Denník N

Portugalsko a jeho nová geopolitika

Portugalsko so svojím novým územným plánom v oceáne naznačuje odklon od kontinentálnej Európy.

Portugalsko, ležiace na geografickej a politickej periférií Európy, sa skladá z troch rôznych území. Kontinentálne Portugalsko, ostrov Madeira a Azory, ktoré sú významné nie len z turistického pohľadu, ale je to aj dopravný uzol medzi Amerikou a Európou.

Portugalsko čelilo množstvu hospodárskych problémov, čo sa prejavilo najmä počas ekonomickej krízy od roku 2010. To prinútilo portugalskú vládu podpísať program záchrany EÚ a Medzinárodného menového fondu, vo výške 78 miliárd Eur. Z tohto programu vystúpili v roku 2014 po tom, ako zaznamenali ekonomický rast. V tomto období bol vypracovaný plán s názvom Mar-Portugal Plan, ktorý sa zameriava na podporu a rozvoj portugalského námorného hospodárstva v Atlantickom oceáne, pričom by bol otvorený európskym aj svetovým trhom. Portugalská vláda predpokladá, že tento plán by mohol zväčšiť ich ekonomiku až o 50%, ak by bolo jeho uskutočnenie úspešné.

Podľa Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982 sa teritoriálne vody Portugalska a jeho autonómnych oblastí rozprestierajú 12,2 námorných míľ (22,2 km) od pobrežnej čiary. V týchto vodách má Portugalsko úplnú zvrchovanosť nad vzdušným priestorom nad a pod hladinou vody. Naviac, Portugalsko ráta aj s využitím Výhradnej hospodárskej zóny, čo znamená, že na troch územiach Portugalska sa jeho zóna navyše rozprestiera na 200 námorných míľach (370,4 km) od pobrežia. Portugalská Výhradná hospodárska zona je piatou najväčšou v Európskej únií a dvadsiatou najväčšou na svete. V tejto zóne má Portugalsko výhradné právo na využívanie prírodných zdrojov pod morskou hladinou, ako je napríklad ťažba. More v tejto zóne Portugalsku nepatrí, a preto je v nej umožnený rybolov aj ostatným krajinám.

V roku 2009 vláda požiadala o predĺženie hranice kontinentálneho šelfu Portugalska z 200 námorných míľ od pobrežnej čiary,  až na 350 námorných míľ (648 km). OSN žiadosť stále spracúva, ale ak bude validovaná, Portugalsko by mohlo viac ako zdvojnásobiť svoje územie. To by sa zväčšilo na 3,8 milióna km2, ak by získalo ďalších 2,1 milióna km2 ako súčasť svojho kontinentálneho územia. OSN stále nerozhodla a výsledok má byť zverejnený v roku 2021.

Portugalsko by tým zdvojnásobilo územie, akým disponuje teraz. Taktiež by sa portugalská ekonomika odklonila od zvyšku Európskej únie a otočila by sa smerom do Atlantického oceánu. Suroviny, ktoré by vyťažilo z novonadobudnutého územia, si budú žiadať zmenu ekonomiky a vybudovanie infraštruktúry tak na pevnine, ako aj na ostrovoch.

Prvý polrok roku 2021 je Portugalsko predsedajúcou krajinou Európskej únie a určite by otázka plánu Mar-Portugal Plan mala byť otvorená. Zo zverejnených oblastí, ktorým sa chce Portugalsko venovať, nie je spomenutý jeho ambiciózny plán a odklon ekonomiky od pevninských štátov. Španielsko by sa malo aktívne zaujímať o Portugalský plán, keďže je v blízkosti jeho výsostných vôd. Rozšírenie Portugalského územia by znova oživilo dlhotrvajúci  španielsko-portugalský spor ohľadne teritoriálnych vôd pri ostrovoch Selvagens (Divoké ostrovy).

Portugalská snaha o dvojnásobné zväčšenie územia a zásadná ťažba v mori, ktorá by zmenila jeho ekonomiku, by mala vyvolávať väčšie otázky. Keďže Portugalsko predsedá Európskej únií, je aktuálne výborná príležitosť sa tomuto ambicióznemu plánu venovať na medzinárodnej úrovni. Portugalsko by sa mohlo stať prvou krajinou, ktorá by si takýmto legálnym spôsobom rozšírila svoje územie a to by mohlo podnietiť aj ostatné krajiny k podobnému činu. To by mohlo viesť k územným sporom, aké sme už v našich dejinách zažili.

 

Teraz najčítanejšie

Ľuboš Lietava

Autor je politológ, zaoberajúci sa zahraničnou politikou USA a regiónom Blízkeho východu.