Denník N

L. de Chirico: Pápežstvo (Čitateľský denník 2/2021)

„V roku 1543 teologická fakulta v Sorbone vydala dvadsaťpäť článkov, ktoré museli uchádzači o štúdium podpísať ako prísahu vernosti katolíckej cirkvi. V nasledujúcom roku Kalvín napísal vyvrátenie tohoto zhrnutia katolíckej doktríny vo svojom Articuli a facultate sacrae theologiae parisiensi (…)

Kalvín vo svojej reakcii tvrdí, že zatiaľ čo Písmo často hovorí o Kristovi ako o hlave cirkvi, nikdy tak nerobí v súvislosti s pápežom. Jednota cirkvi je založená na jednom Bohu, jednej viere a jednom krste (Ef 4, 4), ale nikde sa nenachádza zmienka o tom, že je potrebný pápež, aby cirkev bola cirkvou.

Okrem toho, v zoznamoch služieb a úradov v cirkvi Pavol nič nehovorí o prítomnom alebo budúcom pápežstve. Peter bol Pavlovým spolupracovníkom, nie jeho pápežovi-podobným vodcom. Všeobecným (univerzálnym) biskupom cirkvi je len Kristus sám. K tomuto biblickému argumentu o Kristovom vodcovstve Kalvín pridáva historické odkazy na spisy cirkevných otcov, ktoré podporujú rovnaký novozmluvný pohľad.“

Leonardo de Chirico, ktorého záľubou je čítanie pápežských encyklík, prednáša historickú teológiu v Padove, zároveň je kazateľom evanjelikálneho zboru Breccia di Roma. Problematike rímskeho katolicizmu sa dlhodobo venuje na akademickej pôde, čo vidno aj na Pápežstve — skúma v ňom jeho korene, históriu od počiatkov, cez protireformáciu, modernu až po ekumenické hnutie, pozastavuje sa aj nad odkazom Druhého vatikánskeho koncilu.

Rozoberá pápežské symboly a tituly (nikdy som si neuvedomil, že pápež je v súčasnosti jediný náboženský vodca, ktorý je hlavou štátu s vlastnou, aj keď skôr symbolickou, armádou) a hodnotí pôsobenie posledných troch pápežov. Robí to, samozrejme, z protestantskej pozície, a dotýka sa aj tradičných biblických argumentov, na základe ktorých je tento úrad kritizovaný.

S vreckovými sprievodcami, medzi ktorých patrí aj Pápežstvo, to je tak trocha ošemetné — na malom priestore kabelkového formátu sa vám snažia častokrát vysvetliť aj veľmi komplexné témy, čo nevyhnutne vedie k mnohým skratkám a zjednodušeniam. Samotný obsah pritom môže byť výborný, ale vzhľadom na obmedzený priestor sa autor stále ponáhľa, aby vám osvetlil ešte toto, pripomenul tamto a nadhodil sto ďalších navýsosť zaujímavých odbočiek.

Pri Chiricovej knihe som to cítil najmä na dvoch miestach — pri hodnotení služby Jána Pavla II., Benedicta XVI. a Františka, a biblickej analýze známych slov „Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“. Obidve časti by si zaslúžili oveľa väčší priestor, pretože sú podané až príliš skratkovito.

Knihu teda môžete brať ako také ľahké predjedlo pred hlavným štúdiom, záver knihy poskytuje dostatočné množstvo odkazov na ďalšiu literatúru. Malým problémom však je, že ani jedna z týchto kníh zatiaľ nevyšla v slovenčine. Čo je, aspoň u mňa, tak trocha malér.

L. de Chirico: Pápežstvo
Vivit, 2020
120 strán
*
70 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.