Denník N

K súdnej mape a k relácii Pumpa.

 Ponúkam verejnosti prehľadný sumár argumentov ministerky spravodlivosti Kolíkovej k projektu novej súdnej mapy a ich konfrontáciu s realitou.

Argument 1: Návrat k roku 1996.

Citujem zo stránky MS SR: „zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené súdy sú menej efektívne a odolné k miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie.“

Aká je realita:

Podľa zákona č. 328/1996 Z.z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,  na území Slovenska pôsobili k 31.12.1996 tieto odvolacie súdy:

Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

Sídlom Krajského súdu v Bratislave bolo mesto Bratislava; jeho obvod tvorili územné obvody týchto súdov: Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV, Okresného súdu Bratislava V, Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného súdu Galanta, Okresného súdu Komárno, Okresného súdu Levice, Okresného súdu Nitra, Okresného súdu Nové Zámky, Okresného súdu Senica, Okresného súdu Topoľčany, Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu Trnava.

Sídlom Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvorili územné obvody týchto súdov:  Okresného súdu Banská Bystrica, Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Dolný Kubín, Okresného súdu Liptovský Mikuláš, Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Martin, Okresného súdu Považská Bystrica, Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Rimavská Sobota, Okresného súdu Veľký Krtíš, Okresného súdu Zvolen, Okresného súdu Žiar nad Hronom, Okresného súdu Žilina.

Sídlom Krajského súdu v Košiciach bolo Košice; jeho obvod tvorili územné obvody týchto súdov: Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Humenné, Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Košice II, Okresného súdu Košice-okolie, Okresného súdu Michalovce, Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Rožňava, Okresného súdu Spišská Nová Ves, Okresného súdu Stará Ľubovňa, Okresného súdu Svidník, Okresného súdu Trebišov, Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Všetky vyššie uvedené súdy existujúce k 31.12.1996  teda  podľa argumentu ministerky „návrat k roku 1996“ nesmú zaniknúť, avšak ona napriek tomu zrušenie niektorých z nich navrhuje.  Dôvod neznámy.

Argument 2:  Nárečová štúdia ako podklad pre stanovenie príslušnosti regiónu k súdu.

Citujem zo stránky MS SR: „Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít.“

Relevantnosť nárečovej štúdie v 21.storočí: K projektu súdnej mapy bola vypracovaná akási nárečová štúdia, po ktorej preštudovaní subjektívne konštatujem, že môže slúžiť skôr ako podklad pre scenáristov relácie Zem spieva, a nie ako podklad pre justičný systém 21. storočia.

Argument 3: Špecializácia sudcov.

Citujem zo stránky MS SR: „Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia sudcov a sudkýň. Špecializácia sudcov sa predpokladápre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve.Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.“

Aká ja realita: Zdôrazňujem, že na súdoch v Bratislavskom kraji pracujú špecializovaní sudcovia. Pre preukaznú hodnotu tohto argumentu je potrebné, aby ministerstvo spresnilo, o ktoré súdy sa má jednať. Verejnosti je potrebné oznámiť, pri ktorých súdoch bola identifikovaná neexistencia špecializácie sudcov.

Špecializovaný sudca má podľa p. ministerky a jej návrhu súdnej mapy rozhodovať rýchlejšie  a písať stručnejšie rozhodnutia. Tu pripomínam, že každý prípad je osobitý a občan musí dostať do rúk presvedčivé rozhodnutie, v ktorom sa sudca vysporiada so všetkými argumentami účastníkov konania. Inak účastník konania nevie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. A sudca by mohol byť ohýbateľom práva.

Argument 4: Priemerne sa občan súdi  raz-dvakrát za život, tak prečo by nemohol dochádzať.

Aká je realita: Občan môže byť v postavení žalobcu, žalovaného, ale aj svedka. Občanom môže byť slobodná matka, ktorá sa súdi s otcom svojich detí o výživné, a na to, aby mohla prísť na súd, musí zabezpečiť deťom opateru, dostaviť sa na súd, kde možno zistí, že druhá strana sa ospravedlnila,  a pojednávanie je potrebné odročiť. Vo veciach určenia vlastníckeho práva k pozemku, je účastníkov konania na strane žalovaného zvyčajne veľké množstvo, pretože aj spoluvlastník pozemku s jednou tisícinou podielu je účastníkom konania. Občanom – potenciálnym účastníkom konania, môže byť senior, ktorému cestovať autobusom nemusí pridať na zdravotnom stave a kondícii. Občanom – účastníkom konania, môžu byť ľudia z nižších sociálnych vrstiev. Občanom – účastníkom konania, môže byť obeť domáceho násilia, zraniteľná osoba, pre ktorú má byť súd čo najviac dostupný a minimalizovať jej stres.  V rodinných veciach záujmy maloletého zastupuje poverený pracovník  úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená zvýšené časové a finančné nároky spojené s účasťou týchto pracovníkov na pojednávaniach. Súdne konanie sa pre účastníkov konania predraží, čo v kombinácii s dopadmi pandémie na ekonomiku a peňaženky občana nie je vhodné a zodpovedné riešenie.

