Denník N

Andy Warhol bez filtra

Nevzrušený pohľad, nudná pochabosť, módne podivínstvo, kriedovo biela, zlomyseľná maska, mierne slovanský výraz, naivita dieťaťa so žuvačkou v ústach… Kým bol Andy Warhol vo svojej podstate?

Nemyslím, že mám vo svojom okolí niekoho kto by sa s menom Andy Warhol alebo pojmom Pop-art nestretol. S čím sa však stretávam je problém, že tomuto umelcovi (ak ho vôbec pokladajú za umleca), ľudia nerozumejú. Vo väčšine prípadov však ide o to, že mu porozumieť nechcú a zaškatuľkujú si ho ako umelca, ktorý povýšil umenie na plechovky od polievok. A niekto kto povýši umenie na obyčajné každodenné veci si predsa nezaslúži ich pozornosť, lebo vlastne potom by mohol byť umelcom každý, však? Dnes by som chcela túto definíciu trochu poopraviť a predstaviť vám Andyho Warhola o niečo ľudskejšie a osobnejšie.

58ročný život Andyho v 8 vetách

Andy Warhol sa narodil 6.augusta 1928 v Pittsburghu rodičom, ktorí pochádzali z malej obce na východnom Slovensku. (Miková) V 8 rokoch ochorel na chorobu zvanú tanec sv. Víta a ostal pripútaný 2 mesiace na lôžku. V tomto čase u neho vznikla láska k umeniu, na ktorej mali zásluhy jeho bratia, no predovšetkým jeho mama. Bratia ho učili kresliť a obkresľovať  reklamy na Maybelline zatiať čo ich mama Júlia Andymu čítala komiksy. Po doštudovaní Carnegie Institute odišiel do New Yorku. Ako sám povedal „Keď mi bolo 18, kamarát ma napchal do nákupnej tašky Kroger’s a odviezol ma do New Yorku.“  Vo svojom obľúbenom New Yorku aj naposledy vydýchol na niečo tak banálne ako je operácia žlčníka. Aj napriek krátkosti života sa preslávil na celom svete.

„Nerozumiem ničomu okrem zelených bankoviek.“

Andyho vzťah k peniazom bol priamo milenecký. Miloval ich. No nemiloval ich len preto čo mu vedeli  poskytnúť a do akej spoločnosti mu pomohli dostať sa. Jednoducho a po lopate: páčil sa mu design amerických dolárov. Vo svojej knihe filozofie píše: „Americké peniaze majú skutočne dobrý design. Naozaj. Mám ich radšej ako ktorýkoľvek iný druh peňazí. Vhodil som ich do vôd rieky East u prievozu na Staten Island, len aby som videl, ako ich unáša prúd.“ Peniaze boli Andyho momentom i náladou. Znamenali pre neho tak veľa, že sa mu častokrát dostávali aj do sna. Šiel v ňom po ulici, ľudia sa za ním otáčali a návzájom si šepkali: „Aha, tamto ide najbohatší človek na svete.“

Jedna a tá istá vyrážka. Jeden a ten istý problém.

Aj napriek tomu, že v roku 1960 Warhol zarábal 70 000 dolárov (bol najdrahším komerčným umelcom v New Yorku) jeden problém peniazmi vyriešiť nemohol, bolo ním akné. Predtým ako odišiel zo svojho bytu, musel si na seba Andy obliecť Warhola a zamaskovať všetky nedokonalosti. V telefonáte s B (podľa Warhola bol B každý kto ho vedel zabaviť) hovorí: „Deň čo deň sa pozerám do zrkadla a stále niečo uvidím ­– čerstvý uhor. A keď zmizne z pravej tváre, objaví sa iný dole na ľavej tvári, na spodnej čeľusti, pri uchu, uprostred nosa, pod mihalnicami na viečku, priamo medzi očami. Podľa mňa je to ten jeden istý uhor, ktorý sa pohybuje z miesta na miesto. Hovoril som pravdu, keď sa ma niekto pýtal: „Máš nejaké problémy?“, musel som odpovedať: „S pokožkou.“

„Verím na tlmené osvetlenie a optické zrkadlá.”

