Denník N

O „užitočných“ radách jedného odborníka

O rozporuplnýych vyjadreniach MUDr. Jána Lakotu, CSc., z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied pre Zem a Vek.

Predstavte si, že vás požiada blízky známy, aby ste sa vyjadrili k názorom prezentovaným na internete nejakým naslovovzatým odborníkom. Kliknete si na príslušnú stránku a dozvedáte sa, že patrí webovej stránke magazínu Zem a Vek. Nemusíte sa veľmi namáhať a zistíte, že ide o konšpiračný magazín. Príslušná prosba sa týka rozhovoru MUDr. Jána Lakotu, CSc., z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý bol zverejnený 25. decembra minulého roku. Poviete si, že nemusí byť všetko konšpirácia, čo je na konšpiračnej stránke. Je vám jasné, že ako chemik pracujúci v oblasti, ktorá nemá nič spoločné s vírusmi a baktériami, polemizovať s názormi virológa asi nemôžete.

Text pod okienkom s videozáznamom rozhovoru však vás hneď zaujme. Hovorí toto:

„MUDr. Ján Lakota, CSc., z Virologického ústavu SAV tvrdí, že rúška majú minimálny účinok. Ďalej hovorí, že ľudia, ktorí sa nechali zaočkovať proti chrípke, ju neskôr znášali ešte horšie. Je znepokojený z toho, že mainstream média dávajú obrovský priestor akože odborníkom na epidémiu, aby vytvárali strach medzi ľuďmi.“

 

„Môj názor je taký, že rúška sú neúčinné.“

(Presná citácia z rozhovoru)

Zaujímavé, tak snáď by som sa aspoň k tomuto tvrdeniu vyjadriť mohol. Na to nemusím mať takmer žiadne špecializované vzdelanie. Ak ste infikovaný (nemusíte to vzhľadom na charakter tejto infekcie vedieť) a nemáte rúško, takmer lineárnym prúdením vzduchu z nosa a úst „venujete“ niekomu infikovanú dávku vzduchu do vzdialenosti využívanej pri bežnej ústnej komunikácii. Pri zakašľaní je to výrazne viac. Ak však rúško máte, situácia sa výrazne mení, pretože infikovaný vzduch sa od vás šíri rozptylom z tenkej vrstvy za rúškom. Teda koncentrácia vírusov by sa mala znižovať približne s treťou mocninou vzdialenosti. Takže ak aj pripustíme, že rúško na strane prijímateľa vás chráni málo (čo je pravda) a zároveň viete, že pravdepodobnosť nakazenia stúpa s dávkou (počtom) vírusov, ktorej ste vystavený, rozdiel je obrovský. Situácia je iná iba vo vysoko infikovaných vnútorných priestoroch, čo sa však väčšinovej populácie netýka. Teda môžeme konštatovať, že všeobecné tvrdenie o neúčinnosti rúšok je úplným nezmyslom. To čo však stojí za pozornosť je posolstvo tohto tvrdenia a jeho interpretácia časťou verejnosti: „Nenoste rúška.“ Prevzalo ho už dávno z úplne iných zdrojov mnoho ľudí a aj im môžeme vďačiť za tú situáciu, v ktorej sme teraz. Iróniou je, že čím viacej infikovaných bude, tým viac bude mať MUDr. Lakota s rúškami pravdu. Ak sa však budeme držať tohto nehorázneho tvrdenia, nedostaneme sa z tejto situácie asi nikdy.

„Tomuto vírusu sa pripisujú nadprirodzené vlastnosti.“

Kto to vlastne tvrdí? Čo sa považujú za nadprirodzené vlastnosti vírusu? Jeho infekčnosť, priebeh choroby, jej trvalé alebo krátkodobé následky, percento ťažkých priebehov, počet obetí, inkubačná doba alebo niečo iné? Kto to tvrdí? Nie náhodou ľudia, ktorí o histórii veľkých epidémií nevedia vôbec nič? S kým vlastne na túto tému pán doktor polemizuje?

„Odborná a medicínska hodnota testov je absolútna nula.“

Pán doktor, ani odborná ani medicínska hodnota týchto testov nemôže byť nulová. Má určitú hodnotu, ktorá je daná napríklad pravdepodobnosťou odhalenia nákazy u „bezpríznakových“ ľudí. A to je aj hlavný dôvod ich využívania.

