Denník N

Prečo je útok na americký Kongres a Senát taký dôležitý

Minulotýždňový davový útok a obsadenie priestorov Kapitolu predstavujú bezprecedentný vnútroštátny atak na americkú demokraciu, ktorý je výsledkom nerešpektovania výsledku novembrových prezidentských volieb. Tieto udalosti právom šokovali celý svet, najmä amerických demokratických spojencov. Jens Stoltenberg, generálny tajomník NATO, tweetoval: „Šokujúce scény vo Washingtone DC. Musí sa rešpektovať výsledok týchto demokratických volieb.“ Boris Johnson, britský premiér, označil scény za „hanebné“ a dodal: „Spojené štáty sú zástancami demokracie na celom svete a v súčasnosti je nevyhnutné, aby došlo k pokojnému a riadnemu odovzdaniu moci.“ S týmito tvrdeniami v plnej miere súhlasím. Je potrebné, aby sa pri výmene amerických prezidentských a vládnych administratív dodržiavali demokratické zákony, normy a tradície. Násilnosti nie sú v žiadnom prípade v dnešnej modernej spoločnosti správnym riešením a sú úplne nelegitímnym nástrojom na riešenie sporov ohľadom výsledkov volieb. Tie môžu vyriešiť len inštitúcie na to určené, teda na exekutívnej a zákonodarnej moci nezávislé súdy.

Za nemalú časť minulotýždňových násilných udalostí, ako povedal aj Chuck Schumer, vedúci senátnej menšiny, nesie zodpovednosť americký prezident Donald Trump, ktorý pred útokom na Kongres a Senát vo svojom príhovore pred Bielym domom podnecoval ľudí k tomu, aby pochodovali ku Kapitolu. Nespokojnosť a hnev ľudí podnecoval nepodloženými a falošnými tvrdeniami o tom, že mu víťazstvo vo voľbách bolo ukradnuté podvodom. Vzniknutá situácia bola len nešťastným a absolútne zbytočným vyvrcholením Trumpovej lživej rétoriky, správania a politiky, počas ktorého zomreli štyria ľudia. Šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová nazvala v súvislosti s týmito dramatickým udalosťami Trumpa vyšinutým a nebezpečným. Americkí demokrati v Kongrese začali s prípravami na jeho druhý impeachment. Hoci sa objavujú hlasy o tom, že tento postup môže ešte viac rozdeliť mimoriadne bipolárne a vybičované politicko-spoločenské názory a nálady národa, druhý pokus o zosadenie Trumpa z funkcie je úplne legitímny. O jeho výsledku totiž musí v každom prípade rozhodnúť americký Senát. Aby bol Trump odsúdený a zbavený tak prezidentského úradu a právomocí, je potrebné, aby za impeachment hlasovala dvojtretinová väčšina senátorov. Hoci už niektorí republikánski senátori avizovali, že za impeachment zahlasujú alebo to budú aspoň zvažovať, nie je pravdepodobné, že sa potrebná dvojtretinová väčšina nájde.

Myslím si, že útok poukázal na fakt, že americká demokracia a politický systém sa nachádzajú na najväčšej križovatke možno celého 21. storočia. Mnoho demokratov sa posunulo ešte viac doľava, republikánska strana sa najmä pôsobením Donalda Trumpa posunula viac doprava. Oba tábory majú na svoje politické posuny a vyostrené názory svoje dôvody, často týmto spôsobom reagujú na akciu a zmenu rétoriky a konania členov druhej, konkurenčnej strany. Tento problém premeny (nielen) americkej politiky je veľmi komplexný a široký a pravidelne sa k nemu vyjadruje množstvo odborníkov, politológov, sociológov, analytikov. Politický vedec, politický ekonóm a autor Francis Fukuyama ako príčinu týchto javov stanovil politiku identít a túžbu po uznaní a dôstojnosti mnohých rôznorodých skupín obyvateľstva, ktoré sa cítia nedocenené či prehliadané a ktorých problémy a situácie sa (minimálne v ich očiach) neriešia. Príkladom môže byť robotnícka trieda a zamestnanci veľkých korporácií, ktorý boli dlhé roky tradičnou voličskou baštou demokratickej strany, avšak potom, čo sa politika demokratov začala orientovať na ochranu práv rôznych marginalizovaných skupín, napríklad príslušníkov komunity LGBT, prisťahovalcov apod., robotníci prešli k republikánom či nacionalistom a populistom. Na oboch koncoch politického spektra sa čoraz viac zvýrazňuje a presadzuje politika extrémizmu, nenávisti a nepochopenia. Je potrebné zvrátiť tento trend a začať sa viac počúvať, rešpektovať a predovšetkým spolupracovať. Je potrebné stavať na spoločných základoch, ktoré existujú, len sú často prehliadané či dokonca popierané. Rôzne politické názory nie sú prekážkou v rozvoji krajiny a vo vylepšovaní jej demokracie. Sú naopak výhodou v schopnosti nazerať na problémy a súvislosti z rôznych uhlov pohľadu. Izolovanie do intaktných skupín však krajine ani jej demokracii nepomôže. Je preto potrebné stavať pomyselné spoločenské mosty, nie múry. Spolupráca medzi politickými stranami, umiernená a centristická politika s akcentom na aktuálne a pálčivé témy a s efektívnosťou presadzovania potrebných riešení založených na logickom, rozumovom ale aj hodnotovom a tradicionalistickom základe je podľa môjho názoru správnou cestou rozvoja demokratických krajín.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. V domovských Lipanoch vyštudoval gymnázium, v roku 2008 ako 13-ročný zvíťazil vo svojej kategórii na Medzinárodnej olympiáde v ruskom jazyku v Moskve; svojho času v tejto súťaži triumfovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Prispieva blogmi o politike a medzinárodných vzťahoch, o financiách, ekonomike či o zdravotníctve. Bojuje za lepšie, demokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov a nezodpovedných populistov. Taktiež bojuje za Slovensko bez extrémizmu, zastáva antifašistický, antikomunistický a antitotalitný postoj. Ideologicky a hodnotovo má blízko k rakúskemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi a k Európskej kresťanskej demokracii. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie na Slovensku. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky a vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He graduated from grammar school in his home town of Lipany, in 2008 he won the International Olympics in Russian language in Moscow as a 13-year-old; formerly, German chancellor Angela Merkel also triumphed in this competition. He contributes blogs on politics and international relations, finance, economics and healthcare. He fights for better, democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists and irresponsible populists. He also fights for Slovakia without extremism, takes an anti-fascist, anti-communist and anti-totalitarian stance. Ideologically he is close to Austrian chancellor Sebastian Kurz and to European christian democracy. He advocates the development of the center-right political spectrum and christian democracy in Slovakia. He advocates the building of a modern, united, fair and economically and militarily strong and socially inclusive European Union.