Denník N

Konflikt Matoviča a Sulíka z pohľadu profesionálneho zmierovateľa.

Trištvrte roka sme svedkami konfliktu Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Pre niekoho vítaná zábava, pre niekoho traumatizujúca skúsenosť a pre konkurentov vítaný argument do vojny o voliča. Najmä pre ľudí, ktorých napätá atmosféra vo vzťahu čelných predstaviteľov traumatizuje, môže byť užitočný pohľad profesionálneho zmierovateľa – človeka, pre ktorého sú konflikty denným chlebom.

Pandémia nám dáva zabrať. Už takmer rok trvajúci nápor zlých správ a opatreniami obmedzený prístup k radostiam škodia celej populácii. V tlakovom hrnci sa spolu s pandémiou varia súkromné a pracovné  problémy každého z nás. Niekomu stačí pridať už len málo, „kuchta“ tlak nevydrží a vybuchne. Na protestoch, v online diskusiách či vo vzťahu k blízkym. Tou poslednou surovinou pod pokrievkou môže byť práve konflikt medzi Matovičom a Sulíkom. Konfliktom sa venujem dlho. Dnes najmä tým na pracoviskách. Poznám príčiny ich vzniku, ich anatómiu, priebeh, emócie s nimi spojené i spôsoby riešenia. Aj konflikt medzi premiérom a ministrom považujem za nevyhnutnú súčasť života.

Skôr, ako sa na situáciu pozriem zo zmierovateľského pohľadu, dovoľte mi dve poznámky k tomu ako sa k nej postaviť.

1. Ide o vzťah dvoch úspešných politikov. Obaja majú veľký tábor svojich podporovateľov, ktorí sa cítia byť účastníkmi konfliktu. Prevzatie tejto roly je iracionálne. Nikto z nás, okrem Matoviča a Sulíka, nie sme jeho účastníkmi, ale iba pozorovateľmi. Môžeme prejavovať sympatie a antipatie, ale s nadhľadom a neangažovane. Tým aspoň trochu prispejeme k ukľudneniu verejného a online priestoru.

2. Ak patríte k tým, čo konflikt považujú za nežiadúcu patológiu vo vzťahoch a myslíte si, že sa im treba za každú cenu vyhnúť – nebojte, ste v poriadku. Najlepšie čo v súčasnosti môžete urobiť je, presmerovať svoju pozornosť na iné témy. Svojim pozorovaním výmenu názorov aj tak nijako neovplyvníte. Ak naopak patríte k ľuďom, ktorí konflikt považujú za prirodzený – aj vy ste v poriadku. Sledujte ho a diskutujte o ňom s ľuďmi, ktorí o to prejavia záujem. Vaše pozorovania a diskusie síce výmeny názorov medzi politikmi takisto neovplyvnia, ale môžu byť pre vás veľmi poučné. Opäť však pripomínam vyššie napísané – nezabudnite, že ste len pozorovateľmi.

Ako sa na konflikt pozerá profesionálny zmierovateľ?

Verejná výmena názorov medzi premiérom a jeho ministrom je nepochybne veľmi atraktívnou témou. Nesie v sebe napätie a nekonečné možnosti špekulovať o príčinách, účastníkoch, ich záujmoch, vine, nevine a ďalšom vývoji. Vzbudzuje verejné pohoršenie a dáva možnosť fandiť tomu svojmu.

Z odborného hľadiska je však oveľa dôležitejšie pátrať po príčinách a najmä hľadať riešenie.

O vzťahu Matoviča a Sulíka máme dostatok informácií. Spoločne vstupovali do politiky, spoločne pôsobili v opozícii a krátko i v koalícii – počas vlády Ivety Radičovej. V týchto obdobiach by sme vedeli nájsť veľa harmonického spolužitia i pár menej či viac závažných škrípaní. Sami aktéri označujú svoj vzťah „talianskym manželstvom“. Je dosť možné (ak by sme boli príliš horliví) , že by sme našli príčiny dnešného problémového vzťahu už kdesi tam. Od posledných volieb však žijeme novú realitu. Obaja sú členmi jednej vlády. To je samo o sebe úplne iná úroveň vzťahu ako spolužitie v (euro) parlamentných laviciach. Navyše, vymenili si úlohy. Ak v minulosti bol Sulík predsedom parlamentu, teda akoby nadriadeným Igora Matoviča, tak dnes je Matovič v pozícii premiéra akoby nadriadeným Richarda Sulíka. Aj tu možno špekulovať o príčinách súčasného konfliktu. Môžeme tiež špekulovať či za iskrenie môže pandémia a nesmierna zodpovednosť za ľudské životy a hospodárstvo. Táto zodpovednosť je totiž konfrontovaná s osobnostnými črtami, vlastnosťami, schopnosťami, skúsenosťami a spôsobmi komunikácie oboch predstaviteľov. Všetko sú to však len špekulácie. Je dosť možné, že ide o kombináciu všetkého spomenutého, alebo sa v ich vzťahu objavili nové eskalačné a akceleračné momenty. Na príčinu by celkom určite prišiel mediátor, alebo zmierovateľ spolu s nimi.

