Denník N

Ako prežiť koronu a nestratiť pri tom hlavu…

Už to trvá dlho. Mnohí cítia hnev, ďalší zápasia s frustráciou a všetci sme už z toho celého unavení. Ako napriek tomu zvládnuť nápor na psychiku a zvládnuť boj s koronou? Nakoľko sú naše emócie znakom doby a ako sa s nimi vysporiadať…

Na začiatku sme nevedeli, s čím presne máme dočinenia. Teraz už vieme pomerne dosť. Najlepšou prevenciou je zásada R – O – R, teda nosenie rúška, vyhýbanie sa ľuďom, prípadne dodržiavanie odstupu a časté umývanie rúk. Na tom sa nič nemení. K tomu možno pridať ďalšie rady – obohatiť svoju stravu o vitamín C a D a dopriať si pohyb na vzduchu.  Od marca sa nakazilo cca 4 % populácie. Čo nie je veľa. V prepočte na jeden deň to je 700 ľudí, čo je každý 7 800 človek v krajine. To je štatistika. Súčasné aktuálne čísla horšie. Ale ak sa obzrieme za celé obdobie, môžeme zachovať chladnú hlavu, teda ak dodržiavame zásady, ktoré nás chránia…

Média sú postavené na čítanosti a sledovanosti. A tak správy a reportáže prifarbujú emóciami, aby nás strach a obavy priviedli k monitoru či k Tv obrazovke. Svet tak vyzerá byť horším miestom na život, než reálne je. A teraz navyše tých dobrých správ je reálne pomenej. Zásadou zdravej psychohygieny je obmedziť sledovanie správ a všetkého, čo s tým súvisí. To podstatné o korone už viete a na zachytenie dôležitých informácií napr. ohľadom očkovania – stačí sledovať dianie raz za čas. Stačí málo času, aby sme sa dozvedeli to podstatné. Všetko ostatné, je len o zabíjaní času. A nerobí nám to dobre. Vyhraďte si na to čas od do, alebo si povedzte, že raz týždenne si pozriete, čo je nové.

Náš organizmus má rád pravidelnosť, rád a návyky. A preto vstavajte, pracujte, jedzte, oddychujte a choďte spať v rovnakom čase. Organizmus sa na mnohé veci dokáže naladiť, ak sa konajú pravidelne a nie je to pre neho nečakané. Toho chaosu máme okolo seba teraz viac než dosť. Preto je pre organizmus fajn, ak mu dáme takéto oporne body. A je to dobré aj na upokojenie a ako prevencia pred stresom.

Možno sa náš život zmenil. Zmeny sú stresujúce, čím viac zmien, tým viac stresu. Nakoľko je to možné, snažte sa pokračovať v živote pred koronou. V tom prípade dopad zmien nebude taký veľký. Preto v tom čo môžete, zachovajte svoj predchádzajúci život. Mnohé veci sa dajú sledovať a počúvať online a cvičiť sa dá aj doma. Iste je to iná kvalita, ale nemusíme sa vzdať všetkého…

Zdravá strava je dôležitá preto, aby sme neboli unavení, mali dosť sily a v prípade potreby ľahšie zvládli boj s ochorením. Možno je to príležitosť jesť pravidelne v určitom čase a dopriať si viac času na jedlo. Život sa v mnohom zastavil, prečo si nedopriať viac času aj na jedlo a samotné jedenie? Učme sa od stredomorských národov a doprajme si na jedlo čas.

Okrem zdravej stravy pre našu vnútornú silu, pohodu, ale aj pre imunitný systém je dôležitý aj spánok. Doprajte si výdatný spánok. Choďte spať pravidelne v určitý čas. Doprajte si spánkovú hygienu – vyhnite sa večer alkoholu a obrazovkám, vyvetrajte v miestnosti kde budete spať.

Hnev sám o sebe je zdravá emócia. Hovorí o tom, že naše hranice boli narušené. A mnohé opatrenia môžeme považovať za narušenie našich hraníc – našej slobody, ale aj toho čo máme radi. A preto, ak cítite hnev, váš hnev je oprávnený. A zdravý. Môžete tiež cítiť hnev voči politickým elitám, ktoré by mali viesť efektívny boj s koronou a nevedú. Aj tento hnev je prirodzený, pretože je oprávnený. A zdravý. Kým cítime hnev, vec máme vo svojich rukách. Môžeme sa rozhodnúť, ako konštruktívne ho prejaviť. To odlišuje hnev ktorý je konštruktívny a môže slúžiť na niečo dobré od hnevu, ktorý všetko ničí. Nestrácajte pritom z očí to, čo je dôležité – v tejto chvíli je to ochrana zdravia a života vás a ľudí okolo vás.