Argument 5: Pretrhnutie korupčných väzieb.

Citujem zo stránky MS SR: „Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní.“

Otázky: Nerozumiem presne termínu „miera korupcie, ktorú potvrdzujú postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní.“  Nečakáme na právoplatné rozhodnutie súdu? Neplatí prezumpcia neviny? Stačí obvinenie a televízna show? Pokiaľ áno, prosím volajme do Bruselu.

Zaujímavé je, že k tomuto argumentu pani ministerka na videokonferencii  so sudcami v novembri 2020 (počas ktorej sudcom predstavila projekt navrhovanej súdnej mapy)  povedala, že tento argument v uvedenom materiále ani nemal byť, že sa tam dostal zrejme omylom, a že určite ním nechce tvrdiť, že všeobecne predpokladá existenciu korupčných väzieb v súdnictve.  Počas verejných vystúpení však tento argument používa už bežne.

Verejnosť by mala vedieť, že sudcovia si aj po zavedení novej súdnej mapy budú musieť svoje spisy dokončiť. Čiže môj aktuálny balík spisov ostane mojim balíkom aj po zavedení súdnej mapy do praxe. Spisy všetkých sudcov novovzniknutého súdneho obvodu sa  nedajú do jedného veľkého koša a náhodným prideľovaním sa neprerozdelia sudcom nového súdu.

Nedá mi nevzniesť otázku pri tejto téme. Je možné považovať za krok  k opätovnému získaniu dôvery verejnosti a preventívny protikorupčný krok, ak parlament bude voliť prísediacich sudcov do senátov správneho súdnictva, ktoré budú  rozhodovať o verejnom obstarávaní, t.j. o našich peniazoch a o peniazoch z eurofondov? Presne to totiž ministerka spravodlivosti navrhuje. Nie je predsa len dôvera verejnosti tak krehká, že dráždiť verejnosť s takýmito novotvarmi v našom právnom poriadku možno považovať za nezodpovedné? Naozaj si môžeme dovoliť takýto experiment? Nie je obnovenie dôvery verejnosti v súdnu moc prioritou ministerstva spravodlivosti?

Argument 6: Detašované pracoviská.

Otázky: K argumentu detašovaných pracovísk uvádzam, že nerozumiem z akého dôvodu dostane nový súdny systém nálepku zmeny, keď v skutočnosti  k zmene nedôjde zriadením detašovaných pracovísk. Respektíve dôjde k zmene „len“ v tom, že minister spravodlivosti má rozhodovať, či a na ako dlho takéto detašované pracovisko vznikne. Silná kompetencia ministra spravodlivosti, nemyslíte? Taktiež nikto nevie, ako by malo takéto detašované pracovisko fungovať. Spis totiž okrem sudcu prebieha rukami vyššieho súdneho úradníka, asistentky, súdnej tajomníčky. Budú všetci títo cestovať na pojednávanie z detašovaného pracoviska na pracovisko „ozajstné“? Alebo budú pojednávať v detašovanom pracovisku? Francúzi by vykríkli „quel bordel“!  Veľmi veľa nejasností, nepredvídateľnosti. Ja osobne netuším,  ako to bude fungovať.

Taktiež by ma zaujímalo, aký osud čaká budovy zrušených súdov  v lukratívnych častiach mesta, ktoré doteraz slúžili občanom a výkonu spravodlivosti. Zaujímalo by ma, aký zámer s nimi ministerstvo spravodlivosti má. Vo verejnom záujme by mala byť táto informácia verejnosti oznámená.

Pôvodne neplánovaný záver

Na tomto mieste mal byť záver v úplne inej podobe. Avšak okolnosti sa vyvinuli tak, že po včerajšku si stále dookola kladiem otázku, aký je morálny kredit osoby, ktorá má pomôcť justícii prinavrátiť dôveru verejnosti. Narážam na účinkovanie  ministerky  spravodlivosti Márie Kolíkovej v relácii Pumpa na RTVS dňa 16.1.2021. Ja osobne som si zacestovala v čase.  Ocitla som sa v hlbokom socializme, nacvičené texty doslova vyrážali dych. Rodine pozostalých po generálovi Lučanskom aj touto cestou vyjadrujem úprimnú sústrasť a  ospravedlňujem sa im za nedostatok ľudskosti a súcitu osoby, ktorá drží justičné kormidlo.

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.