Denník N

Krátka prí(r)učka slovenskej sexuality pre mužov a iné tvory

Meniaca sa sexuálna kultúra, Jason Momoa, Radim Uzel a iné nemorálne, liberálne zhýralosti.

Anna Záborská a jej gang spiatočníkov by možno povedali, že sexuálna výchova na Slovensku je liberálna zhýralosť. A ako býva pravidlom, boli by mimo. Adekvátna sexuálna kultúra a seuálna výchova dokážu zamedziť násiliu, zlepšujú znalosti o našich telách a pomáhajú psychickému zdraviu.  Sex nie je iba záležitosť na plodenie detí. Inak by porno vyzeralo inak. Zdravý sex má teda veľký spoločenský aj psychologický význam. Čo znamená “zdravý”? Príjemný pre všetkých zúčastnených, bez potláčania osobných túžob a taký, ktorý by si všetci radi zopakovali. Čiže niečo, ako príjemná cesta vlakom. Aj preto, lebo na Slovensku je to viac túžba, ako realita.

Agende hyperkatolíkov horeuvedené zrejme nevyhovuje. Môžu zahmlievať, ale na Slovensku sa sexovalo ešte skôr, než tu pestovali zemiaky. Svätopluk pred troma prútmi vytiahol jeden, svoj. Ešte Kelti na Havránku počas doby bronzovej tam rozhodne neplánovali skanzen… to je jedno.

Prečo toto píšem?

Nie som sexuológ. Ale som sociológ. Spoločenský dôvod, prečo píšem o sexualite je jednoduchý – na sieťach je príliš veľa frustrovaných ľudí, ktorí majú priveľa energie, a v momente, keď sa niekde objaví napr. poodhalená žena, tak sú mnohé LCD displeje potriesnené neznámymi tekutinami.. Nepoznám lepší spôsob, ako si túto energiu vybiť, ako v intímnej sfére.

Taktiež sa o tejto téme v poslednej dobe viac hovorí – od podarených podcastov až po rozhovor českej DVTV so sexuológom Radimom Uzlom, ktorý značne zľahčuje vplyv kultúry a spoločnosti na sexuálne násilie, oháňajúc sa “prirodzenosťou”. “Je to prirodzené” je však často synonymom výrazu “nechcem sa nad tým zamýšľať”. Na pohľad prirodzené vecí bývajú v skutočnosti spoločenskými konštruktami, akurát vznikli už tak dávno, že sme na to zabudli.

Mám aj osobný dôvod – pred časom sa môj osobný postoj ohľadom sexuality život značne zlepšil a umožnil mi fungovať bez hanby, sebaistejšie a prosto sa mať v živote lepšie. To je pre slovenského živnostníka veľká devíza. Budem sa sústrediť na (cis-)mužov, pretože v tejto kultúre sú práve oni zväčša tí, čo pociťujú viac frustrácie a napríklad páchajú drvivú väčšinu sexuálneho násilia. Ale možno si v tom nájde niečo každý.

Pravidlo prvé a najdôležitejšie: Konzultujte úrad pre vydávanie súhlasu

Vo Švédsku schválili v roku 2018 zákon, ktorý označuje akýkoľvek sex bez vyloženého súhlasu za znásilnenie. Súhlas je základ a všetko, čo sa deje, musí byť odsúhlasené oboma stranami. To je základ súčasnej sexuality – nerobiť veci, čo niekto iný nechce. Berte to ako nutnú návštevu klientskeho centra. Žiadne “však sa mal/a ozvať”, žiadne “však flirtoval/a”, žiadne predpokladanie. Dôverujte krajine, ktorá dala svetu toľko skvelého death metalu a vypýtajte si súhlas sami. Z praxe musím povedať, že je to jednoduché, nech Radim Uzel namieta čokoľvek. Vyzerá to asi takto:

“Môžem ti rozopnúť podprsenku?”
“Áno.”
“Juchú.”
(Prípadne “Nie,” po ktorom nasleduje odpoveď “Dobre, prepáč,” nie nátlak.)

Tri sekundy aj s premýšľaním. Kolok netreba. A ak si niekto myslí, že stojí nad zákonom, tak je prehnitý kollároidný papaláš. Osobne by som súhlas rozšíril na známu mantru “Safe, Sane, Consensual” – čiže bezpečné, rozumné a vzájomné. Keby v tejto kultúre muži menej predpokladali súhlas (a záujem, keď už sme pri tom) bolo by tu lepšie. A súhlas je veľmi zovšeobecniteľný skill pre spoločenský život. A rovnako, ako na úrade, aj v sexe platí, že získať povolenie si vyžaduje značne menší výkon, ako získať odpustenie.

Pravidlo druhé: Myslíš, že si tým niečo kompenzuješ?

Mužnosť obyčajná (Masculinum vulgaris) je veľmi krehká entita. Má vždy 20 centimetrov. Aj keď to vyzerá na menej, VŽDY je to 20 centimetrov. Často býva hlasná, agresívna a vo veľkom aute. Taktiež má vždy pravdu. A aj ak nemá pravdu, má pravdu. Hlava XXII.

Samozrejme, toto je stereotyp, ktorému však podlieha nemálo mužov. Či už preto, lebo prosto nepoznajú nič iné, alebo preto, lebo majú pocit, že to je jediná cesta. Sexualita však túto masku strháva – nejde o to, byť silným mužom, ale o to, byť dobrým partnerom. A dobrý partner sa pýta, komunikuje a berie ohľad. Lebo kto si niečo dokazuje, neberie ohľad na druhého/ostatných. Kultúra stereotypov o mužnosti je v našej spoločnosti silná a do veľkej miery zväzujúca. To isté platí aj o ženách, ale to je trochu mimo tému. Asi len toľko – ženy majú veľa rôznych foriem. Ak nejakú z nich nevieš akceptovať, je to výlučne tvoj problém. Ty tiež nie si Jason Momoa.

