List Igorovi M.
„Vôľa k pravde núti k otvorenosti, vôľa k moci k uzavretosti.“ 1.
Začal som slovami filozofa K. Jaspersa. Skúsim sa pozrieť na tieto slová optikou modernejšou a možno viac v intenciách riadenia štátu. Predstavujem si onú krabicu, to je to naše myslenie a nazeranie na svet, keď sa otvorí a my z nej obrazne povedané, vystúpime. Vidíme seba samých, svoje miesto. Možno aj svoje nedostatky v riadení. Teda možno uvidíme všetko viac v realite. Možno viac v pravde.
Na druhej strane, ak pomyselne ostávame v onej krabici, jednak strácame pravdivý a reálny pohľad na seba, na svoje realizovanie sa a rolu a jednak, sekundárne, budeme presvedčení, že pravdu vlastníme a že si ju otočíme na „svoj obraz“ kedykoľvek sa nám zachce. Inak povedané, že máme moc nad všetkým, a to len preto, mýliac sa, že si nenastavujeme zrkadlo pravdy.
Ako potom vyzerá taký predseda vlády, alebo parlament, či vláda v prenesenom význame filozofie Jaspersa? Ako zdanlivo dobre fungujúci stroj, navonok, a sebavedomý predseda vlády, ktorý je však po vzoru Andersena, „nahý“…
Vôľa, alebo túžba po moci je v nás, o tom niet pochýb, ostávame však v omyle, ak predpokladáme, že to nejde paralelne so skromnosťou a teda prerozdelením moci /medzi ostatných v tíme/. Respektíve, otvorením sa svetu /spoluprácou s inými stranami, odborníkmi, vedcami a pod. /Sulíkom…/
Vystúpime z krabice a zisťujeme, že moc môžu mať súčasne s našou mocou aj naši partneri, dokonca opozícia a že vo vláde nemusím mať moc iba ja, ako jej predseda, ale že moc môže a musí mať predsa celá vláda. Vlastne celý štát. Každý jeden človiečik v nej.
Možno tak nejako si môžeme vysvetliť a aplikovať myšlienky filozofa na našu súčasnosť a politické dianie…
A všimni si, Jaspers dáva do protikladu pravdu a moc, nie pravdu a klamstvo…
- Jaspers, K., „Malá škola filozofického myslenia.“ Bratislava: Kalligram, 2002.
zdroj obr.: Charlie Chaplin, ABA Journal
