Konec premiérov typu: Ja a ty“ (ja som „ok“ (populárny na sieti) …a Ty si ten „vinný“…)

Prechádzali sme sa po Petržalke s manželkou a rozprávam jej asi to, čo viacerí z nás majú v tejto situácii na mysli (to čo je v úvode) – že sa niečo musí zmeniť.

Sytémovo – zhora dole.

Išli sme takto i okolo dostihovej dráhy v Petržalke a tam som prišiel na pekný vysvetľujúci „obraz“ pri pohľade na automat pri vchode do areálu.

Je tu je od čias, kedy bola potreba mať tie rúška.

Sú tu teda v ponuke rúška, dezinfekcia i nápoje, kekse, …a vedľa káva.

A čo teda upúta, pár mesiacov po začiatku novej situácie, je možno ten preplnený kôš plastových pohárov značkovej kávy.

Nik z danej masy konzumentov tohto štýlu života  si asi (sledujúc ten obrázok plného koša) nerobil nejaký „kultúrny“ pocit viny…

… že to nestlačil a nešetril miesto v koši.

Model teda ukazuje ako to vyzerá s dnešnou kultúrou.

Je to využívanie masovokomunikačných prostriedkov, ovplyvňovanie rytmu života, hodnôt, identity, očakávaní  napr. fenoménom televízie.

Potom videa. Pop hudby, teraz internet.

Teda efektívna ponuka, očakávaná spotreba, konzum, umožňuje modelovať náklady a zisky nadnárodným korporáciám, prísľub dividend akcionárom, situovanie cien akcií…

No a s prihliadnutím na naše nové komunitno – kultúrne centrum INFINITY, ktoré sme otvorili v októbri minulého roka vlastne z opačnej strany dostihovej dráhy, v Ovsišti, blízko bývalého DK Ovsište a toho, čo som tu na blogu písal už pred pár mesiacmi, poviem, že pre mňa sa tá zmena spája s tvorbou menších komunít.

Bublín podľa hodnôt, štýlu života, pracovnej náročnosti a rodinnej štruktúry.

Deje sa to už teraz – úplne prirodzene.

Bez toho, aby si mocní – volení – robili stratu času a čítali moje blogy…

Hej píšem toto dnes po tom, ako som si bol ešte zabehať k hrádzi, k novému nultému obchvatu, kde pravdepodobne prirodzene prídeme do stavu, že i celá Petržalka sa bude dať bezpečne prejsť peši, behom, mimo ciest s autami, križovania…i po hrádzi i cez Jarovce smer na bažanticu, vojenský cintorín  v Petržalke – Kopčany, hraničný priechod Berg, Incheba….hrádza, nábrežie Dunaja, promenáda…

Veď kto ide prvý na testy?

Pracovníci fabrík, tam, kde sa tvorí to HDP…

Potom sú tu zdravotníci prvej línie, DSS, školstvo, NR SR a podobne, potom ohrozené skupiny obyvateľstva…to isté očkovanie…

A dám príklad, naše deti sú v športovom oddiely plávania.

Za cca. 50 rokov v hlavnom meste SR sa podarilo udržať už zopár plaveckých bazénov a tento druhý najmasovejší šport v tejto dobe chradne.

Deti neplávajú už mesiace, svaly oddychujú…, ponuka „národných plavárni“ je finančne neudržateľná, záujem štátu minimálny. Komunikácia a schopnosti vlády a NR SR je všeobecne známa…

Deti tiež chodia do školy dištančne. My sme doma a požičiavame in NB…nik to nekompenzuje…Nie sme pracovníci školstva. …

No a teda príklad, ak oddiel plavecký je občianske združenie, ktoré si platí trénerov, sú tu zamestnaní,, a deti, i reprezentanti, plávať nemôžu, plat trénerov je teda vo hviezdach.

Prirodzene teda vidím hneď jednu bublinu.

Trochu to pripomína napr. tie oázy kultúry v stredoveku – kláštory…izolácia, vysoký múr…sebestačnosť…

Tu, s podporou štátu by títo tréneri mohli dostať akreditované vzdelanie, pedagogické minimum a mohli by s deťmi tráviť čas i ako vychovávatelia.

A prečo vychovávatelia?

No jednoducho komunita cca. 6 detí je tu jasná.

Mohli by s podporou štátu dlhodobo užívať nejaký penzión, možno i taký, kde je bazén. Sú také…Nie je všade Bratislava, hlavné mesto, s pár plavárňami…

Teda tu by získali prevádzkari gastro, ubytovania cestovného ruchu, škola v prírode, podľa veku s učiteľom. Niečo ako kedysi boli kláštory, či mestské štáty (Atény, Sparta…) menšie celky, ktoré znižujú riziko šírenia nákazy. Nič masové, nič so zvyšujúcimi cenami. Skôr sociálne ladené.

