Keď namiesto riešení počúvame obviňovanie a hľadáme vinníka
Denne nám zomierajú desiatky ľudí na následky koronavírusu, nemocnice sú preplnené nakazenými pacientmi a niektoré dokonca kolabujú, zdravotníci sú na pokraji svojich síl. Toto je len stručný opis bezútešného stavu na Slovensku za posledné dni a týždne. Napriek tomu táto katastrofálna situácia zjavne nie je dostatočným dôvodom, aby vláda konečne začala ťahať za jeden povraz.
Spor premiéra Matoviča a ministra hospodárstva Sulíka nás zamestnáva niekoľko týždňov. Hoci označenie ,,zamestnáva“ by sme skôr mohli nahradiť slovom zaťažuje, otravuje či až znechucuje. Páni si doteraz pravdepodobne plne neuvedomili, že pre občanov je v tejto situácii úplne nepodstatné, či má pravdu jeden alebo druhý. Najnovšie je to ďalšia zbytočná hádka o tom, kto je zodpovedný za objednanie antigénových testov značky RaPiGen, ktoré podľa pána premiéra „nezachytia nikoho a netestoval by nimi ani psa“. Pokiaľ je pán premiér presvedčený, že Sulík svojou nekompetentnosťou v oblasti objednávania antigénových testov spôsobil, že zomrel čo i len jeden človek, okamžite by mal vyvodiť z toho zodpovednosť a ministra hospodárstva odvolať. A to bez ohľadu na to, či by to znamenalo vystúpenie strany SaS z koalície, prípadne neskorší pád vlády (aj v prípade vystúpenia SaS z vlády by koalícia mala naďalej väčšinu v parlamente). Toľko k skutočnej „dôležitosti“ života človeka v ich očiach. A to som ešte pomenoval veľmi mierne, keďže počúvame z vyjadrení pána premiéra hrozivé čísla mŕtvych, za ktoré nesie zodpovednosť Sulík tým, že nezabezpečil testy a nebolo zorganizované celoplošné testovanie. Premiér nemôže odôvodňovať obavy z odvolania Sulíka pádom vlády a následným návratom bývalej politickej garnitúry a mafiánskeho štátu. Takto sa v ľuďoch môže opodstatnene vytvoriť pocit, že mu v skutočnosti ide iba boj o moc a politické body, kým ľudské životy sú na vedľajšej koľaji.
Možno by pomohlo pripomenúť im legendu o Svätoplukových prútoch. Sú snáď ľudia príliš hrdí na to, aby konečne držali spolu? Znamená snáď pre ľudí, ktorí od nás dostali mandát hovoriť v našom mene a našim hlasom, pocit víťazstva ich detského doťahovania sa viac ako tých niekoľko miliónov ľudí, ktorí sa na nich dnes spoliehajú? A nedokážu aspoň na chvíľu potlačiť vlastné ego ani kvôli záchrane ľudských životov?
