Denník N

poľnohospodárstvo: čo by sa malo zmeniť v novele zákona č.504/2003 Z.z.

Návrh novely zákona, ktorý bol prerokovaný 15.12.2020 a zverejnený na stránkach Iniciatívy poľnohospodárov je mimoriadne nevyvážený a určený len pre malú skupinu užívateľov. Nadradenie vlastníckych vzťahov problém nevyrieši, ale prehĺbi.

Základným princípom všetkých problémov v poľnohospodárstve a užívaní pôdy je rozpor medzi aplikáciou absolutistických predstáv o vlastníctve, rozdrobenosťou vlastníckych vzťahov, chýbajúcou verejne kontrolovateľnou evidenciou nájomných zmlúv a nepochopením rozdielu medzi súčtom výmer podielov parcely a výmerou parcely.

Poľnohospodársky pozemok

Zásadným problémom, ktorý sa v zákone nerieši, je jednoznačná definícia poľnohospodárskeho pozemku, jeho vzťahu k právnym parcelám registra C a hlavne parcelám registra E KN. Na druhej strane nedefinuje explicitne hospodárske dvory alebo pozemky prenechané na poľnohospodárske účely, a to ani v nadväznosti na priame platby a údaje katastra nehnuteľností a vyplývajúcich povinností, napríklad hygienické ochranné pásma.

Od právnych vzťahov k pozemkom, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností sa v prípade potreby ďalej vymedzuje poľnohospodársky pozemok v zmysle termínov používaných v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.1306/2013, ktorý už nie evidovaný v systéme katastra nehnuteľností. V súvislosti s priamymi platbami poľnohospodársky pozemok je súvislá plocha poľnohospodárskej pôdy, ktorú vymedzil v teréne a deklaroval v žiadosti o platbu jeden žiadateľ. Treba však rozlišovať medzi pozemkom evidovaným ako poľnohospodársky pozemok v evidencii katastra nehnuteľností a pozemkom evidovaným ako poľnohospodárskym pozemkom pre účely priamych platieb (LPIS), preto je nutné aby sa v evidencii katastra nehnuteľností evidovala a pravidelne aktualizovala aj veľkosť výmery, ktorá je na parcele právneho stavu ako spôsobilá poľnohospodárska pôda.

Poľnohospodársky pozemok a priame platby

V súvislosti s priamymi platbami a definíciou poľnohospodárskeho pozemku je nevyhnutné, aby údaje LPIS boli hodnoverné a aby sa stali záväzné pre vyplatenie podpôr bez následných sankcií, aby sa vylúčili nespôsobilé prvky, ak sa na plochách vymedzených žiadateľmi nachádzajú (napríklad parcely C KN a neaktualizovali sa údaje LPIS, kde došlo ku zmene druhu pozemku v dôsledku výstavby, nesprávnej identifikácie stavieb, hospodárskych dvorov a podobne, napríklad parkovisko, zmeny spôsobu využitia, napr. letisko). A samozrejme, aby sa vylúčili aj problémy križovania.

Ďalším dôsledkom je jednoznačný výklad pojmu „mať poľnohospodársku pôdu k dispozícii“, teda ak žiadateľ má v nájme alebo vlastní časť spoluvlastníckych podielov k pozemkom právneho stavu. Pred pozemkovými úpravami treba hovoriť o výmere pôdy k dispozícii, ale neexistuje žiadny nástroj ako ju správne vymedziť. Tým pádom je možnosť kriminalizovať ktoréhokoľvek žiadateľa a tým pozastaviť vyplatenie podpôr do prešetrenia podnetov buď zo strany iných užívateľov alebo samotných vlastníkov políciou.

Pozemkové úpravy

Zákon č.504/2003 Z.z. je veľmi úzko previazaný cez rozdrobenosť vlastníckych vzťahov s pozemkovými úpravami. Vzhľadom na to, že §15 zanikol a zodpovedá mu konanie podľa §12a, §12b a §12c, bolo by nutné, aby toto konanie v zákone č.330/1991 Zb. nahradil §2, ods.1 písm. f) tak, aby sa pozemkové úpravy mohli vykonávať, ak sa cez §12a, §12b a §12c vyčlenilo viac ako 25% výmery. Toto by bol aj spôsob, ako motivovať vlastníkov a užívateľov k spoločnému konaniu, ktoré by zjednodušilo a zrýchlilo konanie o pozemkových úpravách.

