Denník N

poľnohospodárstvo: na veľkosť pôdnych celkov majú zásadný vplyv aj malí farmári

Pred časom sa zverejnila štúdia, ktorá hovorila o veľkosti pôdnych celkov. Výsledky nie sú pre Slovensko lichotivé z pohľadu veľkosti pôdnych celkov a asi ani z pohľadu biodiverzity. Za stav vraj zodpovedajú hlavne veľkí užívatelia pôdy, lebo pestujú hlavne monokultúry. Existujú však databázy, ktoré toto tvrdenie čiastočne vyvracajú.

Článok Satelity ukázali, že sme európski rekordéri vo veľkosti polí s jednou plodinou vás odkáže na zdroj Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý je analytickou jednotkou ministerstva životného prostredia a v spolupráci s bieloruskou technologickou spoločnosťou OneSoil iného vyhodnocoval satelitné snímky krajiny. Výsledkom je, že plocha našich polí dosahuje v priemere až 12 hektárov, čo je trojnásobok európskeho priemeru.

zdroj: Inštitút environmentálnej politiky (IEP)

Jeden zo sľubov, ktoré sme počuli z dielne MPaRV bolo, že s veľkými poliami treba skoncovať, že aj to najväčšie pole bude môcť mať najviac 30 hektárov. Väčšie plochy budú musieť tuzemskí farmári porozdeľovať pásmi stromov, krov či aspoň tráv alebo vodnými priekopami. Je to celkom pochopiteľná požiadavka, ale jej komplexné riešenie nie je možné bez pozemkových úprav.

Stále panuje názor, že veľké slovenské polia sú predovšetkým pozostatkom kolektivizácie fariem do veľkých socialistických družstiev. Práve vtedy dochádzalo k rozorávaniu stromoradí a pásov krov medzi poľami. Nie je to celkom tak. Podľa leteckých snímok z 30-tych rokov bola poľnohospodárska pôda skoro rovnako a intenzívne využívaná. Na druhej strane však nedochádzalo k necitlivému sceľovaniu, ale vytvárali sa efektívne využívané poľnohospodárske pozemky (spočiatku sa jednalo viac menej o arondáciu).

zdroj: Jozef Urban, PPÚ Nýrovce – Benefity projektu pozemkových úprav, prezentácia

Podľa podkladov, ktoré sa nachádzajú na stránkach data.gov.sk sa priemerné výmery trocha líšia, asi o 5 hektárov. Ak za poľnohospodárske pozemky považujeme pozemky, na ktoré poľnohospodári žiadajú priame platby, tak ich priemerná výmera sa v rokoch 2017 až 2020 vyvíjala nasledovne:

rok priemerná výmera v hektároch počet parciel poznámka
2017 7,043 69 559 nebola povinnosť podávať žiadosti digitálne
2018 7,791 240 032
2019 7,374 252 640
2020 7,371 251 059

Odpoveď na otázku prečo je to tak, nám dá aplikácia GSAA, teda systém na podávanie žiadostí o priame platby. Žiadatelia si pomocou tejto aplikácie podávajú žiadosti tak, že v grafickej časti aplikácie si definujú plochy, ktoré zodpovedajú súčtom výmer nimi vlastnených, prenajatých parciel alebo parciel, ku ktorým vedia preukázať nejaký vzťah (hoci aj držbu). Poznamenávam, že aplikácia neskúma právny vzťah, v podstate postačuje len to, že užívateľ disponuje daným pozemkom (nerieši sa vzťah medzi parcelami registra C alebo E KN a parcelami, ktoré užíva). Žiadosť podáva užívateľ a určí si konkrétne hranice užívaných pozemkov. Na okraj treba poznamenať, že užívateľ vie, že nikoho nekrižuje alebo vie zistiť, či je niekym križovaný.

V predchádzajúcom odseku je kľúčové slovo „užívateľ a parcela“, teda z tohto pohľadu sú vo vyššie uvedenej tabuľke určené priemerné výmery týchto pozemkov. Ako sa však potom dopracujeme k priemernej výmere poľnohospodárskych pozemkov?

Celkový počet poľnohospodárskych pozemkov bol v roku 2020 celkovo 251 059 parciel, z nich je len 4500 väčších ako 60 hektárov a predstavuje asi 403 tisíc hektárov z celkovej výmery 1885 hektárov poľnohospodárskej pôdy v systéme LPIS. A tých poľnohospodárskych pozemkov nad 100 hektárov je len 1140. Tak kde sa nabrala priemerná výmera 12 hektárov poľnohospodárskych pozemkov? Tu je kľúčové slovo „satelitné snímky“. Aj keď zabudneme na presnosť a rozlišovaciu schopnosť systému vyhodnocovania, tak systém vyhodnocuje štatisticky rovnaké plochy, teda plochy, na ktorých sa hospodári rovnakým spôsobom. A teda sa dá predpokladať, že ich obrába jeden užívateľ. Veľký užívateľ tieto plochy nevie zväčšiť, lebo spravidla sú hranice blokov LPIS dané prírodnými (nie administratívnymi hranicami) a dá sa predpokladať, že využívajú znalosti a rešpektujú aj normy, ktoré sa týkajú protieróznych opatrení.

A tak jediné vysvetlenie sa skrýva v tých malých. Dá sa predpokladať, že mnohí malí užívatelia využívajú systém na maximum tak, aby sa veľkosťou produkcie nedostali nad limity dané zákonom, aby nemuseli aplikovať ekologické opatrenia a podobne. S týmto súvisí aj iný pohľad na štruktúru veľkosti fariem.

aplikácia GSAA, ak chcete niekomu sťažiť hospodárenie na pôde, tak to robte takto, zakreslite si každú druhú parcelu (lebo napríklad na nej máte väčšinu), ale užívanie ponechajte pôvodnému užívateľovi. znížite tým aj priemer poľnohospodárskych pozemkov

Dôvody väčšieho počtu parciel v aplikácii GSAA:

  • pozemky neužívam, ale poberám dotácie a užívateľa nechám užívať aj moje pozemky, dôvodom môže byť aj „vydieranie“ užívateľa
  • evidenčná a skutočná rozdrobenosť užívania neprispieva k efektivite poľnohospodárskej výroby
  • rovnakým spôsobom sa užívajú pozemky rodinných príslušníkov (ako jeden celok z pohľadu zo satelitu)

Myslím, že takéto zistenie by malo otvoriť možnosti kontroly a vytvorenie poriadku v užívaní pozemkov. Zo skoro 18000 užívateľov je skoro 10000 rôznych priezvisk a názvov spoločností. Užívateľov s rôznym priezviskom je a celkovým súčtom výmer do 150 hektárov je asi 2200 a zastupujú vyše 6100 užívateľov. Záver si spravte sami.

Ponúknem preto ešte dva závery: na takýchto užívateľov bude 30 hektárový limit krátky, z údajov GSAA sa nebude dať zistiť. Druhý záver je z inej oblasti: uvoľnenie niektorých ekonomických pravidiel súvisiacich s hospodárením na pôde a účtovníctvom (napríklad limity pre predaj z dvora) by zmenšili počet žiadateľov, zefektívnili a sprehľadnili systém evidencie, žiadostí o priame platby a iné formy projektových podpôr a samozrejme aj systémy kontroly. A spolu s pozemkovými úpravami, využitím §12a by prispeli k efektívnej podpore poľnohospodárov. Všetkých.

 

 

 

Teraz najčítanejšie