Mnohí ľudia zápasia s frustráciou. Aj tento pocit je skutočný. Trvá to už dlho. Váš pocit je oprávnený. Problém ktorý sa spája s frustráciou je, že človek prestane bojovať. Už je mu to jedno. Prestane byť ostražitý a dávať si pozor. Jediný kto tým môže stratiť, sme my sami. Napriek neschopnosti kompetentných, vďaka ktorým sa to naťahuje a má horší priebeh, už to nepotrvá dlho. Máme nádej.

Niektorí ľudia hovoria o vyhorení. Pri vyhorení človek zápasí s únavou. Dlhodobo. Ani niekoľko dní oddychu situáciu nelepší. V minulosti to bolo znakom dlhodobého preťažovania. Preto s vyhorením zápasili buď ľudia, ktorí mali sklon k workoholizmu, alebo ľudia povedzme v strednom veku (po rokoch práce). Dnes je ním ohrození aj mladý človek, pretože okrem preťaženia k vyhoreniu vedie aj stres. S istou mierou stresu sa dokážeme vyrovnať, dokonca je aj v niečom pozitívny. Dlhodobý stres však vedie k vyhoreniu. Náš organizmus si pýta zmenu – buď  – zmenu nášho prístupu, alebo zmenu v živote – ktorá by ukončila stres. Dobrou prevenciou pred vyhorením je vyhýbanie sa stresu. Ak to nie je možné, potom dostatok oddychu a rôzne cvičenia – od meditácie, cez mindfulness, až po dychové cvičenia – všetko sú to techniky, vďaka ktorým stres prestane existovať. Teda aspoň na nejaký čas. Môžeme si oddýchnuť, načerpať silu a znovu bojovať…

Keď už sme pri tých emóciách, povieme si aj o ďalších. Strach je prirodzená emócia. Prežívali sme ho hlavne na začiatku, kedy sme o korone skoro nič nevedeli, ale prežívame ho aj teraz, keď sa stále bojíme nákazy a ohrozenia zdravia a života. Reakciou na strach býva buď boj, alebo útek. Ak sa rozhodneme pre útek, staneme sa ľahkou korisťou. Ostáva nám teda boj – aktívne sa snažte minimalizovať riziko, že to dostanete…

Strach môže prerásť v paniku. Je to veľmi silná emócia, ktorá potláča a blokuje racionálne a analytické myslenie. Že si to neviete predstaviť? Mnohí popierajú kovid aj opatrenia, pretože strach ich ochromil. Problémom paniky je, že ju „nevyhovoríte“. Človek akoby stratil rozum a nie je schopný chrániť seba pred hrozbou. Panika môže doslova paralizovať. Časť ľudí budeme musieť zachrániť a ani pri tom nebudú spolupracovať…

Od strachu je blízko k úzkosti. Úzkosť je komplexná emócia. Je to neurčité ohrozenie. V súčastnosti ju prežívame ako situačnú – je spojená so situáciou v ktorej sa ako spoločnosť nachádzame a tiež s prítomnosťou hrozby. Ak by kompetentní, či skôr nekompetentní lepšie bojovali, aj naša úzkosť by bola nižšia. Takto musíme bojovať sami, za seba, ale aj za ľudí okolo. Bojíme sa, že sa nakazíme. Snažíme sa situáciu dostať pod kontrolu. Úzkosť mení naše správanie a návyky. Robíme všetko čomu veríme, že nás ochráni.

Úzkosť vedie k nárastu kompulzívneho správania. Ľudia ochromení úzkosťou sa snažia úzkosť potlačiť tak, že si budujú určité rituály. Ako ochranu pred úzkosťou – je to snaha dostať situáciu pod kontrolu. A tak v snahe potlačiť úzkosť si povedzme veľmi dlho umývajú ruky. Problémom je, že rituál sa tu posilňuje úzkosťou, vzniká tak začarovaný kruh. Niektorí ľudia to vzdali a prestali vychádzať. Majú pocit, že ich žiadny rituál neočistí a neochráni. Súčasný boj s kovidom, tento problém u nich zhoršuje.

