Quo vadis 2021?
V Európe máme dve schválené vakcíny proti COVID-19, ale počty zaočkovaných sú zatiaľ nízke a počet nových prípadov nákazy ďalej rastie. Vidíme svetlo na konci tunela, alebo reflektory prichádzajúceho vlaku? Čo prinesie rok 2021?
Výhľad na rok 2021 je pre Slovensko ako aj Európu priaznivý: vakcíny BionTech/Pfizer a Moderna sa už distribuujú, v blízkej dobe by mohla dostať povolenie tiež vakcína Oxford/AstraZeneca. Počet ľudí s imunitou bude pomaly ale isto stúpať, čo bude viesť, spolu s teplejším počasím na jar a v lete, k poklesu počtu nových infekcií. Môžeme očakávať tento rok návrat k niečomu, čo by sa dalo nazvať normálnym fungovaním spoločnosti?
Veľa bude závisieť od úspešnosti očkovania. Dve vakcíny proti COVID-19, ktoré už boli schválené na distribúciu v EÚ, ako aj tie, ktoré zrejme budú schválené v blízkej dobe, majú všetky efektívnosť zhruba 95%. To znamená, že po podaní obidvoch dávok vakcíny bude 95% zaočkovaných imúnnych na COVID-19. Avšak vzhľadom na to, že COVID-19 je relatívne nový vírus, zatiaľ nie je známe trvanie vybudovanej imunity proti vírusu.
Kritické bude ale tiež to, či farmaceutické firmy budú vedieť vyrobiť a distribuovať vakcíny dostatočne rýchlo, a či budeme vedieť zmobilizovať kapacity na hladký a rýchly priebeh očkovania. Vzhľadom na rôzne hoaxy a konšpiračné teórie, ktoré sa o COVID-19 a vakcínach širia, bude dôležité tiež presvedčiť dostatok ľudí, aby prišli na očkovanie. V tomto smere bude kritické obdobie jari a leta, kedy môžeme očakávať pokles nových prípadov. Dočasný pocit bezpečia zo zdanlivého konca epidémie môže odradiť ľudí od toho, aby sa prišli v tomto období zaočkovať (alebo aby si prišli pre druhú dávku vakcíny, ktorá je potrebná pre plnohodnotnú ochranu). Takéto zaváhanie sa však môže vypomstiť znova na jeseň, ako tomu bolo aj po prvej vlne pandémie.
Na prekonanie pandémie bude dôležité pokračovať v dodržiavaní prísnych ochranných opatrení. Tu treba odolať pokušeniu uvoľniť ich príliš rýchlo po tom, ako začnú znova klesať počty nových prípadov. Že takýto postup môže krajinu vyjsť draho sme videli na vývoji vo Veľkej Británii a Holandsku, kde snaha vyhnúť sa reštriktívnym opatreniam v počiatočnej fáze druhej vlny viedla k dramatickému nárastu infekcií neskôr. Treba preto rátať s tým, že niektoré opatrenia s nami zostanú tento aj budúci rok: rúška budeme nosiť v obchodoch a možno aj na pracoviskách, budeme dodržiavať odstupy v obchodoch a prevádzkach služieb, a reštaurácie, vnútorné športoviská a kostoly budú mať stanovené limity na počet ľudí vnútri.
Post-epidemický normál nebude rovnaký ako situácia pred nástupom epidémie. Nie všetky reštaurácie, fitnesscentrá a športoviská, či kultúrne zariadenia pandémiu prežijú. Niektoré z nich zbankrotujú, pretože sa im nepodarí preklenúť obdobie epidémie a straty na príjmoch. Ďalšie skončia ak sa (aspoň niektorí) ľudia počas epidémie naučili vyhýbať sa davom, a budú v tomto štýle pokračovať aj naďalej. Pandémia bude mať tiež dlhodobý dopad na turistiku a cestovanie: bude trvať niekoľko rokov, kým sa turistický ruch vráti na predkrízovú úroveň a je pravdepodobné, že aspoň v blízkej dobe sa zmení charakter turistických aktivít a činností (napr. vyhýbanie sa preplneným mestám a uprednostňovanie vonkajších alebo prírodných pamiatok).
V neposlednom rade pandémia významným spôsobom zmení to, ako vykonávame naše zamestnania – ľudia budú v budúcnosti pracovať oveľa viac doma ako v kanceláriách. Následkom toho možno očakávať prázdnejšie centrá miest, aj prevádzky rôznych služieb. Práve práca z domu ponúka Slovensku (a jemu podobným krajinám) unikátnu príležitosť na post-epidemickú zmenu k lepšiemu. Za posledné dve dekády mnoho Slovákov odišlo za štúdiom alebo prácou do zahraničia a už tam zostali. Mnohí z týchto odídencov sú teraz na Slovensku. Niektorí prišli o prácu v zahraničí, iní si zriadili domácu kanceláriu, častokrát v ich bývalej detskej izbe, a pracujú pre svojho zahraničného zamestnávateľa zo Slovenska. Bolo by škoda tento návrat mozgov nevyužiť. Niektorí by sa mohli chcieť na Slovensku zamestnať a usadiť natrvalo, iní by mohli za toto obdobie naviazať spoluprácu so slovenskými kolegami. Tak či onak, treba tieto navrátené mozgy zachytiť a využiť ich ľudský kapitál pre prospech slovenského súkromného sektora, akademickej sféry, alebo verejnej správy. Netreba však zabúdať, že dočasný návrat týchto ľudí je len prvý krok. Na to, aby tu ostali je nevyhnutná kľúčová zmena prístupu k zamestnancom, flexibilnejšie pracovné podmienky, a adekvátne platové ohodnotenie – a to, nanešťastie, mnohokrát na slovenskom pracovnom trhu zlyháva.
Jan Fidrmuc, ekonóm, externý poradca Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR
Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.