Denník N

Čo znamená útok na Kapitol pre svet a demokraciu?

Zdroj: Saul Loeb / AFP
Zdroj: Saul Loeb / AFP

Obsadenie amerického kongresu vysiela do sveta výhražné správy, pri ktorých mali spozornieť lídri demokratických štátov, ako aj obyčajní ľudia

Ak by sa niekto rozhodol nakrútiť seriál podľa amerických udalostí posledných rokov, obsadenie budovy kongresu by bolo šokujúcim záverom jednej z jeho sérií. Zrak celého sveta sa opäť so záujmom obrátil na Washington. Politikmi a alternatívnymi médiami povzbudení priaznivci dosluhujúceho amerického prezidenta vtrhli do budovy kongresu, aby prejavili svoj nesúhlas s výsledkami volieb.

Definitívny efekt udalosti, ktorá sa naposledy udiala v roku 1814 sa definitívne prejaví v priebehu nasledujúcich rokov, no už teraz vysielajú do sveta výhražné správy, pri ktorých mali spozornieť lídri demokratických štátov, ako aj obyčajní ľudia. Postoje ku kultúre, spoločnosti a politike USA sa naprieč spoločnosťou líšia, no nemenia nič na skutočnosti, že Spojené štáty patria ku krajinám udávajúcim svetové trendy.

Predtým ako by sme z týchto udalostí mali upadnúť do depresie, pripomeňme si, že nešlo o revolúciu. Nebolo to dobytie Bastily, ani útok na Zimný palác. V porovnaní s týmito udalosťami sa protestujúci vo Washingtone dostali do priestorov Kapitolu a… postávali na mieste a robili si selfie. Neorganizovanosť Trumpových podporovateľov však patrí k málu pozitívnych správ včerajška.

Konšpirácie boli hlavná motivácia demonštrantov

Hľadať vinníkov zodpovedných za demonštrantov je jednoduché a náročné zároveň. Hlavnú zodpovednosť má dosluhujúci americký prezident, ktorý už od leta 2020 – zrejme vtedy si on a okruh jeho najbližších spolupracovníkov uvedomili možnosť prehry v novembrových voľbách – mediálne masíroval svojich najvernejších podporovateľov príbehom o zmanipulovaných voľbách. Včerajší prejav, v ktorom Donald Trump svojich podporovateľov nepriamo vyzval k pochodu ku kongresu bolo vyvrcholenie kampane o zvrátenie výsledku volieb.

Nebolo by však fér nechávať vinu len na Trumpovi. Tu sa však hľadanie zodpovedných komplikuje. Môžeme ich nájsť medzi republikánmi, ktorí v snahe udržať si svoju pozíciu prebrali Trumpov naratív o sfalšovaných voľbách, no i demokratmi, ktorých nejednotnosť končiaceho prezidenta len posilňovala.

Nezanedbateľnú úlohu v udalostiach mala sieť tzv. alternatívnych médií, šíriacich ideologický kokteil namiešaný z rôznych prísad od ideologicky infantilného libertarianizmu, až po neskrývaný rasizmus. Útok na Kapitol je memento ďalekosiahlych hrozieb kapitalizácie vytvárania alternatívnej reality a podnecovaní davovej psychózy. Tento model podnikania je prítomný v takmer každej demokratickej krajine, vrátane Slovenska, kde je zanedbávaný tak isto ako v ostatných krajinách.

Nezabúdajme, že v Kapitole neboli prerazené len okná kongresu. Takisto bola prerazená krehká bariéra medzi realitou a umelou realitou postavenou zo lží, manipulácií a poloprávd. Realita a falošná, konšpiračná realita sa zosobášili v honosných sieňach kongresu a nepochybne inšpirovali pretŕhanie posledných zábran medzi realitou a falošnou realitou v ostatných krajinách. Otázka, ktorá visí vo vzduchu je, akú podobu môže mať naše obsadenie Kapitolu?

Poškodenie amerického imidžu

Správa o vtrhnutí protestantov do kongresu potešila všetkých odporcov USA. Svoje oslavy však musia zatiaľ odložiť; včerajšie udalosti nepredznamenávajú koniec USA. Neoslabila sa ani jej globálna vojenská prítomnosť, ani nevypukla druhá občianska vojna. Aká skupina obyvateľov by bola natoľko odtrhnutá od reality, aby viedla vojnu s vládou disponujúcou najsilnejšou armádou sveta?

Udalosti 6. januára 2021 však boli významné tým, že zasadili klince do rakvy americkej jemnej moci (tzv. soft power), ktorou USA ovplyvňovali svetové dianie a formovali časť kultúry a spoločnosti minimálne od konca Druhej svetovej vojny. Po včerajšku budú mať americkí lídri ťažké apelovať na dodržiavanie demokratických princípov u druhých krajín.

Prehlbovanie polarizácie

Joe Bidena čakajú najťažšie roky jeho života. Ani (krehká) väčšina v kongrese mu nemusí pomôcť v zjednotení krajiny. Obzvlášť, že Trumpovo vytrvalé spochybňovanie výsledkov volieb nenaznačuje, že končiaci prezident sa po inaugurácii vráti k súkromnému podnikaniu. Očakávajme teda prehlbovanie polarizácie, avšak s oveľa ostrejšou rétorikou.

Bežného pozorovateľa už istotne nudí pri každých voľbách počúvať o ich historickej úlohe alebo bode zlomu (pozdravujeme PS/Spolu), no tieto voľby sú z historického hľadiska skutočne významné. Ukážu, či je možné zmieriť dva mimoriadne znepriatelené tábory. Pre dobro celého sveta im držme palce v hľadaní cesty.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Profesionálne sa zaoberám zdravotníckymi inováciami a aplikáciou princípov behaviorálnej ekonómie v zdravotníctve•Vo voľnom čase sa venujem písaniu beletrie a tvorbe vo všeobecnosti•Na Denníku N najčastejšie píšem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.•Moje ďalšie texty nájdete na www.lubomirsottnik.sk