Prvá pomoc pred zošalením v online diskusiách.

• Vnímajte emócie ako prirodzenú súčasť života. 

Krátke vysvetlenie: Človek, rovnako ako iné cicavce je geneticky vybavený tzv. vyrovnávacími stratégiami. Hovoríme o troch U – ustrnutie, útek, útok. Ak napríklad náš cicavčí mozog skonštatuje, že situácia je pre nás ohrozujúca, bez možnosti vedomého ovplyvnenia (okrem špeciálne vycvičených jedincov) stuhneme od hrôzy, vezmeme nohy na plecia, alebo sa útočníkovi zahryzneme do krku. Ak náš obľúbený tím strelí parádny gól, začneme nekontrolovateľne dvíhať ruky, skákať a hlučne oslavovať. Pri písanom texte pravdepodobnejšie onemieme, alebo sa rozplačeme, rozosmejeme či autorovi poriadne vynadáme (a pod.). Práve tieto vyrovnávacie stratégie nám umožnili prežiť do dnešných dní. Emócie, teda napríklad plač, hnev, strach, ale aj smiech sú len prejavom týchto stratégií. Sú len vonkajším prejavom toho, že limbický systém nejaký podnet vyhodnotil ako veľmi negatívny, ohrozujúci, alebo veľmi pozitívny, uspokojujúci. Funguje to rovnako u tých, ktorí majú fejsbúk plný rozkošných mačiatok aj u tých, ktorí sa na fotkách hrdia hrubým krkom a veľkými svalmi. Ak sa o chvíľu vrátite k online diskusiám, vedzte, že sa nedeje nič neprirodzené. Neodsudzujte druhých za vulgárne či inak agresívne príspevky, tak ako neodsudzujte a netrestajte sami seba (necíťte sa previnilo, či zahanbene) za „neprimerané“ reakcie. Myslite na to, že na oboch stranách vášho monitora si limbický systém robí svoju prácu. A ak si ju bude robiť naozaj dobre, nepotrvá dlho a dôjde k prehodnoteniu ohrozenia (radosti) a všetko sa vráti do normálu. Ak ste sa vo „švungu“ a pod vplyvom vyprodukovaných hormónov niekoho dotkli, urazili, znevážili, povedali ste niečo čo ste „tak nemysleli“ (naozaj ste nemysleli – limbický systém to zariadil), alebo sa cítite nepríjemne, ospravedlňte sa. To je to čo z nás robí ľudí. Alebo by malo.

• Nesledujte a nezúčastňujte sa každej diskusie.

Je úplne zbytočné sledovať na sieťach všetko kde sa čosi šuchne. A je ešte zbytočnejšie zapájať sa do diskusií vždy, keď nás zasvrbí prst. Ani Messi neuteká za každou loptou. Nikto to od vás nečaká, nikto to od vás nechce (ak práve nie ste admin, alebo moderátor, alebo súčasť trollej farmy). Vyberajte si diskusie, v ktorých okrem ukážky funkčnosti vývojovo starších vrstiev mozgu, máte možnosť prispieť vecným príspevkom, alebo dovtedy neuvedeným overeným faktom. Zapojte sa aj vtedy, ak vám je niečo nejasné, alebo sa chcete niečo verejne spýtať. Vaša účasť, tak ako účasť všetkých ostatných diskutérov (ak nie ste adm…. poznáte to) je dobrovoľná. Diskutovať nie je vaša občianska povinnosť a menej je aj v tomto prípade viac. Že je to nemožné a vy ste už proste taký/-á? Ok, tak skúste hneď teraz začať z pozície pasívneho diváka využívať šťavnaté diskusie (o ktorých viete, že vás spoľahlivo zmobilizujú) na tréning odolnosti a pozitívneho a konštruktívneho myslenia. Neprispievajte, len sledujte. Výborná tréningová pomôcka.

• Vyhýbajte sa  diskutérom, ktorí používajú „myslím si, že…“ , alebo „je to môj názor“. 

Ako hovorí klasik českej gastronómie: „Myslet si znamená hovno vědět“. Konštruktívna diskusia končí tam, kde jeden z účastníkov začne operovať svojimi domnienkami, alebo svojim názorom. Na bežných verejných fórach je nerozumné púšťať sa do takejto debaty. Je to preto, lebo v nej nie ste sami. Oponent, ale aj vy, ste hecovaní ďalšími a ďalšími účastníkmi. V takejto situácii je každá snaha márna.  Urobíte lepšie ak do takejto diskusie vôbec nevstúpite a ak v nej ste slušne odídete. Ak existuje dôvod pokračovať (napr. ide o vašich známych, rodinu, alebo ide o hoaxy a konšpirácie) preneste diskusiu do priestoru, kde nebudete vyrušovaní – do chatu, správ, telefonátu, videorozhovoru, alebo osobného stretnutia.

• Nevychovávajte a nepoučujte. Nikoho. 

Za žiadnych okolností vo výbušných, alebo potencionálne výbušných diskusiách nikoho nevychovávajte a nepoučujte. Neupozorňujte na vulgarizmy, chýbajúce vzdelanie, (absolvovanie Vysokej školy života, SOU virologického, a pod.), nekritizujte gramatiku ani slovnú zásobu.  Existujú dva dobré dôvody, prečo to nerobiť – ani vtedy, ak to považujete za vtipný sarkazmus (ak naozaj potrebujete, vyberte si stránky na to určené – napr. Zomri a pod.). Tým prvým je, že síce u adresáta znalosť slovenčiny nezlepšíte, ale zato dáte jeho limbickému systému dôvod, považovať vás za ohrozenie. So všetkým čo k tomu patrí. Tým druhým je, že snahy o výchovu a poučenie v konfliktoch odoberajú pozornosť od podstaty – riešenia a z diskusie sa stáva súťaž vychovávateľov. Celá konštruktívna snaha ide v momente do čerta.

• Pracujte so svojou sieťou. 

Byť niekoho kontaktom, alebo priateľom na sieti nie je ľudské právo. Pracujte so svojimi kontaktami. Ak vás obťažujú posielaním hoaxov, informujú vás o nových a nových konšpiráciách, označujú vás vo svojich príspevkoch, zapájajú vás do diskusií a konfliktov proti vašej vôli, alebo vám inak znepríjemňujú život, povedzte im nie. Ak máte chuť a priestor, diskutujte, poskytujte fakty, vysvetľujte, pomáhajte s orientáciou v informáciách. Sieť je živý organizmus. Takže ak vás už chuť prešla, alebo nič nefunguje neváhajte a vymažte ich z nej. Minimalizujete tak účasť v diskusiách, o ktoré ste nikdy nestáli.