Slovensko v medzinárodnom výskume, alebo ako sme sa (ne)zapojili do 7. rámcového programu

Nízka participácia slovenských vedcov v rámcových programoch vyvoláva množstvo otázok ohľadom stavu vedeckého ekosystému na Slovensku. Aká bola účasť Slovenska v žiadostiach a participácia v schválených projektoch 7. RP? Disponovala slovenská veda v rokoch 2007-2013 ekonomickým a ľudským potenciálom, ktorý by umožňoval vyššiu participáciu v siedmom rámcovom programe? Aké sú hlavné faktory a prekážky ovplyvňujúce účasť Slovenska v rámcových programoch? Na tieto otázky sme sa rozhodli zodpovedať 7 rokov po skončení programu v novej analýze, ktorú sme nazvali Slovensko v európskom výskumnom priestore I. Analýza účasti SR v 7. rámcovom programe EÚ.

Dominancia starých členských štátov EÚ v zapájaní sa do 7. rámcového programu EÚ je nesporná. Dokazujú to relevantné databázy a štatistiky. Každá z veľkých európskych krajín ako Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko a Španielsko žiadala viac ako 25 mld. € a zaznamenala viac ako 50 tis. účastí. Nemecko, V. Británia, Taliansko, Francúzsko a Holandsko získali  spolu viac ako 65% financií 7. RP. Je evidentné, že nové členské krajiny EÚ ťahali v tomto smere za kratší koniec, pričom viaceré štúdie poukázali na nízku zapojenosť týchto krajín. Stojí za tým ich menšia aktivita, nízka kvalita predložených návrhov, nízka úroveň medzinárodného networkingu, slabá výskumná infraštruktúra, národný systém riadenia výskumu, alebo nebývalé možnosti financovania vedy zo štrukturálnych fondov? Slovensko žiadalo 724 mil. € v 2 715 zapojených účastiach. Pri prepočte na ukazovatele ako počet výskumníkov krajiny, výška národných výdavkov na výskum a vývoj, výška HDP, alebo počet obyvateľov krajiny sme skončili spomedzi európskych krajín na posledných priečkach, pričom podľa korelácií týchto ukazovateľov s intenzitou zapájania sa do výziev mala byť naša aktivita 2-3 násobne vyššia.

Nasledovný graf zobrazuje prepočet žiadaného príspevku a počtu účastí na počet výskumníkov v európskych krajinách.

Z grafu je zrejmé, že najaktívnejší boli vedci na Cypre, Grécku a Írsku. Cyprus bol tiež najaktívnejší aj čo sa týka počtu účastí v konzorciách na 1 000 výskumníkov. Na druhej strane najmenej aktívne krajiny boli Litva, Česká republika a Slovensko. Z pohľadu participácie účastí v žiadostiach patrili medzi najhoršie krajiny Česko, Francúzsko a Nemecko. Príčinou nižšieho zapojenia výskumníkov v týchto krajinách mohol byť ich rozvinutejší národný systém podpory výskumu a inovácií, ktorí im umožnil ľahší prístup k financovaniu VaV aktivít. Slovensko bolo treťou najhoršou krajinou. Na jedného výskumníka sme žiadali 42 805 €. V počte celkových účastí na 1 000 výskumníkov sme boli piaty od konca so 160 účasťami. Úspešnosť projektových návrhov v rámcových programoch EÚ nie je vysoká a schválených je asi 1/5 z podaných projektov. Celkovo bolo úspešných 138 tis. participácií, 25 tis. projektov a schválený príspevok vo výške 45 mld. €. Slovensko dosiahlo 499 participácií v 391 projektoch a získaný príspevok 76 mil. €. Dosiahli sme 18,4% úspešnosť v prípade participácie a 10,5% úspešnosť v prípade získaného príspevku. Vyššia úspešnosť v prípade počtu participácií však skresľuje skutočný problém postavenia našej krajiny v projektoch. Podiel slovenských participantov na príspevku v projektoch totiž predstavoval iba 4,08%. Obdobne podiel koordinátorov na počet účastí bol pri Slovensku nízky (8%). Ako je vidieť z ďalšieho grafu, objem získaných finančných prostriedkov na jedného výskumníka bol 3,5 násobne nižší ako je priemer EÚ a 1,5 násobne menší ako je priemer krajín EÚ12.

Najúspešnejšou krajinou na počet výskumníkov bol Cyprus, kde v tejto krajine v priemere participoval v niektorom z projektov 7. RP každý tretí výskumník. Druhým najúspešnejším bolo Holandsko a tretím Švajčiarsko. Z pohľadu počtu účastí bola na druhom mieste Malta a nasledovalo Estónsko. V porovnaní participácie Slovenska máme v priemere na 1 000 výskumníkov 29 participácií, pričom priemer EÚ je až 47 participácií. V tomto porovnaní sme skončili aj hlboko pod priemerom EÚ12 – 39 participácií.

Zaujímavým zistením je skutočnosť, že na Slovensku bol najúspešnejší súkromný sektor, ktorý k svojmu potenciálu až dvojnásobne využil ponúkané možnosti a svojou aktivitou tak výrazne predbehol akademický sektor univerzít a výskumných ústavov.

Hoci od roku 2010 má podiel výdavkov na vedu stúpajúci trend, z hľadiska finančných zdrojov patrí slovenský národný systém podpory výskumu stále k najslabším v rámci EÚ, pričom hlavný zdroj financovania u nás tvoria štrukturálne fondy. Ide o paradoxnú situáciu, nakoľko slovenská veda je na týchto prostriedkoch bytostne závislá, avšak implementácia štrukturálnych fondov je administratívne veľmi náročný proces, ktorý odoberá vedcov o množstvo času na úkor realizácie vedeckých činností. Slovenskí vedci sa v rokoch 2007-2013 vo výraznej miere sústredili práve na projekty Operačného programu Výskum a vývoj. V tej dobe totiž poskytol dovtedy nebývalé možnosti financovania, a to najmä za účelom vybudovania modernej výskumnej infraštruktúry. Schválená výška nenávratného finančného príspevku pre výskumné projekty (t. j. bez výziev na budovanie infraštruktúry vysokých škôl a zriadenie útvarov na ochranu duševného vlastníctva) predstavovala 1,08 mld. €, z čoho výdavky na obstaranie výskumnej infraštruktúry predstavovali cca 60 – 70%, t.j. odhadom asi 800 miliónov €. Túto veľkú príležitosť si tak naša veda  nechcela nechať ujsť, čo ešte umocňovala pomerne vysoká, cca 50% úspešnosť podaných žiadostí. Výzvy 7. rámcového programu sa tak pre slovenských výskumníkov v tom čase stali druhoradé. To potvrdzuje aj nižšie znázornený graf z ktorého je zrejmé, že najväčšia zapojenosť do 7. rámcového programu bola v prvom roku jeho implementácie, keď ešte neboli vyhlásené výzvy z operačného programu Výskum a vývoj. V roku 2008 sa však vyhlásili prvé výzvy z operačného programu  a v tomto, ako aj následných dvoch rokoch, výrazne poklesol záujem slovenských vedcov o výzvy 7. rámcového programu.

Celú analýzu Slovensko v európskom výskumnom priestore I. Analýza účasti SR v 7. rámcovom programe EÚ si môžete prečítať na našom webe.

Peter Štofko, senior analytik

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.