Sebavedomie je užitočné, ale zdurené ego je prekážkou pôžitku. Lebo zrazu si neužívate, ale niečo si dokazujete. Aj pri sexuálnej dominancii by vždy pozície partnerov mali byť rovnaké – trochu pokory máva veľký efekt, nie ste stredobodom sexuálneho vesmíru. A viete čo? Aj toto sa dá zovšeobecniť na sociálny život.

Pravidlo tretie: Univerzálny môže byť čistič, nie sex

Každý človek je trochu iný. Najmä Sisa Sklovska. Pointa je tá, že každý človek má trochu iné túžby, preferencie, telo a postoj k hlasným citáciam metalových textov v posteli (neveril som tomu, ale je to tak). Väčšina porna vyzerá rovnako, aby tento fakt trošku odignorovala, a stereotypy tento fakt spoločensky zahmlievajú.

Na každého človeka teda platí niečo iné a keďže vaše ego je bezpečne vypustené a nie je v miestnosti, najjednoduchší spôsob, ako tento recept na slasť nájsť, je komunikovať. Nie agresívne, prosto komunikovať. Metódu pokus-omyl používať skôr s mierou, lebo “omyl” je reálna možnosť. Počul som story o tom, ako jeden muž nabehol do spálne s uhorkou v ruke. Nebuďte ten muž (a nie, nebol som to ja).

Prečo je to dôležité? Lebo pestrosť je základ pôžitku aj spoločnosti – deľba práce, kultúrne skupiny, identity a podobne. Byť sám sebou a byť spokojný, to je veľmi fajn pocit. A je tam aj dodatočný bonus – spokojnosť na strane partnera/partnerky/partnerov znamená kvalitnejší sex aj pre vás. Skoro vždy. Otvorená myseľ a ohľad na rôznorodosť iných ľudí vám umožní spoznať a prežiť veľa príjemného. A to sa dá, opäť, zovšeobecniť.

Pravidlo štvrté: Hanba je pre tých, čo chodia na spoveď

Ak som sa niečo naučil za moju intímnu kariéru, tak je to fakt, že autenticita je vzrušujúca a nemá zmysel ju zbytočne potláčať. Niekto je “vanilka”, niekto má rád veľmi špecifickú časť tela, niekto má rád bolesť, niekto napríklad ženské šaty… a niekto tvrdí, že sa pri komunikácii s trans osobou iba snažil zistiť, kam sa až dá zájsť. Tak, ako existuje rôznorodosť ľudí, existuje aj rôznorodosť sexuálnych preferencií. A ak sa niečo vymyká priemeru, tak je to hanba. A pritom vám to môže spôsobiť najlepší zážitok života.

Hanba totižto predpokladá, že niečo je správne a niečo nie. A keď ste v súkromí s niekým komu dôverujete, tak hanba môže ostať pri dverách vedľa ega. Pretože intimita je prejavom osobnej slobody a nie “správneho” a “nesprávneho”. Sex nie je pravopisné cvičenie, kde sa všetci dohodli, čo je správne. Preto aj kotlebovci hľadali prednedávnom bisexuálneho muža na sex v trojici, hoci na verejnosti pokrytecky hlásali niečo iné. Akurát sa nepamätám, či ten inzerát bol pravopisne správny.

Samozrejme, akékoľvek “úchylky” by mali spĺňať prvé pravidlo v tomto článku. Morálka hanby a správnosti je veľmi zväzujúca – napr. členovia katolíckej cirkvi by vedeli rozprávať. A už Freud hovoril niečo o tom, že potláčanie emócií a túžob je škodlivé. Súdiť niekoho za to, že sa vychyľuje bežnému štandardu je v mnohých prípadoch pokrytectvo a v de facto všetkých prípadoch vás do toho nič nie. Aj vy mažete históriu prehliadania. Ak máte slobodu (ktorá končí tam, kde začína sloboda iného človeka), nechcete si ju sami zbytočne obmedzovať, však? … a áno, aj to by som zovšeobecnil do každodenného života.

Ovisnutá, spotená poznámka na koniec

Libido je synonymom životnej energie a je to dôležitejšia téma, než by mnohí boli ochotní pripustiť. Téma spoločenskej sexuality je pevne prepojená s otázkami rodu aj zasahovania do identity človeka. Mám pár známych ľudí, ktorí napr. zavesili na sociálne siete trochu provokatívne fotky a schytali správy typu “nemal/a by si to robiť”. Mám známu, ktorá mi pravidelne posiela screenshoty, akým spôsobom sa k nej hnusne správajú náhodní muži na internete. A sám mám veci, za ktoré som sa dlho hanbil. Zmeniť intímny život znamená začiatok zmeny kultúry na voľnejšiu, slobodnejšiu a zameranú viac na pôžitok.

Rok 2020 a pandémia koronavírusu nás zatlačili do súkromia. To pre niektorých ľudí znamená frustráciu, pre niektorých slobodu. A frustrovaných, ba až agresívnych ľudí je v tejto krajine príliš veľa na to, aby sa tu mnohí cítili pohodlne. Nehovorím, že dôraz na kvalitu sexuality nechá celú túto frustráciu zmiznúť, ale niekde to pohodlie treba začať vytvárať. Prečo nezačať od spálne?

Teraz najčítanejšie

Matej Makovický

Stand-up komik. Metalista. Cynik. Vyštudovaný sociológ. Nepriateľ tekvicového prívarku a kantovskej morálky.