Denník N

Nedovolali ste sa? Ordinujeme.

Zdroj facebook.com podľa doctors.co.in
Zdroj facebook.com podľa doctors.co.in

Koronu tu máme už takmer rok. Táto situácia výrazne zasiahla zdravotníkov aj pacientov a v plnej nahote ukázala krízovú situáciu v zdravotníctve nielen personálnu, ale aj komunikačnú. Počet zdravotníckych zariadení a ľudí v nich pracujúcich počas krízy nevzrástol, skôr naopak. Ale požiadavky pacientov sa stupňovali, bez ohľadu na to, že aj zdravotníci sú len ľudia a môžu ochorieť rovnako, ako ich pacienti, ktorí túto skutočnosť občas aj v kľudnejších časoch, odmietajú rešpektovať. Logicky z toho teda musí vyplynúť jedno. Zdravotníctvo sa stalo pre pacienta nedostupnejším. A slovenský pacient na toto nebol pripravený, čo malo za následok jeho nespokojnosť a z toho vyplývajúce zbytočné sťažnosti a konflikty, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by pacient vedel, kedy a kam má ísť a zbytočne nezaťažoval už aj tak dlhodobo personálne a materiálne poddimenzované zdravotnícke zariadenia banalitami.

Médiá namiesto toho, aby pacientov edukovali, kedy si môžu pomôcť sami a kedy už je potrebné konzultovať alebo navštíviť lekára, skôr hľadali senzácie, ukazovali „neordinujúce“ ambulancie alebo preťažené nemocnice.  Doteraz k žiadnej zmene v tomto trende nedošlo.

Poisťovne prakticky od začiatku krízy lekárov nabádali k poskytovaniu telemedicínskych služieb, ktoré začali konečne, len vďaka korone, aj uhrádzať.

Napriek tomu, že mnohé zdravotnícke zariadenia využívajú na komunikáciu všetky možné elektronické kanály, najobľúbenejším nástrojom slovenského pacienta na komunikáciu s lekárom, a to bez ohľadu na vek pacienta a jeho e-zručnosti,  je telefón. Ak sa na prvý, maximálne druhýkrát nedovolá, skúša volať inde. Ak sa nedovolá, namiesto toho, aby si zistil iné kontakty na ambulanciu (web, e-mail, sociálne siete a pod.) a kontaktoval ambulanciu týmto spôsobom, zavolá kamkoľvek, kde sa na ambulanciu sťažovať dá alebo vypisuje na nete, ako ho lekár neprijal alebo sa mu po telefóne nevenoval. Pritom si neuvedomuje, že každý zbytočný telefonát okráda personál o čas, ktorý musí venovať inému pacientovi, ktorého práve vyšetruje. Ale ak príde na vyšetrenie takýto pacient, ktorý sa predtým nedovolal a vidí, že počas jeho vyšetrenia zazvoní telefón desaťkrát za minútu, možno zopár z nich pochopí, prečo sa nedovolali.

Ako nájsť v tejto situácii, ktorá bude ešte horšia, nejaké kompromisné východisko? Tu je zopár rád pacientom, ktorí potrebujú pomoc ambulancie alebo nemocnice.

1. Telefonujte len v nevyhnutnom prípade. Špeciálna výzva mladým – ak máte mobil, pošlite správu cez web, sociálne siete, jednoducho urobte čokoľvek iné, len nevolajte. Pevnú linku prenechajte svojim starým rodičom.

2. Ak má zdravotnícke zariadenie iné komunikačné kanály (web, e-mail,  sociálne siete a pod.) neváhajte ich využiť, ale nečakajte okamžitú odpoveď. Tú dostanete vtedy, keď príde na vás rad, čo môže byť aj o niekoľko hodín, takže odpoveď urgujte najskôr na druhý deň. Ak je váš stav skutočne vážny, volajte 155 alebo 112.

3. Ak sa chcete objednať a dovolali ste sa, pripravte si vopred odpovede na nasledujúce otázky, môžete ich dostať najmä u lekára – špecialistu. Ak máte rozšírené priezvisko (napr. Kováč, Tóth a pod.) predstavte sa celým menom a hneď uveďte, či ste pacient zariadenia, kam voláte.

Najčastejšie otázky od zdravotníckeho personálu:
-aké máte ťažkosti?  (uveďte stručný popis, sestra nemá čas počúvať, že ste boli pracovať na stavbe…)
-kto vás na vyšetrenie posiela (stačí uviesť napr. všeobecný lekár, alebo špecialista napr.  urológ)
-ste náš pacient?
-kedy môžete prísť na vyšetrenie (lekár ani sestra nemajú čas čakať, kým si vy listujete kalendár)?

4. Ak váš lekár poskytuje telemedicínske služby, využite ich. Berte však na vedomie, že nie všetky tieto služby (napr. konzultáciu po pracovnej dobe) hradí poisťovňa a nie je možné pri službách hradených poisťovňou, vám venovať toľko času, koľko si predstavujete (napr. 30 min. videohovor alebo chat). V prípade, že chcete hovoriť dlhšie alebo vtedy, keď to vyhovuje vám a máte požiadavku, aby sa vám lekár časovo prispôsobil, odporúčame vám nájsť si takúto platenú službu.

5. Prosíme vás o empatické správanie nielen voči nám, ale aj voči spolupacientom, ktorí čakajú spolu s vami buď na telefonát alebo na vyšetrenie. Uvedomte si, prosím, že iní na tom môžu byť ešte horšie ako vy a trpezlivo čakajú, kým na nich príde rad.

Veríme, že pri dodržiavaní uvedených rád nebudete mať pocit, že lekár alebo sestra na vás nemá čas a že ste nedostali všetko, čo si váš zdravotný stav vyžaduje.

Avšak  na záver jedna zlá správa.

Väčšina z nás je už z tejto krízy a situácie v slovenskom zdravotníctve vyčerpaná a nemá chuť v ňom ďalej zostávať pracovať. Počet zdravotníkov v SR po kríze môže rapídne poklesnúť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti bude ešte horšia.

Teraz najčítanejšie

Jozef Klucho

Jeden z prvých blogerov sme.sk, gastroenterológ, virtuálny medicínsky poradca na www.gastroenterolog.com a konzultant pre gastroenterológiu na www.celiakia.sk a www.edusan.sk Píšem články o medicíne, slovenskom zdravotníctve, hudbe 70-80-tych rokov a bežnom živote.