Štát, v ktorom premiér obviní vlastného ministra z tisícov úmrtí, a ľud už nie je ani prekvapený

Keď premiér Igor Matovič prvýkrát v rozhlasovej šou Braňa Závodského naznačil, že minister Richard Sulík môže za niečiu smrť (konkrétne za smrť mnohých ľudí, ktorí podľahli vírusu Covid-19), priznám sa, že som sa cez toto tvrdenie preniesol takmer bez emocionálnej reakcie – zaoberal som sa v úvahách len tým, ako si premiér asi predstavuje verejné obstarávanie na nákup testov. Chápal som, prečo by ministerstvo hospodárstva nechcelo porušovať zákonom dané pravidlá nákupu majetku od súkromných spoločností.

Tieto obvinenia prvýkrát na celoštátnej úrovni zazneli 17. decembra, presne týždeň pred Vianocami. Pozoruhodné je, že tieto obvinenia o zavinení smrti mnohých ľudí vo významnej miere nezaujali takmer nikoho – v rozhovore sa premiér totiž zmienil, že čaká demisiu ministra Sulíka, a to som vtedy tak nejako považoval za najdôležitejšie. Zrejme so mnou súhlasili aj editori samotného rádia Expres, pretože aj názov toho rozhovoru na stránke rádia Expres znie ‚Igor Matovič vyzval Richarda Sulíka, aby do Vianoc podal demisiu‘, pričom keď sa teraz nad tým zamýšľam, možno by titulok s názvom ‚Ministrovi hospodárstva nezáleží na tom, koľko ľudí zomrie‘ znel oveľa silnejšie.

Jeden premiér za pol roka posunul naše hranice vnímania tak, že sú na nespoznanie.

Na včerajšej tlačovej besede už premiér Igor Matovič označil Richarda Sulíka za priameho vinníka, pre ktorého nedbalosť doteraz zahynuli tisíce slovenských ľudí, pričom toto obvinenie premiér doplnil vlastnou predikciou, že ešte ďalšie tisíce dodatočnú zomrú, a to takisto len jeho vinou.

Zamýšľam sa nad tým, ako by reagovala iná spoločnosť, než je tá slovenská, keby jej predseda vlády niekoho verejne označil za vinného zo zabitia.

Predstavme si napríklad, že by nemecká kancelárka označila jedného zo svojich zástupcov za vinného zo zabitia tisícov ľudí z nedbalosti.

Nemecká verejnosť, nemecké médiá a dovolím si tvrdiť, že i celá Európska únia, by sa takýmito obvineniami museli okamžite zaoberať.

V podstate totiž ani nemôže existovať horšie obvinenie, ako obvinenie, že človek zavinil smrť iného. Pre ilustráciu môžeme spomenúť prípad z Prešova, kedy pre zanedbanie povinností jednej firmy a jej bezpečnostnej previerky nemali ľudia ako ujsť z horiaceho paneláka. V tom prípade, ktorý otriasol Slovenskom, zomrelo osem ľudí,  zatiaľ čo minister Sulík čelí obvineniam zo zavinenia tisícov úmrtí.

Igor Matovič  neváha svojho vlastného kolegu a ministra verejne obviňovať z niečoho takého závažného a s absolútnou istotou v hlase tvrdí, že minister Sulík je za tisíce úmrtí priamo zodpovedný.

A najzaujímavejšie na tom je, že Slováci tieto vyjadrenia nejakým spôsobom prijímajú, nerobia z nich žiadnu vedu, väčšina sa nad tým ani nepozastavuje a ak áno, tak len s humorom a satirou, ktorá patrí k internetovej komunikácii.

Premiéra Igora Matoviča všetci berieme s rezervou.

Tá rezerva, s ktorou ho berieme, je taká veľká, že už nás nevyvedie z miery ani obvinenie z tisícov zabití.

Tisícov. Zabití.

Iba kvôli Sulíkovi.

Naša komunikačná i politická kultúra sa vďaka Igorovi Matovičovi posúva do takej miery, že keď premiér Slovenskej republiky niekoho opakovane v médiách obviní zo zabitia, a to niekoľko-tisíc-násobného zabitia, Slováci sa nad tým povznesú a považujú to za normálnu súčasť modernej politickej komunikácie. Tí odvažnejší potom pôjdu na Facebook a napíšu premiérovi alebo ministrovi hospodárstva, aby sa navzájom prestali doťahovať, pretože je to detinské.

Obvinenia zo zabitia (tisícov ľudí) však nie sú detinské doťahovanie.

To, že sme oveľa menej citliví a máme posunuté hranice voči neprípustným komunikačným prvkom, je jedným z priamych dôkazov toho, ako premiérova komunikácia samotná nezdravým spôsobom zmenila komunikačné porozumenie celej našej spoločnosti.

Premiér Igor Matovič sa do našej histórie zapíše aj ako doteraz najväčší populista, aj ako politik s najtrápnejšími trapasmi, aj ako plagiátor, ktorý nedokázal ani len vyštudovať bez podvodu, aj ako papaláš a zrejme  získa aj zopár ďalších nelichotivých nálepiek, pretože všetky tieto doterajšie stihol získať už v prvom roku svojho vládnutia.

Tieto nálepky sú však oveľa menej dôležité ako jeho dopad na našu politickú kultúru.

Premiér Igor Matovič je totiž priamo zodpovedný za to, že naša politická komunikácia klesla na úroveň strednej Afriky, kde sa politickí oponenti navzájom nazývajú zabijakmi a vrahmi.

…v niečom sme možno dokonca klesli až pod túto úroveň, pretože Igor Matovič tak nenazýva svojho oponenta, ale svojho ministra, ktorý mu je priamo podriadený.

————————————–

[Na záver malé ponaučenie a ilustrácia, ako by svet mohol vyzerať, keby sa logikou Igora Matoviča neriadil len Igor Matovič, ale aj niektorí ďalší z nás:

Aj v tomto vidno, ako málo si premiér Igor Matovič vo svojej komunikácii uvedomuje – na Slovensku totiž platí politický systém postupnej zodpovednosti, a teda ak by aj naozaj jedno ministerstvo mohlo za tisíce úmrtí, čo je pri najmenšom diskutabilné, tak by rovnakú vinu ako minister hospodárstva niesol i samotný premiér – ten ho totiž dosadil na ministerský post. A v tomto prípade by vina premiéra už bola vyššia ako vina samotného ministra hospodárstva, pretože premiér sa tvári, že o tejto vine za smrť tisícov vedel už pred mesiacom – a teda už mesiac nevymenil ministra, o ktorom veril, že je vinný z narastajúceho počtu usmrtení. Tým by sa podľa pravidiel slovenského politického systému premiér stal hlavným vinníkom všetkých úmrtí na Slovensku od decembra doteraz. Ktovie, ako by sa cítil, keby niekto zorganizoval tlačovku a na nej ho aj s farebnými grafmi obvinil z tisícov usmrtení? Zrejme by zasa obvinil Sulíka. A zrejme by sme sa nad tým všetci znovu pozastavili len na veľmi krátko, pretože táto latrína politickej komunikácie sa medzičasom u nás stala normou.]