Denník N

Sčítania obyvateľov za éry Československa – 20. storočie

V rámci textu sú čitateľom predstavené cenzy z éry Československa. Nejde o ich detailný popis, ale len ich krátke zhrnutie. Cieľom je, aby sme aj ukázali, že tak ako sa menil cieľ, účel, rozsah a metódy zisťovania a spracovania výsledkov pri cenzoch v 20.storočí, tak sa mení a vyvíja aj cenzus v 21. storočí. A práve cenzus 2021, ktorý nás pravdepodobne čaká za mesiac bude novým použitím registrov – evidencii štátu. Čo to znamená? Že sa poslúchli výzvy odbornej verejnosti a tak sa Vás už nebudú pýtať na údaje, ktoré má štát k dispozícii (a spĺňajú kvalitatívne požiadavky).

Prvé československé sčítanie

V roku 1918 po skončení 1. svetovej vojny a rozpade Rakúsko – Uhorska vzniká Československá republika. Začína sa nová éra tzv. samostatných česko-slovenských sčítaní. V roku 1919 bol zriadený Štátny úrad štatistický ako ústredný orgán štátnej štatistiky. Jeho úlohou bolo vykonávať celoštátne štatistické zisťovania. Jedným z nich bolo aj sčítanie obyvateľov.

Ako sme už uviedli vyššie, na území bývalého Československa sa ešte pred jeho  vznikom konali sčítania každých desať rokov. Podľa monarchistickej tradície bolo sčítanie „naplánované“ aj v roku 1920. Neuskutočnilo sa však, pretože Štátny úrad štatistický sa pri príprave sčítania dostal  do komplikácií: nebolo presne vymedzené a dohodnuté územné členenie a hranice štátu, chýbal nový zákon o sčítaní (zákon č. 256/222 Zb. bol prijatý až 08.04. 1920) a pod. A tak sa samotný cenzus uskutočnil až k dátumu 15. február 1921. Spolu so sčítaním obyvateľov sa uskutočnil aj súpis bytov v mestách nad 20 tisíc obyvateľov. Výsledky na rozdiel od cenzov, ktoré sa konali pred vznikom Československej republiky, boli spracované a prezentované v rozhodujúcom čase sčítania za prítomných a nie bývajúcich obyvateľov. Asi za najdôležitejšiu otázku na sčítacom formulári označujú doboví demografi údaje o národnosti. Odpovede na ňu mali potvrdiť oprávnenosť vzniku Československej republiky, teda jej samostatnosť a suverenitu. Pri tejto otázke v porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami došlo k zmene metodickej definície pojmu „národnosť“. Kým pri sčítaniach za čias monarchie sa národnosť zisťovala nepriamo podľa jazyka (v Rakúsku od roku 1880 na základe už spomínaného „obcovacieho jazyka“ a v Uhorsku na základe materinského jazyka), pri sčítaní v roku 1920 sa prijala definícia, podľa ktorej sa národnosť chápala ako „kmeňová príslušnosť, ktorej vonkajším znakom je väčšinou materinský jazyk“. Touto definíciou sa malo predísť tomu, aby boli príslušníci slovenskej a českej národnosti v menšinovej pozícii oproti nemeckej národnosti. Fakt, že obyvatelia sa k národnosti prihlasovali na základe kmeňovej príslušnosti, sa odzrkadlil aj v navýšení počtu ľudí so židovskou a rómskou národnosťou a to aj napriek tomu, že títo obyvatelia hebrejským a rómskym jazykom nehovorili. Zaujímavosťou pri zisťovaní národnosti bolo aj to, že sa obyvatelia sa mohli prihlásiť k československej národnosti, ale zisťovala sa aj príslušnosť k slovenskej a českej národnosti samostatne.

Konečné výsledky prvého samostatného československého sčítania ľudu boli rozsiahlo publikované. Výsledné údaje sa stali súčasťou siedmich zväzkov edície Československá štatistika. Bol vydaný aj prvý Štatistický lexikón obcí v Republice československej, osobitne za Slovensko, Čechy, Moravu a Sliezsko, ktorý sa stal základom pre všetky neskoršie vydávané lexikóny. Spracovanie získaných údajov sa uskutočnilo na Powersových diernoštítkových strojoch [10]

