Denník N

Plagiátorstvo a plagiátori: diagnóza

Plagiátori sa neraz vehementne opierajú o protokol o kontrole originality a tvrdia, že zhoda v ňom uvedená je dôkazom toho, že práca nie je plagiát. Tí, čo to tvrdia, sú na veľkom omyle. Buď zahmlievajú, alebo vôbec neporozumeli, aké miesto má protokol o kontrole originality v procese odhaľovania plagiátov.

Plagiátorstvo je jedným z vážnych akademické pochybení, je porušením akademickej integrity a etiky. Definujeme ho ako prezentovanie práce alebo myšlienok prevzatých z iných zdrojov bez ich riadneho uvedenia. Inými slovami k plagiátorstvu dochádza vtedy, keď niekto použije slová, myšlienky alebo diela, ktoré možno pripísať inej identifikovateľnej osobe alebo zdroju bez uvedenia toho, odkiaľ boli získané v situácii, keď existuje legitímne očakávanie pôvodného autorstva s cieľom získať nejaký prospech, úžitok alebo zisk, ktorý nemusí byť peňažný.

Plagiátorstvo je hrozbou pre kvalitu vzdelávacieho procesu, pretože študenti môžu získať kredit za prácu niekoho iného bez toho, aby si zvýšili svoju vzdelanostnú úroveň.

V prípade plagiátorstva  vo vede a výskume môžu byť pracovníci odmeňovaní za prácu, ktorú nevykonali. To je jedna strana mince. Druhá strana mince je to, že plagiátorstvo môže mať až fatálne dôsledky. Môže skresliť metaštúdie, ktoré vyvodzujú závery na základe počtu alebo percenta príspevkov, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú určitý jav. Ak sú príspevky-plagiáty podkladom pre metaštúdiu, potom závery metaštúdie môžu byť nesprávne a ak sú napríklad z medicínskeho prostredia, môžu ohrozovať zdravie a život človeka.

Plagiátorské škandály predstaviteľov politického a verejného života podkopávajú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a tiež dôveru v akademickú obec. A je smutné, že nie sú ochotní vyvodiť osobnú zodpovednosť. Je veľmi dôležité investovať úsilie do prevencie a odhaľovania plagiátorstva na inštitucionálnej a aj národnej úrovni. K prevencii patrí aj to, aby protagonisti plagiátorských káuz boli verejne pranierovaní.

Plagiátorstvo je fenomén kráčajúci dejinami

Už v starom Grécku a Ríme jednotlivci (Aristofanes, Isocrates, Cicero, Diodorus Sicílsky, Vitruvius, Ovídius, Plínius starší, Quintilianus, Galén, Martial, …) kritizovali a odsudzovali praktiky používania cudzích textov bez uvedenia ich zdroja. Využívanie kreativity iných a jej vydávanie za vlastnú, sprevádza ľudstvo pravdepodobne už od čias zrodu umenia a písaného slova.

Plagiátorstvo sa nevyhýba malým ani veľkým krajinám, chudobným ani bohatým. Páchajú ho študenti, ale aj špičky politického a verejného života. Aj Slovensko má svoje plagiátorské kauzy, stačí zadať do internetového vyhľadávača dve slová – kauza, plagiátorstvo – a máte ich pred sebou.

Systémy na odhaľovanie plagiátorstva

Slovné spojenia systémy na odhaľovanie plagiátorstva, systémy na detekciu plagiátov,  antiplagiátorské systémy, systémy na kontrolu originality sú bežne používané u nás aj v zahraničí, ale plagiáty neodhaľujú (názvy ako systémy na identifikáciu zhôd alebo systémy na detekciu podobnosti textov by lepšie vystihovali podstatu). Tieto systémy identifikujú podobné pasáže textu kontrolovaného dokumentu s inými dokumentmi, sú len podporným nástrojom pre rozhodovanie vo veciach plagiátorstva. Nepotvrdzujú, či je kontrolovaný dokument originálom alebo plagiátom, rozhodnutie o plagiátorstve je vo výhradnej kompetencii vysokej školy. Rozhodnutie, či práca je plagiátom alebo nie, by malo padnúť až po dôkladnej analýze práce predloženej na kontrolu a v žiadnom prípade nesmie  byť postavené výlučne na percente zhody z protokolu o kontrole originality.

Plagiátori sa neraz vehementne opierajú o protokol o kontrole originality a tvrdia, že zhoda v ňom uvedená je dôkazom toho, že práca nie je plagiát. Tí, čo to tvrdia, sú na veľkom omyle. Buď zahmlievajú, alebo vôbec neporozumeli, aké miesto má protokol o kontrole originality v procese odhaľovania plagiátov. Zvyknú tiež sebaisto tvrdiť, že oni nič neporušili, že všetko dodržali. Zabúdajú však na jednu maličkosť: nedodržali platnú citačnú normu, a tým porušili princípy akademickej integrity a dopustili sa plagiátorstva.

V minulosti, ale aj dnes je stále najlepšou hrádzou v boji proti plagiátom zodpovedná a kvalitná práca tandemu školiteľ – študent. Na školiteľovi leží hlavná zodpovednosť, je totiž odborníkom v predmetnej oblasti a veľmi dobre pozná aj príslušnú literatúru.

Čím trpia plagiátori?

Deficitom čestnosti, dôveryhodnosti, slušnosti, rešpektu, zodpovednosti, statočnosti. V apatieke to nekúpia.

Akademická integrita

Akademická integrita znamená dodržiavanie etických a profesionálnych princípov, štandardov, postupov a konzistentného systému hodnôt slúžiacich na podporu rozhodovania i na prijímanie opatrení v oblasti vzdelávania, výskumu a vedy.

Akékoľvek konanie alebo pokus o zásah, ktorý narúša akademickú integritu a môže viesť k nespravodlivej akademickej výhode alebo znevýhodneniu členov akademickej obce či širšej spoločnosti, je porušením akademickej integrity a považuje sa za akademické pochybenie (academic misconduct).

Plagiátorstvo je porušením princípov akademickej integrity, je etickým prešľapom hodným odsúdenia.

Použité zdroje:

Výsledky analýzy efektívnosti nástrojov na podporu odhaľovania plagiátov

Added Value of Centralised Plagiarism Detection System on a National Level

Súvisiace články:

Protokol o kontrole originality v krivom zrkadle

Odoberanie titulov: nespravodlivé „kladivo“ zákona

Nepotrebujú zákon

Teraz najčítanejšie