemusí mať kompletný prehľad o tom, ako prebieha takáto liečba, no vo vlastnom záujme aspoň mohol nahliadnuť do zdravotnej karty a prísť na to, že jeho pacientka nemá nádchu. Taktiež bol vrcholne necitlivý jeho komentár, prečo musí mať jeho pacientka na vozíku doprovod a nemôže ísť sama.

Bol piatok 22. mája 2020 a termín liečby bol definitívne stanovený na 25. mája. Covid testy negatívne, preklady hotové, hotel vybavený, formulár k prechodu cez hranice vyplnený, potraviny na 2 týždne dobrovoľnej domácej izolácie nakúpené (tlmočníka sme síce nenašli, no ľudia z Generálneho konzulátu SR v Mníchove prisľúbili pomoc v podobe tlmočenia cez telefón aspoň v prvé dni na klinike). Prišla som sa s rodičmi rozlúčiť. Mala som cestovať s nimi, byť maminke oporou, držať ju za ruku, keď bude mať bolesti. Neuvidím ich však minimálne 3 týždne. Pár minút po mojom príchode sa v telefóne ozval smutný tón hlasu lekára, ktorý sa ospravedlňoval za chyby iných. Konzervy ešte stále nie sú v Nemecku. Rodičia sa však rozhodli vycestovať napriek danému faktu. Hneď nasledujúci pondelok sa stretli s lekárom z kliniky, ktorý mamine nasadil liečbu infúziami s aminokyselinami a modulárnu bukovú elektrostimuláciu, ako kompenzáciu za toľké čakanie. Ani jedna z tých chýb nebola spôsobená ním, a predsa ukázal, že mu záleží v prvom rade na zdraví a komforte jeho pacientky. Zoberú si z neho príklad aj iní?

Teraz najčítanejšie

Kristína Rusnáková

Vyštudovala som bezpečnostné štúdiá na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici a dnes pôsobím vo firme Restartup. Mám bohaté pracovné skúsenosti ako z politickej kampane, tak aj z neziskového sektora a medzi moje silné stránky patrí hlavne medziľudská komunikácia a kreativita. Tie chcem využiť k otvorenej debate o chorobe s názvom ALS, o ktorej sa na Slovensku málo vie a potreby pacientov, ktorí týmto ochorením trpia sú zanedbávané. Jedným z tých pacientov je aj moja mama.