Obrázok č. 1: Powersov diernoštítkový stroj

 Druhé československé sčítanie

Toto sčítanie ľudu sa uskutočnilo podľa zákona č. 47/1927 Sb. a rozhodujúcim okamihom sčítania bol 1. december 1930. Základné metodologické predpoklady boli prevzaté zo sčítania v roku 1921 (najmä kvôli neskoršej porovnateľnosti získaných údajov). Samotné sčítanie bolo rozšírené o niekoľko nových zisťovaných skutočností. Za  najvýznamnejšiu novinku na sčítacom formulári možno považovať zisťovanie fertility[i] u žien. Československo bolo jednou z troch krajín v Európe, kde sa tento demografický jav zisťoval. Toto malo veľký význam pre skúmanie reprodukcie obyvateľov žijúcich na území Československa. Prvýkrát boli aj podrobnejšie zisťované a spracované údaje za domácnosti, rodiny a manželstvá[10]. Ďalšou novou skutočnosťou zisťovanou pri tomto sčítaní bolo zisťovanie predchádzajúceho bydliska (ale len vtedy, ak sa obyvateľ nesčítaval v obci svojho narodenia – v rodnej obci). Týmto sa sledovala migrácia obyvateľov a teda celkový  priestorový pohyb obyvateľstva po území štátu.

Veľká zmena nastala aj v metodologickom vysvetlení a chápaní národnosti. Ako sme  uviedli vyššie, v roku 1921 bola národnosť chápaná ako príslušnosť k určitému kmeňu. Teraz pri sčítaní ľudu v roku 1930 ako uvádzajú Horecký a Kováčová (2001, s. 16) sa národnosť „spravidla zapíše podľa materinského jazyka“[10]. Toto rozhodnutie, ako ďalej píšu, bolo významnými demografmi kritizované a títo sa prikláňali k názoru, aby sa pri sčítaní zisťovali obidve, t. j. aj národnosť, aj materinský jazyk. Toto odporúčanie sa opakovalo pri každom neskoršom sčítaní [10], ale do dotazníku sa tento údaj (otázka) dostal po prvý raz až pri sčítaní v roku 1970 .

Ďalšie významné oblasti – témy, ktorými sa zaoberalo sčítanie je gramotnosť obyvateľstva, otázky na telesné postihnutia, povolania, vedľajšie povolania a pod.

Podobne ako v roku 1921 bol spolu so sčítaním ľudu uskutočnený aj cenzus bytov, avšak len v obciach a mestách, ktoré mali viac ako desaťtisíc obyvateľov. V týchto bytoch však bývala len približne 1/5 celkového počtu obyvateľov v Československu a teda tieto výsledky neboli veľmi reprezentatívne.

Spracované údaje zo sčítania boli prezentované v ôsmich zväzkoch Československej štatistiky.

Sčítanie ľudu v roku 1930 bolo ako uvádza Horecký a Kováčová z hľadiska obsahového ako aj z hľadiska spracovania, vyhodnotenia a publikovania výsledkov na veľmi vysokej úrovni. Pomerne široký publikačný systém  s hlavnými výsledkami sčítania bol doplnený podrobnou dokumentáciou všetkých fáz sčítania, čím poskytuje neoceniteľné informácie a vysvetlenia dôležitých skutočností o sčítaní ako takom[10].

Nasledujúce sčítanie v roku 1940 prekazila 2. svetová vojna. Ďalšie sčítanie sa uskutočnilo až k 4. októbru 1946 na Slovensku a k 22. máju 1947 v českých krajinách[vi].  Obidve tieto sčítania monitorujú povojnové stavy obyvateľov na území opätovne vzniknutej Československej republike. Tým, že sa v roku 1940 sčítanie obyvateľov neuskutočnilo a celé Československo bolo pred dôležitými spoločenskými, politickými a hospodárskymi zmenami, potreba nových údajov o stave spoločnosti bola vysoko aktuálna. Čakať na sčítanie ľudu v roku 1950 by bolo  príliš neskoro.

Obidva tieto cenzy sa po organizačnej aj metodickej stránke uskutočnili nezávisle na sebe. Na Slovensku sa štatistický úrad týmto cenzom snažil zistiť údaje len o prítomných civilných obyvateľoch, v Čechách, na Morave a v Sliezsku o všetkých v čase sčítania prítomných obyvateľoch. Obidva tieto cenzy mali rozličné ciele. Kým  na Slovensku sa snažili cenzom získať informácie o pracovných silách a presnejšie monitorovať evidenciu zásobovania obyvateľov, v českých krajinách sa sčítanie zameralo na získanie podkladov na prípravu systému národného poistenia. Výsledné dáta z týchto cenzov zaplnili značnú medzeru v údajoch, ktorú spôsobila druhá svetová vojna. Napriek tomu, že ciele cenzu boli v mnohom rozdielne a aj dáta, ktoré sa v ňom získali, boli z dnešného hľadiska značne obmedzené, na vtedajšiu dobu mali veľkú informačnú a štatistickú hodnotu.

