Šanca

Pracovný stôl, klasika, miesto, kde trávim toľko času. „Nie vždy pracuješ,“ hovorí moja zákonitá, akoby mi chcela čosi vytknúť. Áno, ale tráviť čas v pracovni ma jednoducho baví. Hore na poschodí zastrčená v úplnom rohu domu, lepšie by som to nevymyslel, dal som na radu najlepšieho priateľa. Je z fachu, vyzná sa a dnes mu dávam za pravdu. Pri stavbe domu to nebolo až také jednoznačné, mal som výhrady. Sám neviem prečo.

Zmenilo sa to, odrazu to oceňujem a ďakujem Matúšovi, vymyslel to výborne. Je tu taký pokoj, nič viac si nemôžem želať. Manželke to trocha vadí, ale zvyká si. Napokon, nevyberie si. Kávička na stole položená kdesi v strede stola. Medzi vecami, presne ako to mám rád. Neporiadok, tak by to nazvala Nataša a dala by sa do činnosti nazývanej upratovanie. Nie, sem ju nepustím, toto je moje kráľovstvo a o neporiadku nemôže byť ani reči. Všetko sú to prepotrebné veci a ja sa v nich vyznám.

Niekoľkými pohybmi miešam kávu, ešte je teplá. Možno menej ako by som chcel, ale dokážem to zniesť. Len studenú nie, nechutí mi, akoby to ani nebola káva. Obrazovka počítača mi ponúka fotografie, mám ich tu niekoľko. Chrbát opriem o operadlo vysokej stoličky a zameriavam sa na ňu. Prezerám si ich jednu za druhou. Vysoká je, na ženu pomerne slušné, hovorí moje odborné oko. Vlasy polodlhé, ofina do čela. Celkom dobré k tvári, môže byť. Nohavicový kostým, sako rozopnuté, zvláštna póza.  Nepozdáva sa mi, idem na ďalšiu. Modrá halenka prehodená cez plecia, nohy poskladané kdesi pred sebou. Upijem si z kávy a vraciam sa k nej. Hm, ponáram sa do svojich myšlienok. Chcela byť sexi, povedal by som. Skúšam, dávam jej ďalšiu šancu. Neprichádza. To telo, vnímam na nej každú kosť, akoby sa predvádzali jedna pred druhou. Hľadám prsia, blúdim očami nižšie. Nič, skôr takmer nič, len kdesi v blúzke ukryté drobné, mierne vyvýšené bradavky. Ako dieťa.

Hľadím na ne a neverím vlastným očiam. Aj na kávu som zabudol. Vraj modelka, určite nie, neprichádza do úvahy. Hľadám slová, chcem byť citlivý, potrebujem neuraziť, skôr odporúčať. Len keby to bolo také jednoduché. Asi by sa mala najprv poriadne najesť, na začiatok by to stačilo. Možno potom…