O strese sme hovorili pri vyhorení. Stres vedie organizmus k mobilizácií. Vďaka tomu dokážeme čeliť situácií a ju zvládnuť. Po jej zvládnutí by mal nasledovať návrat do rovnováhy. Organizmus by si mal oddýchnuť a zregenerovať sa. Ak však ide o dlhodobý stres, proces regenerácie je obmedzený, ak je vôbec nejaký, organizmus ide na dlh, čerpá zo zásob (ak sú) a dochádza k vyčerpaniu. Stres je nebezpečný sám o sebe, nielen v kontexte s vyhorením.

Či chceme, alebo nie, nemáme všetko pod kontrolou. A to v nás vyvoláva neistotu. Táto reakcia je prirodzená. Treba robiť to, čo je v našich rukách. A prijať ako skutočnosť to, že všetko v rukách nemáme. To však neznamená, že máme podliehať panike. Treba si zachovať chladnú hlavu. A dodržiavať opatrenia.

Nedovoliť situácií aby nás prevalcovala je ťažké. Skúste však nestratiť záujem o ľudí okolo seba. Od začiatku pandémie narástol počet pokusov o samovraždu. Dôvody bývajú rôzne. Väčšinou však dominuje strach a ekonomické dôvody. Mnohých sa dalo zachrániť, len si nikto nevšimol, že už sú v „koncoch“. Po korone bude každý jeden život dôležitý k tomu, aby sa náš spoločný svet vrátil do normálu. Nemôžeme si dovoliť strácať ľudí. Napriek náročnosti situácie, skúste si viac všímať ľudí okolo seba a ak sa dá, tak im pomôcť.

Situácia ešte viac prehĺbila problém násilia v rodinách. Tam kde k násiliu dochádzalo už pred pandémiou, dochádza k nemu častejšie. Násilník je ešte menej v „pohode“. Život s násilníkom však ani pred pandémiou nemal zmysel. Existujú možnosti, ako pomôcť. Ak viete o niekom…

K násiliu však za istých okolností máme blízko všetci. Jeden z dôvodov, prečo zatial nebola vyslaná misia na Mars je skutočnosť, že ten let trvá dlho a veľa ľudí na tak malom mieste (v kozmickej lodi), by sa pozabíjalo. Či už ste s niekým v karanténe, alebo s rodinou prežívate nejakú obdobu lockdownu, home officu, či dištančného vzdelávania, často „narážate“ o tých druhých a máte pocit, že nemáte kúsok miesta pre seba. Hovorí sa tomu ponorková choroba. Tieto pocity sú prirodzené. Pomôže nám, len ak budeme spolu hľadať riešenie – každý z domácnosti potrebuje pre seba miesto, potrebuje mať pocit, že ho nikto nesleduje, potrebuje čas a pokoj pre svoju aktivitu. To sa dá zvláduť vďaka manažovaniu, kto kde a kedy. Samozrejme, že chce to aj kus obety a milosrdenstva, občas si kusnuť do jazyka. Doprajte každému čas pre seba a spolu si doprajte aktivity, ktoré posilnia vzájomné puto a pomôžu prekonať nezhody. Ale ani vtedy to nie je riešenie na „dlho“. Nie sme stvorení žiť v uzavretom priestore.

ekonomickým problémom len krátko. Či už ste prišli o prácu, alebo Vám znížili mzdu, toto nepotrvá večne. Hľadajte ako ušetriť tam, kde sa dá. Využite rezervu, ak máte. Hľadajte pomoc, kde sa dá. Ak máte úver / pôžičku – aj pre finančné inštitúcie je dôležitejšie, aby ste sa postavili na nohy, než aby utrpeli stratu. Treba s nimi komunikovať skôr, než nastanú problémy. Ak ste živnostník, či firma, okrem vyššie spomenutých vecí sa treba poradiť s dobrým učtovníkom. Možno treba zmeniť predmet „podnikania“ a možno ho na čas nechať „ľadom“. Je to všetko veľmi individuálne. Viete vďaka čomu sa rozbombardované Nemecko a Japonsko po II sv. vojne dostali k bohatstvu a k ekonomickému rozmachu? Vďaka bohatstvu, ktoré sa skrýva v človeku. Mali ste prácu a boli ste v tom dobrí, vaša firma mala svoje miesto na trhu. Znovu to dokážete. Len nájsť spôsob, ako prekonať obdobie, ktoré nepotrvá večne…