 Československé sčítanie ľudu 1950

Prvé celoštátne povojnové sčítanie v Československej republike sa konalo k  1. marca 1950 a v mnohých otázkach nadväzovalo na sčítanie ľudu z roku 1930. Vyznačovalo sa však aj viacerými novinkami, ktoré sa v predchádzajúcich sčítaniach neobjavili a ani následné, neskoršie sčítania už tieto dáta neobsahovali.

Asi najvýznamnejšou novinkou bolo, že k cenzu ľudu sa pripojil aj súpis domov a bytov na celom území vtedajšieho Československa. Okrem týchto súpisov sa vykonával aj súpis priemyselných a živnostenských podnikov a súpis poľnohospodárskych podnikov.

Sčítanie v roku 1950 bolo posledné, ktorého výsledky boli spracované a publikované za  prítomné obyvateľstvo v rozhodujúcom čase sčítania. Išlo na dlhý čas aj o posledný cenzus, v ktorom sa zisťovala príslušnosť obyvateľov k cirkvám a náboženským spoločenstvám. Toto sa zmenilo až pri sčítaní v roku 1991, keď bola táto otázka opätovne vrátená do sčítacieho formulára.

Veľmi výraznou zmenou v porovnaní s cenzom v roku 1930 bola nová definícia národnosti. Ako sme už vyššie spomínali, pri sčítaní v roku 1930 sa národnosť „spravidla zapíše podľa materinského jazyka“, teraz pri sčítaní v roku 1950 sa národnosťou rozumela príslušnosť k národu, s ktorým je sčítaný jedinec kultúrnym a pracovným spoločenstvom vnútorne spojený a ku ktorému sa jedinec na základe svojho slobodného rozhodnutia hlási [10].

Jedným zo základných cieľov tohto sčítania bola aj vnútorná mobilita obyvateľstva: odsun nemeckého obyvateľstva, reemigrácia, nové rozmiestnenie a presídlenie stoviek tisícov osôb, a to najmä do českého pohraničia, na juh Slovenska a pod.

Ako uvádzajú Horecký a Kováčová, ciele sčítania v roku 1950 neboli v plnom rozsahu splnené. Podcenila sa náročnosť spojenia niekoľkých súpisov v jedinú akciu (najmä súpis závodov), kapacitné možnosti, najmä spracovateľské i možnosti finančné [10].

Spracované výsledky boli zverejňované postupne ako neverejné údaje v prísne obmedzenom počte výtlačkov v rokoch 1957 – 1958. K sprístupneniu celkových výsledkov širokej verejnosti  došlo až začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia.

 Československé sčítanie ľudu 1961

Nová etapa československých cenzov sa datuje 1. marcom 1961. Výsledky tohto cenzu boli vzájomne poprepájané za obyvateľov, domy aj byty. Toto prepojenie prinieslo úplne novú kvalitu  vstupných aj výstupných dát a výrazne rozšírilo možnosti ich využitia[12].

Novinkou tohto sčítania bolo aj to, že údaje za obyvateľa sa spracúvali podľa trvalého bydliska obyvateľa, boli spracovávané podľa toho, kde mal daný obyvateľ trvalé bydlisko, teda podľa miesta trvalého bydliska. V tejto súvislosti možno spomenúť aj nové metodické vymedzenie pojmu „domácnosť“. Na svoju dobu veľmi progresívnu koncepciu cenzových domácností vychádzajúcu z bázy rodinných vzťahov a podrobné spracovanie údajov významne rozšírilo informácie o štruktúre rodín a domácností, o veľkosti rodín, o počtoch a zložení neúplných rodín so závislými deťmi, o rozsahu viacgeneračného súžitia aj o spôsobe a podmienkach bývania[13].

Ďalšie novinky pri sčítaní 1961: údaje o dochádzke do zamestnania (medzi okresmi a mestami), údaje o novej sociálnej skupine družstevných roľníkov, podrobné údaje o úrovni školského vzdelania podľa vekových skupín a pohlavia a pod.

Pri porovnaní predošlého sčítania s týmto, si nemožno nevšimnúť rozsah publikovaných výsledkov i analytického využitia získaných dát. Tieto publikácie boli prezentované nielen v celoštátne, ale aj na úrovni krajov a okresov. Spomeňme napríklad v roku 1965 v náklade 5000 výtlačkov na celonárodnej úrovni vydanú publikáciu „Vývoj spoločnosti ČSSR v číslach“ s podtitulom „Rozbory výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov“ alebo v roku 1966 vydaný „Štatistický lexikón obcí ČSSR 1965“.