Warhol tvrdil, že každý človek, s ktorým sa stretol bol krásny. Nie je teda prekvapením, že ďalšiemu filmu dal názov Beauties (Krásni ľudia). Síce mal film veľkú publicitu, Andy nevedel kto v ňom bude hrať, pretože jeho filozofia o kráse znela: „Pokiaľ nie je krásavcom každý, tak ním nie je nikto“. Nakoniec z filmu vycúval, lebo nechcel, aby si ľudia mysleli, že len ľudia v Beauties sú krásni a ostátní herci v jeho filmoch, či ľudia na uliciach nie sú. Pri čítaní jeho knihy filozofie som narazila na pár zaujímavých myšlienok o kráse z jeho uhla pohľadu:

„Pokiaľ si o vás ľudia nemyslia, že ste krásny človek, môžete mať úspech, pokiaľ máte po vreckách zopár vtipov. A veľa vreciek.“

„Keď som na pláži, nikdy sa nemôžem vynadívať, aký je krásny piesok a voda ho splachuje, a potom sa to zase napraví, a všetko vyzerá skvelo, stromy, tráva. Myslím si, že mať zem a neruinovať ju je najkrajšie umenie, ktoré človek môže vlastniť.“

„Váha nie je tak dôležitá, ako vám to môžu tvrdiť v magazínoch. Poznám dievča, ktoré sa pozerá len na svoju tvár do zrkadla z lekárničky a nikdy sa nepozerá pod ramená, a má 400 či 500 libier, ale to vôbec nevidí. Vidí len krásnu tvár, a preto si myslí, že je krásavica. A preto si aj ja myslím, že je krásna, pretože obvykle sa pozerám na ľudí z toho uhla, z akého sa na seba dívajú sami, pretože ich vlastný uhol súvisí so spôsobom ich uvažovania viac než objektivný uhol. Možno váži 600 libier, kto vie. Pokiaľ jej to nevadí, mne tiež nie.“

„Niekedy niečo môže vyzerať krásne len preto, že je to odlišné od ostatných vecí naokolo. Jedna červená petúnia v kvetináči za oknom môže vyzerať veľmi krásne, pokiaľ všetky ostatné budú biele a naopak.“

„Dokonca aj krásni ľudia môžu byť nepriťážliví. Ak pristihnete krasavca pri nesprávnom osvetlení v správom okamihu, nestarajte sa o to. Verím na tlmené osvetlenie a optické zrkadlá. Verím na plastickú chirurgiu.“

Smrť a viera

Smrť bola ústrednou myšlienkou Warholovej tvorby. Prvýkrát sa s ňou stretol už ako 14-ročný keď mu zomrel otec. Malého Andyho smrť otca zasiahla tak veľmi, že sa začal skrývať pod posteľou. Jeho mama Júlia rozhodla, že sa pohrebu nezúčastní. Je známe, že Andy sa narodil do gréckokatolíckej rodiny avšak, keď sa Warhola pýtali či verí v Boha, odpovedal: „Asi áno. Mám rád kostoly.” Po postrelení Valeriou Solanas začal Andy Warhol chodiť do kostola, na omše a pracoval ako dobrovoľník. Veľmi rád sedával v kostoloch osamote.

V roku 1976 Warhol urobil sériu sieťotlačí s názvom „Lebka“. Pri prvom pohľade na obraz spatríme lebku, ale pri druhom si môžeme všimnúť v tieni lebky hlavičku novorodenca. Andy tak spája dve nemenné situácie života každého z nás, narodenie a umieranie. O smrti povedal: „Je mi tak ľúto, keď o nej počujem. Proste mi pripádá, že to bolo kúzelné a už sa to nikdy nestane. Neverím na ňu, pretože nemáte na to, aby ste vedeli, že k nej došlo. Nemôžem o nej nič povedať, pretože na ňu nie som pripravený.“

Skull (1976)

Atentát, ktorý na neho spáchala v roku 1968 Valerie Solanas prežil, odusdným sa mu však stala operácia žlčníka. Warhol podstúpil operáciu pod iným menom a práve to ho stálo život. Lekárska staroslivosť v nemocnici nebola dostatočná a kráľ Pop-artu zomrel v roku 1987 vo veku 58 rokov. Andy Warhol je pochovaný na gréckokatolíckom cintoríne sv. Jána Krstiteľa južne od Pittsburghu.

 

 

Teraz najčítanejšie