Spoločné postupy pri podľa §12a pre celé katastrálne územie by takisto identifikovali vlastníkov, ktorí nemajú uzavreté nájomné zmluvy, ktorí tento problém neriešia alebo im nezáleží na tom, komu pozemky prenajímajú. Jedná sa aj o vlastníkov, ktorí vlastnia menšinové podiely a nemôžu svoje pozemky prenajať tretej osobe. Takto by bola k dispozícii výmera, ktorú je možné ponúknuť malým a začínajúcim farmárom, alebo explicitne z ich výmer vytvoriť ucelené poľnohospospodárske pozemky, ktoré môže prenajímať Slovenský pozemkový fond najvyššej ponuke.

Mimochodom §12a úplne ignoruje katastrálne územia, kde boli vykonané pozemkové úpravy, hoci aj v týchto katastroch sú rovnaké problémy s užívacími vzťahmi, ako v katastrálnych územiach, kde sa ešte nevykonali.

Súčet výmer ako poľnohospodársky pozemok a parcely ako poľnohospodársky pozemok

Do vykonania pozemkových úprav by sa nemalo preto hovoriť o pozemkoch, ale len o výmerách, ktoré majú užívatelia prenajaté a užívaní poľnohospodárskych pozemkov určených hranicami užívania. Po pozemkových úpravách by sa malo hovoriť len o parcelách registra C KN, ktoré sú identické s pozemkami na poľnohospodárske účely.

Obvyklá výška nájomného a mapa hodnôt pozemkov

Stanovenie Obvyklej výšky nájmu sa stalo veľmi rýchlo manipulovateľným údajom a vlastne sa stal bezcenným v podobe, v akej je definovaný v súčasnom znení zákona. Správnym riešením by malo byť stanovenie hodnoty pozemkov nezávisle na nahlasovanej výške nájomného jednotlivými užívateľmi a malo by sa vychádzať z výnosov, ktoré je možné na danej ploche dosiahnuť. Na tomto základe k nej stanovovať obvyklú výšku nájomného pre jednotlivé parcely právneho stavu ako cenovú mapu.

Daňovými predpismi a progresívnym zdaňovaním nájomcov pri veľkých rozdielov medzi obvyklou výškou nájomného a reálnou výškou nájomného regulovať obvyklú výšku nájomného (podobne to funguje aj pri predajoch nehnuteľností, kde sa stanovuje hodnota na základe znaleckého posudku alebo cenovej mape) a pravdepodobne by priniesla zdroje, ktoré by sa mohli následne využiť napríklad na pozemkové úpravy. Takto by sa odstránila konkurenčná výhoda užívateľov s veľkými alebo neobmedzenými zdrojmi voči malým a začínajúcim farmárom. Spôsob vytvorenia cenovej mapy vychádza z postupov, ktoré sa používajú pri pozemkových úpravách a stanovenie cenovej mapy by bolo následne využiteľné aj pri nasledujúcich pozemkových úpravách.

Poľnohospodársky podnik ako podmienka priamych platieb

Ďalším prvkom, ktorý mal zjednotiť užívanie poľnohospodárskej pôdy je aby užívateľom poľnohospodárskej pôdy a prijímateľom priamych platieb mali byť len poľnohospodárske podniky, kvôli evidencii a povinnosti vedenia účtovníctva, teda kvôli platbe nájomného a daňovej povinnosti.

Z prehľadu žiadostí o priame podpory vyplýva, že približne 21 % žiadateľov obhospodaruje poľnohospodárske pozemky s kultúrou orná pôda a výmerou nad 15 ha. Títo žiadatelia obhospodarujú približne 78% pôdy spôsobilej pre priame podpory. Ich povinnosťou je zabezpečiť, aby plocha zodpovedajúca aspoň 5% ornej pôdy, na ktorú možno poskytnúť podporu bola oblasťou ekologického záujmu. Užívateľ nie je oprávnený meniť druhy pozemkov a zriaďovať trvalé porasty/krajinné prvky na prenajatých pozemkoch bez súhlasu vlastníkov. Ukazuje sa, že minimálna výmera na poskytovanie priamych platieb by mala byť prepojená s dvoma podmienkami: poľnohospodársky podnik a zabezpečenie plochy na ekologické opatrenia na poľnohospodárskej pôde.

Spoločné postupy na určenie bezosporného užívania pozemkov

Nájom pôdy sa nedá oddeliť od pozemkových úprav, ktoré vytvárajú podmienky na jeho vykonateľnosť a súčasne riešia aj problémy, spojené s priamymi platbami. Ukazuje sa, že efektívnym a rýchlym riešením na usporiadanie užívacích vzťahov sú spoločné postupy na určenie bezosporného určenia hraníc užívania. Na druhej strane vytvárajú aj podmienky na zrýchlenie konanie pozemkových úprav.

Teraz najčítanejšie