Československé sčítanie ľudu 1970

Sčítanie ľudu v roku 1970 sa uskutočnilo po deviatich rokoch, čím sa sčítanie vrátilo do desaťročia končiaceho sa nulou. Rozhodujúcim okamihom sčítania bol 1. december roku 1970.

Celá metodická príprava sa vykonávala podľa medzinárodných odporúčaní  (podobne ako aj v iných krajinách).  Išlo o odporúčanie Európskej hospodárskej komisie, Konferencie európskych štatistikov a Stálej komisie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci pre štatistiku (určovala minimálny rozsah zisťovaných dát a metodológiu ich spracovania). I keď základom a východiskom tohto sčítania  zostalo kvalitatívne poňatie sčítania z roku 1961, sčítanie ľudu v roku 1970 prinieslo niektoré nové aspekty a prístupy, najmä v oblasti spracovania získaných dát.

Do sčítania boli po novom zaradené rodné číslo, štátna príslušnosť a v rámci zisťovania dochádzky do zamestnania, školy určenie jej frekvencie, vzdialenosti, času trvania cesty a najčastejšie používaného dopravného prostriedku. Dôležité bolo sledovanie chceného alebo nechceného spolužitia cenzových domácností v jednom byte a ďalej vybavenie domácností niektorými predmetmi dlhodobého užívania. Podobne sa prvýkrát spracúvali výsledky za tzv. základné sídelné jednotky[x], t. j. sídelné lokality vo vidieckom osídlení a urbanistické obvody vo vybraných mestách.

K významným zmenám došlo aj v technológii použitej pri spracovaní získaných údajov. V tomto roku sa končí v československej štatistike použitie diernoštítkových techník spracovania dát a začína sa éra centrálneho spracovania dát na veľkokapacitnom sálovom počítači CDC 3300 (v tom čase to bol najväčší sálový počítač v ČSSR).

Obrázok č. 2: Počítač CDC 3300

Takéto centralizované automatizované spracovanie získaných dát umožnilo štatistikom triedenie a kombináciu dát, čo zlepšilo ich informačnú hodnotu a využiteľnosť výsledkov zo sčítania. Tento fakt ovplyvnil v pozitívnom zmysle slova aj publikovanie údajov zo sčítania  v rôznych oblastiach hospodárskeho a spoločenského života. Z mnohých publikovaných dát spomeňme aspoň publikácie  „Vývoj spoločnosti ČSSR v číslach“ (vydané v roku 1975 Federálnym štatistickým úradom v celkovom náklade 4 tisíc výtlačkov) a „Štatistický lexikón obcí ČSSR 1974“.

Obrázok č. 3: Magnetické páskové jednotky počítača CDC 3300

Sčítanie bolo spojené s dvojpercentným výberovým zisťovaním v domácnostiach, s tzv. mikrocenzom, ktorého základným cieľom bolo zistiť diferenciáciu v príjmovej úrovni rôznych skupín obyvateľstva a niektoré ďalšie stránky rozvoja ich životnej úrovne[10].
Československé sčítanie ľudu 1980

Posledné sčítanie pred rokom 1989 sa uskutočnilo k 1. novembru 1980. V mnohom bolo toto sčítanie identické so sčítaním v roku 1970. Noviniek nebolo príliš veľa. Asi za najdôležitejšiu možno požadovať prehlbovanie dát o plodnosti žien, triedenie základných sídelných jednotiek podľa jednotlivých typov a veľkostí a pod.

V rámci sčítania ľudu 1980 sa opätovne uskutočnil „Súpis obyvateľov cigánskeho  pôvodu“. Kvôli neskoršej zmene pohľadu na rómsku problematiku, bolo od zisťovania presného počtu Rómov upustené[12].

Za najvýznamnejší prínos tohto sčítania možno zrejme považovať získanie základných údajov o obyvateľstve na založenie centrálneho registra obyvateľstva pri ministerstve vnútra. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotný register  nevznikol z dát na sčítacom formulári, ale z osobitnej prílohy, ktorá bola súčasťou sčítacích tlačív,  a neskôr sa stala podkladom pre ministerstvo vnútra na zostavenie centrálneho registra obyvateľstva. Znamená to, že anonymita sčítacích tlačív a najmä anonymita výsledných dát z týchto tlačív zostala zachovaná.

Na spracovanie výsledkov sčítania Federálny štatistický úrad použil sálový počítač CYBER 180, ktorý patril k najvýkonnejším počítačom svojej doby. Podarilo sa ho získať zo Spojených štátov amerických. Práve vďaka tomuto zariadeniu sa výrazne skrátil čas potrebný na spracovanie a publikovanie výsledkov zo sčítania.