Dve tri izby v tomto penzióne pre seniorov a ich deti, ktoré by mali tiež ošetrovateľský kurz, a plat porovnateľný s tým, keď ako administratívny či štátny zamestnanec, kopíruje, tvorí, píše protokoly, zápisnice, papier prekladá s kopy na kopu…

Niečo ako o Troch grošoch, funkčné a logické. Samozrejme, sociálne. Udržateľné. Možno biozáhradka, možno animoterapia, kozičky, kravičky, psie záprahy, konské túry,…

Už pred rokmi sa hovorilo o tom, že Slovensko je ideálne na tzv.. Sivý priemysel (dochovanie seniorov napr. z Holandska, GB…)

Samozrejme, toto nie je ponuka pre tieto druhy politických strán, kde ich členovia robia politiku skôr ako politické krytie podnikania, možnosť „privyrobenia“ na príležitosti, ktoré sa možno vyskytne, ponuka – dopyt.

Nie je to pre premierov typu: Ja a ty (ty vinný, či tí vinní…).

Deštruktívni a nemožní…

…ide ti skôr o to, čo prirodzene príde na Slovensko zhora, či už budeme pripravení či nie.

Či budeme implementovať a plniť kapitoly prístupových rokovaní ako pred vstupom do EU, kedy sme to zázračne – a formálne – všetko “vyrokovali“….

Myslím si, že komunity za znižovanie mobility, riešenie dopravy, výroba potravín v lokálnych podmienkach…to tu bude ako normálne…

Niekto to nazve sociálne ladeným prostredím a dá to do pomeru k dnešnému typu kapitalizmu. Ale treba si skôr pozrieť, čo je výhoda trhu, kapitalizmu (motivácia, súťaživosť, ..) a čo výhoda štátov ako napr. Švédsko (solidárny systém a dane…)

Teda čo je podľa mňa základ tejto úvahy? Čo je demokracia?

Vážnosť občana.

Čo dáva vážnosť občana?

To čo dokáže spraviť – v rámci slobody. A samozrejme, nebude vážnosť, keď to bude skrývať na tajnom bankovom účte v daňovom raji.

Nie je teda udržateľné, aby niekto vyrastal – s podporou štátu  – napr. v penzióne, v škole v prírode,  v rámci napr. sústredenia v plávaní a v škole.. .a potom ,keď má niečo vrátiť spoločnosti, to schoval a účtovník poradí Panamu, Cyprus…

Občan – s právom voliť, už v Aténach bol ten, kto prispieval na obecné blaho, dobro…

A zas, to naivné od tých ľavičiarov, že vzdelaný občan bude uvedomelý, že masa voličov v rámci demokracie si vyberie správne…že uprednostní vzdelávanie, hľadanie pravdy a dobra pred konzumom, pohodlým, zábavou a nebude viac chcieť v pokušení prechádzať životom cez tú širokú bránu…ale v pohrúžení bude sa deliť s bratom a sestrou v kolektíve…bez násilia…s porozumením…žiaľ, žijeme v realite a je to všetko proces, pokus, omyl, zrenie, topenie ľadovcov bez možností mať viac času na korekcie chýb…

A toto foto som našiel na pracovnej ploche v PC a pripojil…ako ukážku činnosti z roku 2019…
Ja a Ty už je prežitok, treba sa pozerať vpred, spolu…spolu dokážeme viac…to je motto nášho občianskeho združenia…

Dám i foto tej včerajšej sošky, ktorú som vytvoril včera z lipového dreva a odfotil na mieste cieľa, pri možnom dobehu v rámci hry, ktorú sme vymysleli a venovali minuloročnému hosťovi Ivanovi Kamencovi. Čisto z porpagačných dôvodou som ju odniesol k tej lieske pri FC Petržalka, kde účastníci hry môžu nosiť kamienky nájdené cestou po historických miestach Petržalky, či si doma vyzdobia, vymaľujú a odnesú sem, či inde na iné miesto, kde si sami vysadia strom a dajú o tom vedieť…to je tá hra…s prvkami tvorby identity i geocaching..už som to v blogu písal skôr…

Mimochodom, tých kamienkov zatiaľ veľa nepribúda. Je i tá kríza Covid – 19…skôr to tradičné, typické pre sídliská…tie psie…trochu viac vľavo mimo záberu tej liesky a sošky je i to typické pre tú našu kultúru….hm:-)

(ilustračné foto v úvode znázorňuje smetiarske auto a auto prepravnej firmy…(…jeden tam, druhy onam…)