Denník N

Xenológia 101

Všetko, čo potrebujete vedieť o mimozemšťanstvách.

V súčasnosti sú pre nás mimozemštanstvá nami vymyslené bytosti. Nie sú odlíšenou a poznanou entitou, ktorú by sme mohli a vedeli skúmať. Naopak, je zrejmé, že vo všetkých informáciách, ktoré o nich máme, sa zrkadlíme. Mnoho od nich očakávaných charakteristík a prejavov, je typických pre ľudstvo. Dobrým príkladom je strach, že ako vyspelejší druh sa k nám budú správať tak, ako sa my správame k tým menej vyspelým od nás. To jest zle, kruto, ľubovoľne.

3 najdychtivejšie otázky xenológie

V súvislosti s mimozemšťanstvami sa snažíme o zodpovedanie najmä 3 otázok. Prvou z nich je: Aké mimozemšťanstvá vôbec sú ?

Možností, ako by mohol vyzerať život vo Vesmíre, je viacero:

  1. Fyzické telo na báze uhlíku tak, ako je tomu v prípade pozemského života. Jeho podoba však môže variovať. Môže ísť o jednobunkovce alebo o vyspelejšie druhy ako sme my. Môže ísť o miniatúrne druhy, môže ísť o obrovské druhy. Môžu mať rozličnými spôsobmi vyvinutú nervovú sústavu. Rovnako i končatiny.
  2. Borgstvá sú vyspelé tvory, ktorých telá sú najmä bio, ale nejaký podiel tvorí implementovaná technika.
  3. Telá, ktorých hlavnou substanciou je neznámy prvok.
  4. Forma, ktorú v súčasnosti nepokladáme za život. V tomto prípade ide o rôzne teórie. V najbežnejšej však ide o robotov, umelú inteligenciu či niečo, čo sme ešte nevymysleli ani neobjavili. Jedná sa o tých, o ktorých zatiaľ nezmýšľame ako o živých.

Druhou pálčivou otázkou je: Prečo sme mimozemšťanstvá ešte nestretli? A prečo o ich existencii (zatiaľ) nemáme žiadne správy?

  • Asi najmenej zaujímavým možným vysvetlením je, že obývajú planétu, ktorá je príliš ďaleko.
  • Už sme boli navštívené a odišli. Ich prínos pre ľudstvo si však môžeme všimnúť podľa niektorých teórií napríklad v súvislosti so starovekým Egyptom či s Aztékmi. Alebo sme boli až tak málo vyvinuté, že sme o nich ani nevedeli alebo si danú interakciu nevedeli správne vyložiť. Ako povedal Arthur C. Clark: „každá výrazne odlišná technológia môže byť pre nás na nerozoznanie od mágie.“
  • Ďalším dôvodom je, že sú v pohybe, takže tzv. „náhodou“ sa míňame. Vesmír je veľký a vo svojom prirodzenom pohybe. A pokiaľ existujú mimozemšťanstvá, ktoré ním letia na vesmírnej lodi, je šanca, že nás zastihnú počas našej éry relatívne malá.
  • Sú úmyselne alebo neúmyselne pred nami schované. Neúmyselne schované pre nami môžu byť napríklad tým, že žijú vo vnútri planéty, nie na jej povrchu.
  • Sú nedostatočne vyspelé. Čo sa týka vývoju sú oproti nám pozadu. Alebo môžu byť „opozdené“ len technicky, ale napríklad v humanitných oblastiach ďaleko popredu. Ani u nás nejde technický vývin ruka v ruke s tým spoločenským.
  • Chyba v komunikácii. I keď k fyzickému kontaktu nikdy nedošlo, odpovedajú na naše správy, ale bohužiaľ spôsobom, ktorý je podstatne vyspelejší alebo aspoň podstatne odlišný. Ľudstvo ho nerozlišuje ako správu od mimozemšťanstiev, alebo ju našou zaostalou technikou anilen nevieme zachytiť. Prípadne máme kognitívny blok.
  • Existovali, odžili si a vymreli. V niektorých prípadoch je príčina vymretia vonkajšia, napr. meteorit. V iných sa vyvraždili chemickými či jadrovými zbraňami. A v ostatných išlo napríklad o klimatickú zmenu.

Pre Zaujímavosť: podľa profesora fyziky a astronómie Adama Franka môže byť klimatická zmena prirodzeným vedľajším produktom technickej vyspelosti, a nie následkom ľudskej nerozvážnosti a apatie tak, ako ju bežne vnímame.

  • Žijú medzi/s nami na Zemi. Mimozemšťanstvá môžu byť asimilovateľné s ľuďmi. A to teraz i v budúcnosti.

To, že napriek vysokej pravdepodobnosti, že nie sme vo vesmíre samy, stále nemáme poznatky o existencii mimozemského života sa nazýva Fermiho paradox.

A poslednou a zrejme najdesivejšou otázkou je: Ako by interakcia mohla dopadnúť? Resp. ako by mohla dopadnúť pre nás…

  • Interakcia bude nepatrná a nedôležitá.
  • Dôjde k nášmu ohrozeniu. To sa môže stať jednak bez zámeru, napr. v prípade, v ktorom sa jedná o baktérie ohrozujúce ľudský život. Alebo taktiež, ako nás v scifi strašia, nás napadnú, aby si nás podriadili či rovno vyhladili.
  • Alebo sa môžu pokúsiť o priateľskú interakciu. Napríklad preto, že to primitívne obdobie, kedy páchali násilie, už majú za sebou. A to, či nakoniec naozaj pôjde o priateľskú interakciu, rozhodneme vlastne my a to, v akom štádiu vtedy budeme.

Prínos xenológie

Áno, xenológia je nádherná a zaujímavá. Okrem vytvárania nových svetov nám poskytuje i spätnú väzbu. Podnecuje nás k tomu, aby sme rozmýšľali nad tým, čo je život. A či je C podmienkou, alebo sa odpoveď skôr skrýva v možnosti sebautvárania.

Iný pohľad na umelú inteligenciu nás taktiež podporuje vidieť naše nedokonalosti ako naše silné stránky. Niektorí si myslia, že technika ľudstvo už dávno prekonala. Samozrejme, v rýchlosti a presnosti vo výpočtoch áno. Číselný systém a pravidlá matematiky sú ale usporiadané. Narozdiel od takej morfológie. V nej neexistuje pravidlo, že po „t“ musí nasledovať „e“, alebo že slovo musí vždy končiť na „c“. Táto neusporiadanosť a úmyselné i neúmyselné komolenie jazyka je zrejme dôvodom, prečo sa ľudia v tomto kódovacom systéme stále orientujú lepšie ako umelá inteligencia.

Vďaka xenológii rozmýšľame nad najrozličnejšími témami, od lingvistiky cez ekonómiu až po vesmírne inžinierstvo.

Profesionálne sa jej venujú vedstvá v SETI a METI. SETI sa orientuje na hľadanie mimozemského života a METI na jeho kontaktovanie.

Teraz najčítanejšie

Kamila Skokňová

Feministka. (Večná) Študentka (nielen) filozofie. Členka Mensy. Nadšenkyňa do psychológie, vzdelávania i futurizmu.