Obrázok č. 4: CDC Cyber180

Výsledky tohto sčítania vyšli nielen v tlačenej podobe, ale boli vydané aj na mikrofišoch. Informácie o samotnej príprave, priebehu a spracovaní výsledkov neboli však nikdy publikované na odbornej úrovni.

O sčítaní ľudu, domov a bytov 1991

Prvé postkomunistické sčítanie ľudu, domov a bytov sa v Československu uskutočnilo k  3. marcu 1991, teda rozhodujúcim okamihom sčítania bola polnoc zo soboty 2. marca na nedeľu 3. marca 1991. Jeho dôležitosť je najmä v zachytení  hospodárskeho, kultúrneho, spoločenského a ekonomického vývoja. Sčítanie v roku 1991 bolo integrovaným populačným, bytovým a domovým cenzom, ktoré sa tradične vykonalo metódou samosčítania, keď samotné obyvateľstvo vyplnilo príslušné sčítacie tlačivá.

Obsah sčítacích formulárov bol stanovený v súlade s odporúčaniami OSN pre sčítania, ktoré sa uskutočnili okolo roku 1990 vo viac ako 130 krajinách sveta.

Metodickú a organizačnú prípravu sčítania ľudu, domov a bytov zabezpečoval Federálny štatistický úrad, Český a Slovenský štatistický úrad a ich oblastné orgány v súčinnosti s okresnými a mestskými komisiami pre sčítanie. Ich činnosť bola koordinovaná Ústrednou komisiou pre sčítanie ľudu, domov a bytov ustanovenou pri Federálnom štatistickom úrade. Sčítanie ľudu, domov a bytov vykonali v súlade so zákonom vo svojich územných obvodoch obecné, mestské, obvodné a okresné úrady. Vlastné sčítanie uskutočnilo 70 tisíc sčítacích komisárov a revízorov, ktorí boli na túto zodpovednú prácu osobitne vybraní, vyškolení a poverení jej výkonom okresnými úradmi.

Do sčítacích formulárov sa opäť vracia otázka o náboženskom vyznaní obyvateľov. Ako uvádza Brezák, bolo to po štyridsaťročnej prestávke[15].

Konečné spracovanie výsledkov bolo centrálne spracovávané na  federálnom štatistickom úrade opätovne na sálovom počítači CYBER 180. Výsledky boli publikované v rozsiahlej odbornej tlačenej forme (cez tisíc rôznych titulov za jednotlivé okresy, mestá a kraje). Významné miesto medzi vydanými publikáciami zaujíma Pramenné dielo [17].

 Týmto sa ukončili sčítania v rámci československa a ďalšie už boli slovenské. O cenzoch prebiehajúcich za éry slovenskej samostatnosti, teda pokračovanie článku si povieme nabudúce.

Bibliografia:

[10] Horecký, M., Kováčová, Y.: Sčítanie ľudu, domov a bytov – História a súčasnosť. In: Slovenská štatistika a demografia, 2001, 11, s. 14-20
[13]  Možný, I.: Sociológia rodiny, Praha: SLON, 1999, s. 252
[15] Brezák, J.: Úvod do štúdia demografie: najmä pre sociálnu prácu a sociálnu politiku, Bratislava: Lúč, 2005, s. 147
[16] Zbierka zákonov č. 165/1998 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

Časť článku bola v tlačenej forme uverejnená autorom aj v časopise Slovenská štatistika a demografia 4/2010 – https://ssad.statistics.sk/SSaD/. Tu bola opätovne zverejnená aj na základe otázok verejnosti na históriu cenzov na území Slovenska a nedostupnosti článku v elektronickej podobe. Preto prosím, v rámci použitia sa odkazujte na pôvodný článok v časopise Slovenská štatistika a demografia; História a súčasnosť najstaršieho štatistického zisťovania; str. 73-87; ISSN 1210-1095. Ďakujem Pavol Škápik 

Teraz najčítanejšie

Klebedata

Autori blogu Pavol Škápik, Viktor Robert Bederka, Tibor Jedinák a Lukáš Jurena sú dátoví klebetníci, ktorí radi analyzujú dáta, hľadajú medzi nimi súvislosti, kombinujú, spracovávajú, skúmajú a následne ich aj publikujú. V rámci svojej profesie, no aj mimo nej pracujú s rôznymi druhmi dát a teraz sa rozhodli vás kreatívne do tejto ich hry s dátami zapojiť.