Denník N

Katastrofu možno riešiť jedine spoluprácou. V opačnom prípade strácame čas.

Anna Zemanová (SaS) v pléne NR SR počas rozpravy k núdzovému stavu, 2021
Anna Zemanová (SaS) v pléne NR SR počas rozpravy k núdzovému stavu, 2021

Ochrane životného prostredia sa venujem celý svoj život. Áno, to už viete. Poznáte tiež oblasti, ktorým sa venujem a mnohým nebude neznámy ani príbeh, ktorým vám chcem dnes priblížiť. Dôvodom, prečo sa k nemu vraciam, je spojitosť so súčasnou situáciou. Spája ich význam spolupráce.

Je tomu presne 30 rokov, čo hrozilo, že významná vodná plocha tu neďaleko, v Bratislavskom Ružinove, bude zasypaná. Kvalita vody bola toxická, ohrozovala zdravie, voda páchla a v letných horúcich dňoch vyplavovala koláče hniloby a mŕtvych rýb. Život v tomto jazere – Štrkoveckom jazere, vyhasol v dôsledku znečistenia a samospráva stála pred zdanlivo neriešiteľnou situáciou. Zasypať alebo nejako jazero zachrániť!?

 

V tom čase, bola som manažérkou záchrany Štrkoveckého jazera, sa nám podarilo dať dokopy vedcov, zástupcov samosprávy, priemyslu. Spoločne sme pripravili a zrealizovali plán, ktorý život v jazere zachránil. Dva roky sme bojovali, ale verili sme, že o niekoľko rokov sa stane jazero dôležitým zdravým biotopom na mestskom sídlisku. Mohli sme sa hádať, nerozumieť si, presadzovať svoje záujmy a strácať čas. Našou úlohou však bolo v prvom rade nájsť opatrenia, ktoré budú dlhodobo fungovať. Verili sme, že nájdeme riešenie, ktoré navráti život do umierajúceho jazera.

Ako budeme o roku 2021 rozprávať o 30 rokov? Čo si o nás a našich rozhodnutiach budú hovoriť naše deti? Že sme sa prizerali ako toto jazero necháme „zasypať“ alebo že sme našli cestu spolupráce?

Riešenie katastrof má spoločného menovateľa – volá sa spoločný postup a  jeden cieľ. Priala by som si aby sme aj teraz, pri riešení Covid katastrofy verili a napĺňali plán, ktorý bude aj o 30 rokov príkladný, keď sa nás v roku 2051 naši nástupcovia budú pýtať, ako sme  zachraňovali životy na Slovensku.

Som mama. Som stará mama a mám strach, normálny ľudský strach o svojich blízkych. Nielen o nich. Myslím na všetkých, ktorých ohrozuje táto choroba, ktorí s ňou bojujú, ktorí kvôli nej strádajú.  Okrem veľkého strachu cítim aj váhu zodpovednosti. Strach o životy, strach o existenciu tisícov ľudí, ktorí prišli o prácu. Ohromná ľútosť nad tým, že musíme občanov našej krajiny vystavovať obmedzeniam. Uvedomujem si, že núdzový stav je veľmi neštandardné riešenie. Že každý deň tohto stavu znamená obete pre státisíce ľudí. Obmedzuje každého jedného z nás. To prečo akceptujem nevyhnutnosť núdzového stavu je solidarita s lekármi, záchranármi, zdravotnými i sociálnymi sestrami, s ľuďmi v prvej línii, ktorí zabezpečujú naše každodenné potreby. Patrí im obrovská vďaka a úcta.

Verím, že postupne budeme môcť ustúpiť od celoslovenského núdzového stavu a prejdeme na regionálne opatrenia. Pomôže to zamestnávateľom, obchodníkom, gastro sektoru. Pomôže to školákom. Zavedenie regionálnych opatrení čo najskôr pomôže celej krajine, každému jej obyvateľovi.

Je dôležité aby sme sa spojili, aby sme pochopili a dôverovali opatreniam. Musíme spolupracovať, spojiť sa a držať pokope. Neexistuje univerzálny recept, ale spolu s vedou a výskumom sa náš čas na objatie blíži. Raz sa situácia upokojí – a to, ako rýchlo to bude, záleží aj na nás. Našu záchranou je očkovanie, s ktorým sme, našťastie, začali. Pomôže nám rovnako dodržiavanie odstupu a hygieny, posilňovanie imunity, a to, že situáciu nebudeme brať na ľahkú váhu a budeme dôslední.

Opatrenia a rôzne testovania nám síce strpčujú život, ale privedú nás späť do normálu. Presne preto, aby sme obnovili slobodu jednotlivca čo najskôr, potrebujeme núdzový stav.

 

Teraz najčítanejšie