Aké sú možnosti riešenia?

Existujú tri spôsoby riešenia konfliktu. Aj keď si to neuvedomujeme, všetky tri používame úplne samozrejme pri bežných hádkach doma, v práci, alebo s priateľmi.

Prvým je rekonštrukcia. Pri nej sa rozprávame najmä o minulosti a retrospektívou sa snažíme hľadať, analyzovať a opravovať chyby a zároveň obnoviť to dobré. Tento spôsob je vhodný najmä vtedy, ak existuje záväzok, ktorý nás núti k nejakej forme ďalšieho spolužitia. Môže ísť napríklad o dieťa v partnerskom vzťahu, podiel vo firme v obchodnom vzťahu, alebo pracovná zmluva v pracovnoprávnom vzťahu. U Matoviča a Sulíka by takýmto záväzkom mohla byť Koaličná zmluva.

Druhým spôsobom je vyjednávanie o predmete sporu, alebo o pozícii vo vzťahu podľa princípu „niečo za niečo“ – transakcia. Takéto riešenie je možné vtedy, ak aktéri majú s čím „obchodovať“. Môže ísť napríklad o ústupky vo finančných nárokoch zamestnanca a pracovných podmienkach zamestnávateľa (nezvýšiš mi mzdu o 10%, ale iba o 5, ale budem pracovať kratšie), alebo o čas strávený s dieťaťom u rozvedených rodičov (u teba bude na Vianoce, u mňa na Veľkú noc), alebo o záujmy partnerov (ja dnes s tebou pôjdem do opery a ty zajtra so mnou na futbal) a pod.. Ak som správne zachytil z verejne dostupných informácií, práve o takéto riešenie sa premiér a minister už pokúsili. Vtedy, keď sa koncom minulého roka dohodli, že si nebudú navzájom odkazovať cez sociálne siete. Vyzerá to tak, že riešenie úspešné nebolo. Neznamená to však, že tento spôsob už nemožno opakovať a že už nemôže byť druhýkrát (tretí, štvrtý…) úspešný.

A tretím spôsobom je notoricky známa „hrubá čiara“ v odborných kruhoch známa ako transformácia. Na rozdiel od rekonštrukcie sa aktéri nesnažia opraviť záležitosti z minulosti  a na rozdiel od transakcie nevyjednávajú a neobchodujú. Konsenzuálne sa zhodnú na úplne novom nastavení vzťahov a začnú akoby odznovu. Tento prístup vyžaduje vytiahnuť všetkých kostlivcov zo všetkých skríň, pomenovať ich, raz a navždy ich „spáliť“ a už sa k nim nikdy nevracať. Takéto nastavenie nanovo sa dá využiť napríklad medzi  rozídenými partnermi, ktorí sa do seba znovu zaľúbia, alebo v opakujúcej sa projektovej a tímovej spolupráci či pri uzatváraní nových kontraktov. V prípade Matoviča a Sulíka by išlo o úplne nové nastavenie kvality vzťahu s jasným vymedzením „tanečného priestoru“. V určitom momente by to mohlo znamenať dokonca otvorenie Koaličnej zmluvy – s tým by ale museli súhlasiť aj ostatní koaliční partneri. O niečo podobné sa napríklad v poslednej Ficovej vláde (ne)úspešne pokúsil Andrej Danko. Pre oboch aktérov prichádzajú do úvahy aj extrémne transformačné možnosti – odchod Sulíka z pozície ministra, alebo celej SAS z koalície s nastavením podmienok prípadnej „tichej“ podpory rekonštruovanej vláde.

Konflikt Matoviča a Sulíka traumatizuje veľkú časť obyvateľstva, nabíja zbrane konkurencii, trvá naozaj veľmi dlho a odohráva sa vo veľmi nevhodnej dobe. Každému je už jasné, že schopnosti aktérov riešiť ho a vyriešiť sa rýchlo míňajú (alebo sa už minuli). Ak chcú s celou situáciou pohnúť, je načase pokúsiť sa angažovať nestranného, profesionálneho zmierovateľa. A ako v každom konflikte myslieť na „deň po“.

Teraz najčítanejšie

Michal Révay

Pôsobím ako preventista a intervent (konciliátor a facilitátor) zamestnaneckých vzťahov a lektor. V rokoch 2016 - 2019 som bol mediátor zapísaný v registri mediátorov MS SR.