Denník N

Patríte k 54% Slovákom, ktorí súhlasia so zavedením všeobecného základného príjmu?

Výskum o sociálnych nerovnostiach ukázal, že vyše 50% populácie podporuje nejakú formu základného príjmu

Pandémia koronavírusu znovuotvorila diskusiu o zavedení všeobecného základného príjmu – pravidelnej finančnej dávky vyplácanej individuálne bez podmienok, či nutnosti práce – ako nástroja na prekonanie pandémiou spôsobených socio-ekonomických problémov a ochranou pred následkami budúcich nepredvídateľných udalostí.

Spomedzi správ súvisiacich s pandémiou a základným príjmom môžeme spomenúť napríklad plán španielskej vlády spustiť doposiaľ najrozsiahlejší experiment so základným príjmom, štúdiu OSN naznačujúcu, že zavedenie (aspoň dočasného) základného príjmu by v rozvojových krajinách spomalilo šírenie koronavírusu, či podporu myšlienky základného príjmu pápežom Františkom.

Nenechajme sa však zmiasť, záujem o všeobecný základný príjem nepredstavuje len dočasná mediálna pozornosť, ale dlhotrvajúca verejná a odborná diskusia. Súčasťou diskusie o realizovateľnosti základného príjmu sa stalo niekoľko vládnych experimentov (vo Fínsku, Kanade -Manitoba, USA – Aljaškazopár ďalších krajinách) a rad akademických štúdií, podľa ktorých základný príjem:

Nanešťastie, doposiaľ bolo vykonaná len hŕstka výskumov skúmajúcich názor verejnosti na všeobecný základný príjem, a aj tie sa na základný príjem pýtali v rámci tematicky širších výskumov. Jedným z nich bola v roku 2016 ôsma vlna medzinárodného komparatívneho výskumu ESS (European Social Survey), ktorej súčasťou bola otázka skúmajúca postoj k všeobecnému základnému príjmu.

Tohto výskumu sa, žiaľ, nezúčastnilo Slovensko, kvôli čomu sa nestalo súčasťou štúdií ako je napríklad táto, ktorá spozorovala nepriamo úmerný vzťah medzi rozvinutosťou sociálneho systému a podporou základného príjmu.

Napraviť túto chybu a vyplniť tak slepú škvrnu skúmania slovenskej verejnej mienky mal zaradením otázky skúmajúcej postoj slovenskej verejnosti v základnému príjmu výskum „Sociálne nerovnosti“ (viac informácií o výskume nájdete tu), realizovaný v rámci medzinárodného porovnávacieho výskumu ISSP (International Social Survey Programme).

Znenie zaradenej otázky bolo nasledovné:

Niektoré krajiny v súčasnosti zvažujú zavedenie tzv. univerzálneho základného príjmu. Predtým ako sa Vás spýtame, či by ste jeho zavedenie podporili alebo nie, uvedieme niekoľko informácií o tomto príjme. Univerzálny základný príjem spĺňa nasledovné charakteristiky:

    • Štát mesačne vypláca všetkým občanom sumu na pokrytie základných životných nákladov.
    • Príjem nahrádza mnohé iné sociálne služby a dávky.
    • Účel príjmu je zaručiť každému minimálnu životnú úroveň.
    • Každému je vyplácaná rovnaká suma bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie.
    • Ľudom zostávajú aj peniaze, ktoré zarobia v zamestnaní alebo z iných zdrojov.
    • Tento základný príjem je platený z daní.

Celkovo, boli by ste proti, alebo za to aby bol takýto príjem zavedený na Slovensku?

Výskum ukázal až 54%* podporu zavedenia nejakej formy všeobecného základného príjmu. Pri interpretácii však treba mať na pamäti, že dáta nemusia naplno odrážať realitu, nakoľko sociálno-ekonomické vnímanie respondentov mohlo byť v čase konania výskumu výrazne ovplyvnené, až skreslené prebiehajúcou pandémiou (a to aj keď sa Slovensko nachádzalo v relatívnom pokoji medzi prvou a druhou vlnou).

Výsledky sú to však zaujímavé – pre podporovateľov základného príjmu dokonca motivujúce – a patria k málu dátam skúmajúcim postoj k základnému príjmu, a preto si zaslúžia ďalšiu interpretáciu, napríklad cez pohlavie, dosiahnuté vzdelanie, či politické preferencie.

Základný príjem – nástroj na vyváženie neplatenej práce

Obe pohlavia prejavili vysokú – vyše päťdesiatpercentnú – podporu pre základný príjem; ženy však vyjadrili mierne vyšší (57%) záujem ako muži (51%). Vyšší záujem žien o základný príjem môžeme vysvetliť množstvom neplatenej práce (starostlivosť o deti, domácnosť, chorých a imobilných blízkych) vykonávanej drvivou väčšinou žien.

Zaťaženie žien neplatenou prácou sa počas pandémie kvôli prerušenej prezenčnej výučbe či starostlivosti o chorých blízkych zvýšilo, čo mohlo mať za následok narušenie, či úplne prerušenie ich pracovnej kariéry. Základný príjem tak touto optikou môžeme vnímať ako nástroj na zmiernenie rozdielneho zaťaženia neplatenou prácou a poskytnutie základu finančnej stability, ako aj slobody venovať sa doplnkovému vzdelávaniu, či iným aktivitám.

Všetci skupiny obyvateľstva – s jednou výnimkou – rozdelené podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania podporujú zavedenie základného príjmu, pričom najvyššiu podporu má u ľudí so stredoškolským vzdelaním bez maturity (65%). Spomínanú výnimku tvoria vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí najviac nesúhlasia (49%) so zavedením základného príjmu.Liberáli proti „peniazom zadarmo“

Nie je prekvapením, že priaznivci všetkých politických strán (analýza sa zameriava len na parlamentné strany) – opäť s jednou výnimkou – podporujú zavedenie základného príjmu. Výnimkou sú voliči strany SaS, ktorí s týmto sociálnym opatrením najviac nesúhlasia (51,5%).

Neprepadávajme však myšlienke, že základný príjem je „ľavicový výmysel.“ Zatiaľ čo „ľavica“ (zámerne používam úvodzovky, nakoľko ľavicovo-pravicová dichotómia je prekonaná) sa môže stotožniť s univerzálnosťou, nepodmienenosťou, znižovaním nerovností a podporou marginalizovaných skupín, „pravicu“ na základnom príjme môže zaujať jednoduchosť, znížená administratívna záťaž spojená s jeho distribúciou a okresanie štátnej byrokracie. Práve vďaka svojej ideovej nejednoznačnosti si nachádza priaznivcov naprieč politickým spektrom.Na záver treba pripomenúť, že výsledky výskumu, ani táto analýza nemajú byť argumentom pre zavedenie základného príjmu, ale nanajvýš nahliadnutím na názory slovenskej verejnosti na toto sociálne opatrenie a základom pre budúci výskum.

*Dáta boli pre vyššiu prehľadnosť zaokrúhľované.

Výskum CSES a ISSP Slovensko 2020 bol realizovaný stratifikovaným náhodným výberom na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 003 respondentov. Výskum sa realizoval v dňoch 9.6. až 31.8.2020 v rámci projektu APVV-18-0218 podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.