„Keď si prečítam tú doslova hrôzu, ktorá sa valí iba z webu a masmédií, pripadá mi to, akoby sa malo čosi udiať, aby sa svet dostal do stavu, kedy ľudstvo zo strachu hrôzy a paniky prijímalo opatrenia, ktoré tu nikdy neboli.“

Čo k tejto veľmi obsažnej vete dodať? To čo sa na nás valí z webu a masmédií našťastie vieme ovplyvniť na našej klávesnici počítača alebo diaľkovým ovládačom. Takže na vine nie sú uvedené zdroje, ale náš (!!!) výber. Má sa teda niečo udiať. Čo by to tak malo byť? Snáď iba to, že zomrie mnoho ľudí?. ………keď ľudstvo prijíma zo strachu opatrenia, ktoré tu nikdy neboli. Naozaj nikdy? A čo tak desiatky morových, týfusových, osýpkových, chrípkových a iných epidémii? No iste, napríklad v 18. storočí sa z webu a TV nič nevalilo, ale jestvovali opatrenia ako zákazy vstupu do mesta, izolácie rodín a skupín obyvateľstva, účinné a neúčinné metódy dezinfekcie a mnoho ďalších opatrení. A čo španielska chrípka v rozpadajúcom sa Rakúsko-Uhorsku? Napríklad opatrenia v Košiciach…… Rúška, pokuty, zavreté divadlá, školy, hostince atď.

„Je známe, že u tých, ktorí sa dali zaočkovať proti chrípke, tak priebeh chrípky, ktorú dostali, bol ťažší.“

Túto formuláciu musíme hodnotiť ako úplný nezmysel, pretože hovorí o tom, že všetci (!!!) ktorí dostali chrípku, po zaočkovaní, mali ťažší priebeh. Ak pán doktor mal na mysli väčšinu, tak mal to formulovať jednak inak (je predsa vedeckým pracovníkom) a zároveň by mal uviesť, akú väčšinu mal na mysli. Pretože táto informácia by bola v úplnom rozpore s verejne dostupnými informáciami zo solídnych zdrojov.

„Naviac vyšla jedna štúdia, nebolo to ešte publikované……atď.“ Týka sa to tvrdenia, že „ak sa človek dá zaočkovať proti chrípke, má častejšie ochorenie na tento vírus (myslené na koronavírus), mal ťažší priebeh ochorenia a dokonca niektoré prípady končili aj smrťou“.

Áno, možno to tak je. Ale pán doktor, ako a kde vyšla tá štúdia, ktorá ešte nebola publikovaná? V tom je predsa nejaký rozpor. Ak nejaká štúdia predsa vyšla, znamená to, že bola publikovaná. Ako ste sa k nej vlastne dostali? Predsa keď nebolo niečo publikované, nemôžete to vôbec považovať za relevantný zdroj. Ináč sú to obyčajné s prepáčením krčmové reči. Nie sú to úplne podstatné otázky? A prečo pán moderátor mlčí „s otvorenými ústami“ ako päťročné decko pri počúvaní večernej rozprávky. Prečo on nekladie tieto otázky? A pokračovanie: „dokonca už aj niekoľko zaočkovaných proti chrípke na koronu zomrelo“. Čo je toto za argument od človeka, ktorý sa živí vedou? Je to argument kaderníčky popierajúcej existenciu španielskej chrípky. (Veľké ospravedlnenie tým, ktoré to netvrdia.) Na svete predsa na koronu zomrelo veľa ľudí a tisíce z nich boli zaočkovaných proti chrípke. Ak by medzi nimi neexistoval jediný zaočkovaný proti chrípke alebo by ich bolo veľmi málo, sme z toho vonku. Stačili by nám predsa chrípkové vakcíny.

