Najznámejšia advokátka
Jej prípad prináša aj jedinečné poznatky o osobnej skúsenosti klientov, ktorým radila. Rodička, majiteľ baru najlepšie vedia, ako dopadli, keď sa nechali viesť jej radami. Lebo raz vidieť (zažiť) je lepšie ako stokrát počuť.
Pôvodne som na túto tému nechcela reagovať.
Ale nedá mi nepripojiť pár postrehov, pretože téma slobody prejavu a myslenia naráža na toľko diskutované nebezpečenstvá šírenia dezinformácií. Odkrýva jeden zo skrytých cieľov šíriteľov – rozhýbať masy a získať si popularitu pre osobné ciele.
Vie nám dať niečo pozitívne prípad najznámejšej advokátky, ktorá sa stala známou vďaka svoju prístupu k výkonu advokátskej praxe, ktorý jej vyniesol pozornosť médií, a veľkú, aj keď negatívnu, reklamu ?
Jej urputný boj za určité „hodnoty“ a stavanie barikád zaujali svojou „statočnosťou“ mnohých a podarilo sa jej upútať množstvo ľudí na sociálnych sieťach a v rôznych médiách s rovnakou krvnou skupinou. Čoskoro (dosť rýchlo) získala v tejto komunite postavenie lídra.
Nielen nás všetkých, ale aj samu seba presvedčila o tom, že spôsob komunikácie, ktorý zvolila je úspešný. A to do tej miery, že sa rozhodla založiť si politickú stranu.
Strhujúci, emotívny výstup, boj proti štruktúram, systému, bombastické odhalenia predložené ešte bombastickejšie. Autentický prejav na verejnosti bez zábran. Hrubé výrazy, nepriateľské útočné postoje a podrazy v priamom prenose. Zakončené otvoreným provokačným postojom, NO A ČO VY TERAZ NA TO ?
Jeden politik aplikáciou týchto metód vyhral voľby.
Iný politik, tiež uvažujúci o založení vlastnej ľavicovej strany, púta pozornosť na sociálnych sieťach hrubými výrazmi, nadávkami na tých, ktorých kritizuje ( hoci sám to označuje za jediné adekvátne pomenovanie) a svoje počínanie obhajuje tým, že na ľudí teraz zaberá toto, lebo slušnosť vnímajú ako slabosť.
Súčasne sľubuje, že jeho cieľom v skutočnosti je a bude, potom, ako sa dostane do veľkej politiky, zmeniť tieto nekultúrne spôsoby ( o ktorých mimochodom hovorí, že mu nie sú vlastné).
Naozaj ? Aj pán premiér spočiatku hovoril, že tu budeme mať tú najlepšiu vládu, akú Slovensko kedy malo.
Faktom je, že to a ako sa tu vládne teraz, Slovensko ešte nezažilo. Ale všetko je raz prvý raz. Lenže raz a stačilo, alebo raz a navždy ?
Ale záverom.
Naozaj je naša spoločnosť na tom takto, že nás tak neodolateľne priťahuje absolútne dno ? Sme už tam ? Alebo, ako navrhuje politik, dno je fajn východisko, lebo sa máme od čoho odraziť ?
Len aby tieto úvahy nezlyhali na tom, že (ako sa na vlastné oči presvedčujeme) zatiaľ tu nebolo dno, ktoré by sme nevedeli preraziť.