Mnohí ľudia na problémy reagujú zvýšenou spotrebou alkoholu, ale aj cigariet, prípadne prepadnú hazardu. Je to spôsob, ako „vypnúť“, ale neprináša riešenie. Ale hlavne, prestáva účinkovať a tak aby ste dosiahli svoju „hladinku“, musia zvyšovať dávku a tým sa roztáča špirála závislosti. Hľadajte zdravé spôsoby, ako uvolniť napätie a relaxovať.

Viktor Frankl strávil časť života v koncentračnom tábore. Všimol si, že tábor prežili tí, ktorí mali svoj dôvod prečo – mali sa na čo tešiť. Príchod korony nás o mnohé obral. Ale korona raz pominie. Nevzdávajte sa toho, čo ste mali radi a plánujte čo urobíte potom, keď opatrenia pominú. To bude vaším zmyslom, ktorý vám dá silu. Ak nájdete zmysel, nájdete aj silu, ako toto obdobie prežiť.

Spomínanie na to, čo bolo. Upnutie sa na to, čo bolo. Porovnávanie minulosti s prítomnosťou, nás oberá o vnútornú silu. Je to boj, ktorý je zbytočný. Príjmite prítomnosť, naučte sa žiť v podmienkach, ktoré teraz máme. Neriešte, čo by bolo keby. Tešte sa z toho, čo je teraz. Ešte stále je sa z čoho tešiť. My sme sa predsa nezriekli minulosti, vrátime sa k nej, keď ohrozenie pominie. Preto je zbytočné sa teraz tým trápiť.

So zmyslom, ale aj s prijatím prítomnosti úzko súvisí nádej. Nádej, že korona pominie, že opatrenia pominú a vrátime sa k životu pred koronou. Možno nebude úplne rovnaký, ale bude v našich rukách. Máme dôvod na nádej. Máme vakcínu a pracuje sa aj na liekoch. Vďaka vakcíne sa znižuje riziko nákazy a ak sa zaočkuje dosť ľudí, nebude to od koho chytiť. A vďaka liekom, sa ochorenie stane jedným z bežných. Nádej máme, potrebujeme len vydržať.

V mnohých textoch sa píše, že život po korone bude iný. My nemáme radi zmeny. Bojíme sa, že zmena bude zmenou k horšiemu. Ale tak to nemusí byť. Život bude iný, to áno. Ale obnova Vášho sveta, vášho života bude vo Vaších rukách. Korona nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, k čomu zo života spred korony sa vrátime a čo pochováme spolu s koronou.

V súčastnosti sú najviac ohrozenou skupinou tí, ktorí už pred koronou mali psychické problémy. Toto im rozhodne na pohode nepridalo a ich ťažkosti zhoršilo. Samozrejme situácia môže poslať do kolien každého, preto sa nebojte vyhľadať pomoc. Tých kontaktov a liniek je na internete veľa. Je to úplne normálne.

Ak niečo v súčastnosti výrazne trpí koronou, tak sú to vzťahy. Od tých pracovných, cez kamarádske, až po rodinné. Absenciu kontaktu možno kompenzovať napríklad telefonátmi. Ale nenahradí to dotyk, či okamih zdieľania a prežívania niečoho bezprostredne. Možno je čas častejšie niekomu volať, možno obnoviť stratené priateľstvá alebo získať nové. Tak veľmi teraz prahneme po blízkosti…

Predstavili sme si celú plejádu emócií. Táto doba v nás mnohých prebudila rôzne emócie. O mnohých sme ani nevedeli. Čo je dôležité, mnohé sú prirodzené. Sú znakom tejto doby. Neobviňujte sa preto, ale hľadajte zdroje sily. Mnohé problémy sú spojené, prípadne zhoršené nekompetentnosťou zodpovedných. Teraz nie je vhodný čas sa nechať znechutiť, či strácať čas volaním po zodpovednosti. Nijako by nám to tu a teraz nepomohlo. Zmobilizujte svoje sily, už to nepotrvá dlho. A nekompetentných budeme volať na zodpovednosť potom…

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www. theatlantic. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom