Denník N

Pri koronadotáciách na nájomné sa dá ľahko podvádzať

Sieť rodinných firiem s dotáciami na nájomné. Čísla predstavujú pridelené dotácie na nájomný vzťah medzi konkrétnymi dvomi firmami. Zdroj dát: Ministerstvo hospodárstvo, schéma Transparency
Sieť rodinných firiem s dotáciami na nájomné. Čísla predstavujú pridelené dotácie na nájomný vzťah medzi konkrétnymi dvomi firmami. Zdroj dát: Ministerstvo hospodárstvo, schéma Transparency

Štátne dotácie na nájomné dostávajú aj firmy bez priestorov či adekvátnych tržieb. Po preskúmaní minuloročných dotácií sme našli pochybnosti za 1,4 milióna eur.

„Je tam super, najkrajšie miesto na obed, ústretový personál“, ale aj „katastrofa, návrat do komunizmu a nechutné ubytovanie plné ploštíc“. Hodnotenie hostí po pobyte v prievidzskom hoteli Magura je naozaj pestré. Hotel stojí v dominantnej budove v širšom centre mesta, odkiaľ je to na skok na Bojnický zámok či do pohoria Vtáčnik. Postavili ho v roku 1964 a dlhé roky bol centrom svadieb a stužkových. No ani nedávna čiastočná rekonštrukcia bývalú slávu hotela neobnovila. Za poslednú dekádu vyprodukoval kumulatívnu stratu za takmer pol milióna eur.

Ale na poloprázdnom hoteli sa dá dobre zarobiť aj v zlých časoch – s pomocou štátnych peňazí. Po štvorhviezdičkovom grandhoteli Permon v Podbanskom je prievidzská Magura zo všetkých slovenských hotelov druhým najvyšším príjemcom koronadotácií na nájomné. Sumu 133-tisíc eur poslalo ministerstvo hospodárstva hotelu v rámci štátnej schémy dotácií na zľavu na nájomnom, ktorú prevádzkovateľovi hotela, firme Hotel Magura, s. r. o., mal podľa žiadosti udeliť jej prenajímateľ, firma La Roche.

V rámci snahy štátu uľahčiť situáciu podnikateľom, ktorí pre pandemické obmedzenia museli zavrieť svoje prevádzky, presadil Richard Sulík (SaS) na jar minulého roku dotácie na nájomné. Fungujú tak, že štát prenajímateľovi zaplatí sumu zľavy, ktorú ten dá svojim nájomcom. Zľava môže byť maximálne 50 percent z celého nájomného. Z dotácií tak benefituje priamo nájomca vo výške štátnej dotácie a nepriamo aj prenajímateľ, ktorý síce dá zľavu, no dostane hneď zaplatené.

Táto schéma štátnej pomoci existuje popri iných. Napríklad Magura dostala minulý rok aj 25-tisícovú dotáciu od ministerstva práce na krytie nákladov na zamestnancov.

Že Sulíkovo ministerstvo schválilo dotáciu prievidzskému hotelu, je ale podozrivé pre viaceré okolnosti.

Po prvé, Maguru vlastní podľa katastra mesto Prievidza, nie La Roche. „S mestom asi majú nejakú zmluvu,“ povedal nám Juraj Hepner, riaditeľ hotela a konateľ prevádzkovej firmy. Ich vzťah s La Roche už vraj trvá roky.

„Mesto Prievidza je vlastníkom budovy hotela Magura,“ napísal nám Róbert Pietrik, šéf právneho oddelenia z prievidzskej radnice. „Nemám žiadnu vedomosť o tom, že mesto Prievidza má, resp. malo nejaký zmluvný vzťah so spoločnosťou La Roche s. r. o.,“ dodal. Podľa zmluvy mesto prenajalo hotel za korunu v roku 1997 na 50 rokov, čiže Hepnerova firma by na dotácie na nájomnom z tohto pohľadu nemala mať nárok, veď nájomné v podstate neplatí.

Vlastníkom La Roche, firmy so sídlom v banskobystrickom paneláku, je Ján Goga z Bojníc. Tvrdí, že na hoteli robili v rokoch 2019-20 rekonštrukciu za 720-tisíc eur a že ako protihodnotu uzavreli s Magurou formu zmluvy, podľa ktorej oni Magure de facto prenajímajú priestory. Zmluvy vraj pripravovala právnička Adriana Svitková. „Vôbec neviem, ako to porobila, ona vám to vysvetlí,“ povedal v telefóne Goga.

„Ja s tým nemám nič spoločné,“ bola prvá reakcia Svitkovej. Neskôr dodala, že zmluvu skontrolovala, ale nepripravovala ju.

Hotel Magura v Prievidzi na pandémii slušne zarobil (foto: trencinregion.sk)

Druhou zvláštnosťou je výška dotácie. Keďže štát platí maximálne 50 % výšky nájmu, aj to len za pandemické obdobie, ktoré podnikanie obmedzilo, tak ak Magura dostala 133-tisíc, tak vlastne deklaruje zhruba 300-tisícové ročné nájomné, čo je skoro dvojnásobok celkových bežných nákladov hotela z minulých rokov. A to v nákladoch by okrem nájomného mali normálne byť aj mzdy zamestnancov, nákup tovaru či potrebných služieb.

(Pripomeňme, že Magura dostala minulý rok od štátu dotácie za pandémiu 133-tisíc na nájomné a 25-tisíc na zamestnancov, čiže spolu 158-tisíc eur. Také ročné príjmy nemala deväť z ostatných desiatich rokov podnikania!)

Juraj Hepner tvrdí, že priestory hotela sú obrovské a že dotácia je čerpaná na mnohé firmy v ňom sídliace. Ale to nesedí. Dotácia 133-tisíc sa podľa oficiálnej zmluvy týka jediného nájomného vzťahu, a to medzi Magurou a La Roche.

Ani La Roche nemá obraty či majetok, ktoré by ju oprávňovali radiť sa medzi dvadsiatich najväčších prenajímateľov podľa výšky štátnej pomoci pre svojich nájomcov. Popri firmách ako Aupark, Bory Mall či trnavská City Aréna sa javí ako trpaslík. Firma zarobila minulý rok plných 480 eur v tržbách. Nemala žiadny majetok okrem deviatich tisícok na bankovom účte. Nikdy od svojho vzniku nezarobila za rok viac ako 18-tisíc eur.

La Roche okrem hotela figuruje ako prenajímateľ aj pri ďalších troch dotáciách na nájomné. Z toho 85-tisíc jej prišlo na účet za zľavu na nájomnom pre firmu MAI, ktorú vlastní šéf hotela Hepner a ktorá podľa neho prevádzkuje diskotéku v Magure. Hepnerova firma má za posledné tri roky prázdne účtovné závierky. V rokoch predtým zarábala 30- až 40-tisíc ročne.

Dotáciu v sume 63-tisíc získala La Roche aj na nájomný vzťah k Fitness club Terasy, firme, ktorá prevádzkuje na prievidzskom sídlisku strelnicu, ako aj fitness prevádzku. Aj tento nájomca mal v minulom roku tržby necelých 59-tisíc eur, teda opäť menej ako výška dotácie. Rozbehli sme to naplno tento rok, povedal nám z firmy pán Tichý , ktorý sa predstavil ako jej účtovník. Celú budovu, kde má fitness klub prevádzky, však podľa katastra vlastní firma r3nt. Od La Roche si prenajímame celé zariadenie strelnice, tvrdil nám Tichý, a na to sme dostali zľavu.

Štátne dotácie však nie je možné udeliť na niečo iné ako na priestory, tvrdí webstránka ministerstva hospodárstva, čo nám potvrdili aj na jej infolinke.

Poslednou získanou dotáciou pre La Roche je 41-tisíc za zľavu na nájomnom pre rodinnú firmu J&C Jarostav z Pohradia, obce vzdialenej hodinu jazdy autom západne od Prievidze. Jaroslav Škvarka z firmy nám povedal, že dotácia je na robotnícku ubytovňu v Zbehoch pri Nitre, ktorú prevádzkujú. S Gogovou firmou podpísali zmluvu len tento rok. Podľa katastra ale tú budovu nevlastní La Roche, ale priamo Jarostav. To je ako s hotelom, rekonštruovali sme im to a oni nám za to dali nájomnú zmluvu, hovorí Goga.

Celková dotácia vo výške 322-tisíc eur pre nájomcov La Roche nie je všetko, čo Goga od ministerstva hospodárstva získal. Jeho ďalšia firma GO-REAL dostala z rovnakej schémy ďalších 182-tisíc za zľavu na nájomnom firme IMPER-REAL. Ide o realitnú kanceláriu, ktorú vlastní už spomínaná prievidzská právnička Adriana Svitková. Aj tu sa opakujú pochybnosti opísané vyššie.

GO-REAL mala minulý rok tržby vo výške 21-tisíc eur. V účtovných závierkach síce deklaruje aktíva za takmer polmilióna eur, ale aj tak to nesedí, aby ročné nájomné na majetok firmy bol zhruba 400-tisíc (dvojnásobok dotácie 182-tisíc plus nájom za nepandemické mesiace v minulom roku).

IMPER-REAL zarobila minulý rok len tritisíc eur a nikdy od vzniku firmy to nebolo viac ako 23-tisíc eur. Ako si zrazu mohol dovoliť platiť 400-tisícové nájomné? Svitková tvrdí, že dlhodobo nepodnikala, ale minulý rok sa do toho pustila naplno. Webstránku realitná kancelária ale aktívnu nemá, posledný status na jej Facebooku je z apríla 2015.

IMPER-REAL podľa nej prevádzkuje celkovo 12 prevádzok v Prievidzi a okolí. Zavolali sme pokusne do dvoch z nich – penziónu Mado v Bojniciach a Fun parku Extrem v Prievidzi. Ani jeden z ich konateľov o Svitkovej doteraz nepočul. Funpark potvrdil vzťah s Gogom, Mado podľa katastra s Gogom nič nemá.

Vo všetkých týchto prípadoch podala Transparency podnet na podozrenie zo subvenčného podvodu tak na Ministerstvo hospodárstva, ako aj na prokuratúru. Pri podvodoch nad 125-tisíc eur hrozí vinníkom desať a viac rokov väzenia.

Slabá kontrola aj transparentnosť

Sulíkov rezort pri predložení návrhu schémy dotácií na nájomné škrtol zákonnú povinnosť podpisovať s protistranou zmluvu, a tým činom odpadlo aj inak povinné zverejňovanie dotačných zmlúv, čo mu parlament v máji aj schválil. Informácie o týchto dotáciách teda nejdú v štandardnom režime zverejňovania, pod aký podliehajú ostatné výdavky štátu.

Žiadatelia o dotácie neposielajú ministerstvu kópie nájomných zmlúv, potvrdenie o vlastníctve či prenájme nehnuteľností. Vo formulári len vyplnia, s kým majú nájomný vzťah, adresu prevádzky, aká je suma nájomného a o akú výšku dotácie žiadajú. Tento systém je tak ľahko zneužiteľný, lebo nájomné zmluvy medzi súkromnými stranami nie sú jednoducho verejne dostupné a dohodnutá výška nájomného medzi dvoma súkromníkmi vlastne nemá strop.

Rezort hospodárstva priebežne kontroluje poskytnuté dotácie,“ napísala nám hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková. Približne 30 percent žiadostí bolo podľa nej zamietnutých, lebo nespĺňali formálne podmienky, resp. zle uviedli dĺžku nájmu či sumu dotácie. „Uvádzanie obratu za predchádzajúce obdobie sa na účely poskytnutia dotácie neposudzovalo,“ dodala.

My v Transparency sme si teda začali pravidelne pýtať a na našej webstránke následne zverejňovať mená príjemcov dotácií, sumy, ako aj mená nájomcov, ktorí mali dostať zľavu z nájomného. Na Maguru a ďalšie firmy sme prišli jednoduchým spôsobom: reálnosť nájomného sme porovnali s tržbami prenajímateľov aj nájomcov. Pozreli sme sa na majetok firiem, ich vlastníctvo a prepojenosť na iných, prípadne na ich webstránky a stopy po tom, či naozaj reálne podnikajú. Následne sme ich aj oslovili a žiadali vysvetlenie.

Celkovo štát v minulom roku podporil v tejto dotačnej schéme cez 19-tisíc podnikateľov sumou takmer 40 miliónov eur. My v Transparency sme skontrolovali 273 firiem, ktoré ťažili z dotácií na nájomné vo výške aspoň 40-tisíc eur. Spolu tieto firmy získali v dotáciách 23 miliónov eur.

Podivná prievidzská schéma nebola jedinou, na ktorú sme natrafili. Celkovo máme veľké pochybnosti o 24 firmách s celkovou pridelenou dotáciou za 1,4 milióna eur.

Môže za to naozaj pandémia?

So sumou 244-tisíc v dotáciách pre svojich nájomcov sa môže pochváliť aj bratislavská „eseročka“ Gerlitz. Patrí tak do top 25 prenajímateľov na celom Slovensku podľa objemu zliav pre nájomcov. Firma pritom od svojho vzniku pred 11 rokmi ani raz nezarobila viac ako 50-tisíc eur ročne. V roku 2019 to bolo len 27-tisíc.

Gerlitz dostal dotácie za zľavy na nájme pre pätnásť firiem, z ktorých štrnásť patrí rodine Podstavkových (tá posledná patrí živnostníkovi, kde tvorila dotácia necelých 400 eur). Väčšina rodinných firiem má názvy z hudobnej terminológie ako Serenáda, Fuga, Toccata či Cantabile (pozri schému nižšie). Všetky sídlia na Kremnickej 26 v Petržalke.

 

Sieť rodinných firiem s dotáciami na nájomné. Čísla predstavujú pridelené dotácie na nájomný vzťah medzi konkrétnymi dvomi firmami. Zdroj dát: Ministerstvo hospodárstvo, schéma Transparency

Ivona Podstavková je konateľkou väčšiny týchto „muzikálnych“ firiem (a áno, sama má hudobné vzdelanie). Tvrdí, že Gerlitz firmám prenajíma administratívne priestory na Kremnickej, ako aj rodinného domu na Jadranskej ulici v Dúbravke. Nájomcovia si podľa nej prenajímajú kancelárske priestory, ale aj miestnosti na ubytovanie, školenie, je tam fitness, bar, kaviareň či wellness. V Petržalke napríklad na adrese týchto firiem sídli Administratívne centrum Kremnická, súkromné gymnázium, hotelová aj hudobná škola, ako aj hotel Viktor.

Podľa katastra sú však tieto budovy v osobnom vlastníctve Podstavkovej. Čo teda pre jej firmy robí Gerlitz? Ten podľa nej s ňou má už dva roky dohodu, že jej priestory ďalej prenajíma.

Vzhľadom na to, že Gerlitz má priestory prenajímať, je ale zvláštne, že firma nemá žiadnu webstránku či FB stránku. A až na mikrovýnimku dostali štátne dotácie Podstavkovej firmy. Podstavková tak vlastne cez prostredníka prenajíma svoj majetok späť vlastnej rodine, pričom minulý rok svojim firmám výrazne zvýšila nájomné.

Sprostredkovateľa Gerlitz dnes vlastnia cez ďalšie firmy dvaja maďarskí občania. Podstavková bola do novembra minulého roka konateľkou firmy.

Záhadnou ostáva aj nadpriemerne veľká výška dotácie. Pri dotácii 244-tisíc bola teda suma Gerlitzom udávaného nájomného minimálne pol milióna. Za tú sumu si dnes prenajmete na rok takmer dve celé poschodia v Aupark Tower, špičkovej kancelárskej destinácii v Bratislave, alebo tritisíc metrov štvorcových nadpriemerného kancelárskeho priestoru v širšom centre hlavného mesta. Kancelárske priestory na Kremnickej sú oproti Auparku podľa webu centra o polovicu lacnejšie a ich celková rozloha je necelých 1300 m2.

Navyše firmy, ktoré mali toto nájomné podľa žiadosti o dotáciu minulý rok platiť, dosiahli rok predtým obrat dokopy len 340-tisíc eur (tri z firiem nemali žiadne tržby). Ako tak mohli z podnikania pokryť nielen nájomné, ale aj mzdy a ďalšie bežné náklady, o investíciách nehovoriac?

„Mali sme veľké plány, chceli sme expandovať,“ tvrdí Podstavková.

Webstránka Administratívneho centra Kremnická, na ktorú dostali mnohí z jej nájomcov štedrú dotáciu od štátu (zdroj: ackremnicka.sk)

Aj tieto dotácie nechávame ministerstvu hospodárstva na hĺbkové preverenie.

To sa týka aj ďalšieho prípadu z Petržalky. Firma MD-TRADE získala 242-tisícovú dotáciu za nájomný vzťah s firmou Gulaku. V oboch je konateľom Pavel Matúšek z Budmeríc. Ten bol ku koncu februára minulého roka (odvtedy Finančná správa pre dopady pandémie čísla nezverejňuje) daňovým dlžníkom vo výške 244-tisíc eur.

Eseročka MD-TRADE napriek zákonnej povinnosti svoje účtovné závierky od roku 2015 nezverejňuje, jej obrat teda nie je známy. Okrem Matúšeka je jej vlastníkom podľa slovenského obchodného registra britská firma 202 Consulting, ktorá však podľa britského registra pred tromi rokmi zanikla.

Tri a pol roka stará eseročka Gulaku mala rok pred udelením zľavy na nájom celkové príjmy v sume 189-tisíc eur. Nevlastnila žiadne nehnuteľnosti.

Samotná MD-TRADE figuruje aj ako prenajímateľ pri dotácii 114-tisíc eur za poskytnutú zľavu na nájme voči firme DDLS, predajcovi ovocia a zeleniny. Dušan Dobrík z DDLS tvrdí, že o dotáciách nevie a že firmu už predal Matúšekovi, že akurát nový zápis v registri chvíľu trvá.

Matúšek nám v jedinom rozhovore povedal, že Gulaku prenajíma na ubytovacie priestory v priemyselnom parku na Galvániho ulici v Bratislave a niektoré mimo hlavného mesta. Podrobnosti však nebol ochotný vysvetliť. Ani po dvoch týždňoch sa nám s dodatočnými informáciami napriek urgenciám neozval.

Sprísni štát kontroly?

V polovici decembra spustilo ministerstvo hospodárstva druhé kolo dotácií na nájomné. Kľúčové podmienky sa nezmenili, rovnako ako neexistencia zmlúv a nezverejňovanie žiadostí aktívne.

Ak chceme zo spoločných peňazí pomáhať tým, čo pomoc potrebujú a ktorých pandémia naozaj zasiahla, malo by ministerstvo zmeniť prístup ku kontrole prideľovaných miliónov. Je tiež najvyšší čas vrátiť sa k podpisovaniu zmlúv s prijímateľmi dotácií a k ich zverejňovaniu, ako to robia ostatné dotačné schémy. Za pokus by stálo podmieniť vyplatenie dotácií aj tým, aby mali firmy zverejnené účtovné závierky, ako to od nich vyžaduje zákon. Zvýšila by sa tak verejná kontrola príjemcov dotácií a celkovo transparentnosť podnikateľského sektora.

A, samozrejme, ak kontrola potvrdí naše podozrenia, tých 1,4 milióna eur by si malo ministerstvo urýchlenie pýtať späť. Snáď sa všetky ešte nerozkotúľali vo vianočných darčekoch…

Gabriel Šípoš, Ľuboš Kostelanský

Táto naša práca bola podporená z Fondu pre investigatívnu žurnalistiku. O zákulisí boja Transparency proti korupcii sa dozviete aj v unikátnej knihe Moc korupcie, ktorá bola publikovaná v limitovanom náklade v decembri. Získať ju môžete na tomto mieste

Teraz najčítanejšie