Denník N

Kap. 6 – Politika, res publika

Prečo má sused, ktorý bol naposledy triezvy na začiatku siedmeho ročníka ZŠ volebné právo? Prečo niekto volí imbecila, ktorého anachronický mindset skurví život mojej dcére, pretože je žena? Prečo ľudia veria akémukoľvek politikovi? To sú niektoré z otázok, ktoré mi občas nedajú cez deň pokoj a v noci spať. Človek by si myslel, že budeme riešiť súčasné problémy, ale v politike furt riešime otázky, ktoré inteligentní zástupcovia druhu homo položili tak pred sto rokmi. Nevieme sa skrátka vzdať čohokoľvek, čo nám pomáha aspoň nejako utriediť Svet. Napríklad tieto národné anachronizmy a hrdé primitivizmy, na ktorých sa priživujú adepti na vodcu lumpenmagoriátu… Niekto sa narodí o 200km západnejšie (či východnejšie) a už sa mu budeme smiať? Niekto sa narodí 200 km južnejšie a už je keket? Niekto sa narodí 200 km severnejšie a už je katolícka cholera? A niekto sa narodí tam, kde ja a necíti absolútne žiadnu príslušnosť k národu. Hlavne, preto, kto a, ako túto príslušnosť definuje. Napríklad taký TenkoFúz. Napojil sa na zvyčajných vždy nespokojných, ktorých je v každom národe zhruba rovnako a ktorých počuť v závislosti od ekonomickej a geopolitickej situácie. A bude nám všetkým piť krv, kým mu fúz neodpadne. Alebo, kým ho u jeho obdivovateľov neznemožní napríklad fotka v Novom Hlase ako teabaguje s Uhrom. Alebo taký Stavač. Pohľad ako po lobotómii, úsmev, ako pri erekcii, slovosled ako na haknutej wikipedii a nápady, ako pri prechodenej malárii. A k tomu plné čižmy nacionálneho hnoja. Hlavne, že máme vyspelý elektorát, ktorý podvodníka a hochštaplera hneď rozozná a vlastným hlasom mu zabráni votrieť sa do zákonodarného zboru, ako vidíme pri jeho súčasnom nástupcovi… Už zase nadužívam tri bodky…Ale, keď sa jedná o lovácku politiku, nič iné ani nie je možné. Obranná reakcia grafoimunity. Keby človek bral ten výkvet sukulentného národa vážne tak by rýchlo skončil na barbiturátoch. Alebo chlaste. Tak, ale, čo ste mi zvolili, to tu mám, pomyslí si Frederik a pozrie z okna. Borovice na kopci a niekto medzi ne pichol kríž a za neho Lovácku zástavu. A potom stĺpy a za nimi les a, kde tu psičkár na poli, ktorý buzeruje psa…Vlak sa šinie k najväčšej Lováckej dedine. Pupku Lovácka. Tej druhej, menšej a škaredšej krásavici na Dunaji. Žena vedľa číta papierové noviny a kriví ústa. Frederik pozná ten výraz. Aj Ženu nasrali správy. Obráti oči späť k plenéru, ktorý sa stráca vpravo, vedľa hlavy chlapíka, čo zaspal opretý o okno. Hrzda, betón, odhodený plast a záhony boľševníka niekde pred Liptovským Mariášom. Prd do toho. Prd do mrakov, z ktorých sa leje dážď. Spomínate si ešte na hrdzavý dážď? To len k spomienkovému optimizmu, ako krásne tu bolo v minulosti. Alebo, ako sme v škole fasovali tabletky a mali sme ich brať, rok či dva po 26. apríli 1986. Aby sa nám vraj nepokazili zuby. Ale mali sme vlastné grule a ľudia boli na seba lepší? Namiesto soli na nich bolo DDT… Prd do toho. Prd do takej vety. Prd do fľaše s džinom nech sa udusí… Nemám dnes dobrú náladu, mračí sa Frederik. Z čoho aj? Pozriem do novín a tam trt za trtom. Aj samotné noviny ochoreli na slabú pamäť. Pred nedávnom na terajšieho premiéra kričali: Neopováž sa to tu zavrieť, ty blázon! Teraz kričia: Keby si to zavrel pred mesiacom, mohli sme byť v suchu. A vyzývajú ministra, od ktorého premiér žiadal demisiu, aby si to nevšímal. Vau. Zdá sa, že premiér naozaj nič nezmôže, ako to tvrdil Pele- Mele. Čo dodať k ministrovi, čo si to nechce všímať? Excelektor sa pri nákupe testov na Vírus, fixnú to ideu premiéra, zachoval ako správny Lovácky úradník. Vráťte sa so správnym formulárom! Aha, tuto vám chýba čiarka… No jo, má iné starosti. Ego mu napuchlo. Udrelo sa o prieskumy. A teraz sníva…Minister je mu už málo. Pre nás ostatných je to síce  nočná mora, ale, čo jeho do toho, je to libertarián celou svojou merkantilistickou dušou. A tak je každý ďalší deň priblížením k neodvratnému. Usaďte sa, nalejte si nejaké percentá, čo vám chutia alebo volknite lajnu a pozrite si ako všetci spoločne (Jojo, Excelektor, Don Ovul a Nike Semišová) položia peržana, po ktorom Pele- Mele prejde až na vrchol, ticho ako, keď sa ráno kocúr vracia domov. A potom tam dotiahne Judra podguráženého pomstychtivosťou, ktorý tam priberie TenkoFúza, keby náhodou niekomu napadlo protestovať… A naše predstavy o normálnosti odnesie príval stupidity…
Je pravda, že súčasný premiér nie je žiaden lúmen, ale to je asi tak všetko, čo sa k nemu dá povedať. Mali mu dať jojo, nech sa ide hrať alebo aspoň bloknuť antisociálne siete, do ktorých sa chytil…Jojo je pre neho výstižné a pekné meno. Všetci akosi zabudli, že vo voľbách nemal absolútne žiaden program okrem kriku proti zlodejom? Teraz chcú z neho štátnika? To nebolo vidieť, čo je zač? Znenazdajky sa vynoril z davu voliteľných, nik ho predtým nevidel a nepočul, zrazu je tu a my sa s ním musíme vyrovnať, vyrovnať sa s tým, že on je on… Jojo. Amnézia? Neviem, čo to je. Možno si komentátori naozaj nepamätajú. Píšu, že sa z neho elektorát môže poučiť. No, držím palce. Asi žijú v inej krajine, ale najskôr i na inej planéte ako ja. Videli ste takto nedávno priemerného voliča? Videli ste čím takéhoto priemerného voliča kŕmia v hracej skrinke? Že to môže vypnúť, nemusí to pozerať, môže si otvoriť knihu? No jasné…Príde baník domov a otvorí si Vergília… Po 12tke pri páse má, predsa človek konečne náladu na boj Turna s Aeneasom, celý deň sa na to tešil…Videli ste čím sa priemerný volič či volička kŕmi sám/sama a dobrovoľne vo virtuálnej Pavučine? Aby sme ešte nesmútili za minulým rokom…
Frederik sa usmeje na svoj odraz v okne. Aspoň, že mi to rozčuľovanie ide tak pekne od ruky. Dosť bolo taktného mlčania. Hoci znova, zdá sa, nezáleží na tom, čo kričíš, ale ako nahlas, u mňa ide skôr o : „Hořkne li ti pití, vínem buď…“

Teraz najčítanejšie