K problému odborníkov v odborných pandemických komisiách:

„Pretože často až takí odborníci v týchto komisiách nie sú a k infekčným chorobám by sa mali vyjadrovať predovšetkým primári infekčných oddelení, a tí v tomto procese zapojení nie sú.“ (Moderátor)

Odpoveď:

„Máte úplnú pravdu. Existuje biochemik, ktorý navádza na očkovanie, existuje biológ, ktorý navádza na očkovanie, existuje imunológ, ktorý hovorí, že očkovanie je bezpečnejšie ako uštipnutie komárom. Jeden je RNDr., druhý PhD., tretí myslím inžinier, ale to je nepodstatné, ani jeden z nich nemá ani semester lekárskej fakulty. Títo ľudia nemajú čo robiť v masmédiách a treba zakázať, aby sa vyjadrovali k problémom, o ktorých nemajú ani dunstu. Virológ nech skúma vírusy, biochemik má skúmať biochémiu, imunológ by sa mal zaoberať pôsobením cytokínov na bunky „in vitro“a nech pre pánajána nerozprávajú do humánnej medicíny. Takýchto samozvaných znalcov tu máme až-až.“

Pozoruhodná odpoveď, ktorá obchádza nezmyselné tvrdenie o diskvalifikácii primárov infekčných oddelení. Tí, na rozdiel od našej podarenej dvojice na webovej stránke Zem a Vek úplne jasne vyjadrujú svoje odporúčania a prosby takmer každý deň napríklad v spravodajstvách RTVS. Problém je v tom, že veľká časť ľudí ich ignoruje. Snáď si doktor Lakota nemyslí, že oni budú vyjadrovať súhlas s jeho názormi na rúška a vakcináciu.

„Existuje biochemik… atď.“ Tak si predstavte tú nehoráznosť, že biochemik a biológ navádzajú na očkovanie. (Pravdepodobne to tak nebolo, očkovanie zrejme iba odporúčali.) Ešte dobre, že to neodporúča napríklad taký genetik, matematik, chemik alebo fyzik, prípadne aj spisovateľ alebo stolár. Týmto ľudom zakážme vyjadrovať sa v masmédiách, pretože „biochemik má skúmať biochémiu“, chemik zrejme chémiu a genetik genetiku. Nič rozumnejšie predsa naše a české verejnoprávne médiá neurobili, ako to, že do týchto diskusií zapojili ľudí s rôznou špecializáciou vrátane psychológov a sociológov. To, že niekto nemá ani jeden semester medicíny, je nejakou odbornou diskvalifikáciou z tejto diskusie? Nie je pravdou, že najväčšie pokroky v medicíne by boli napríklad bez chémie absolútne nemysliteľné. Všetky lieky a materiály používané v medicíne boli vyvinuté tak, že chemici, biochemici, fyzici a aj iní museli veľmi dobre rozumieť požiadavkám medicíny. A čo tak vznik všetkých nových odborov vedy, ktoré vznikli vďaka tomu, že sa niekto začal zaujímať o „cudzí“ a nie „vlastný“ odbor. A odsudzovať vyjadrenie nejakého imunológa za to, že porovnával očkovanie s uštipnutím komárom, je vyslovená zlomyseľnosť, pretože obsah jeho trochu prehnaného vyjadrenia mal iba upozorniť na malé komplikácie s vakcináciou, čo je pri štatistickom vyhodnotení pravdou. Ak však pán doktor bazíruje na presnom vyjadrovaní, nech si všimne svoje predchádzajúce tvrdenia.

Vážení diváci, sme veľmi radi, že vám prinášame informácie, ktoré zvyšujú vaše povedomie, pretože iba dobre informovaní ľudia vedia chrániť seba a svoju rodinu a že ZVTV vám priniesol nový pohľad na vec. (Záverečná reč moderátora)

Čo dodať. Snáď iba toľko, že veľmi ďakujeme za tento spôsob zvyšovania povedomia. Tým, čím sme práve boli obohatení, teda spochybňovaním funkcie rúšok, vakcinácie, testov a zloženia našich „pandemických“ komisií, výborne uchránime seba a svoju rodinu. K tomu možno ZVTV a MUDr. Jánovi Lakotovi, CSc., iba blahoželať.

Poznámka:
Podozrenia z vytrhnutia komentovaných viet z kontextu rozhovoru si možno overiť na týchto adresách:

zvtv.sk/dialogy/jan-lakota

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Anorganický chemik
Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave